Obsah (10)

§ 218§ 241§ 237§ 43§ 239§ 201§ 10§ 103§ 104§ 243b

Najvyšší súd 1 ObdoV/19/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. P. v A., so sídlom: G., X. B., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. A. T., s

§ 218ods.

1 písm. b), písm. c) O. s. p., odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave o návrhu na vstup asociácie ako vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovaného, rozhodoval ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) s tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodnutím, ktoré nespadá pod ust. § 202 ods. 3 O. s. p., teda nejde o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Konštatoval, ţe ust. § 93 O. s. p. nie je uvedené v ust. § 216 ods. 1 O. s. p., z čoho vyplýva, ţe Občiansky súdny poriadok umoţňuje, aby aj odvolací súd rozhodoval o pripustení, resp. nepripustení vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu alebo ţalovaného (t. j. § 93 O. s. p. pre odvolacie konanie moţno pouţiť). V súvislosti s ust. § 201 O. s. p., v zmysle ktorého účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje, najvyšší súd 3 1ObdoV/19/2011 zdôraznil, ţe predmetom odvolania nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale súdu odvolacieho, z dôvodu ktorého proti takémuto rozhodnutiu odvolanie v zmysle § 201 O. s. p. prípustné nie je. Odvolací súd vyslovil názor, ţe v predmetnom prípade by do úvahy prichádzal postup

ust. § 236 a nasl. O. s. p., t. j. podanie dovolania, keďţe

citovaného ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Vedľajší účastník môţe v rozsahu legitimácie účastníka podať dovolanie, a to buď popri účastníkovi, ktorého podporuje alebo sám. Odvolací súd súčasne zdôraznil, ţe pokiaľ účastník odmietne vysloviť súhlas s opravným prostriedkom podaným len vedľajším účastníkom, treba mať za to, ţe tento opravný prostriedok bol podaný nelegitimovaným subjektom. V ďalšom odvolací súd poukázal na „odvolanie“ podané JUDr. I. H., advokátom so sídlom: V., X. K. z

1. októbra 2009, v ktorom sa označil ako právny zástupca S. pre K. T., pričom odvolanie podal v mene klienta, t. j. S. pre K. T. a nie za S. pre K. T., B.. Z uvedeného dôvodu jeho odvolanie povaţoval odvolací súd za odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) O. s. p.). Dodal, ţe S. pre K. T. návrh na pripustenie jej vstupu do konania na strane ţalovaného, nepodala. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť
2. februára
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala S. pre K. T. (ďalej tieţ ako „dovolateľ“), v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Podanie dovolania odôvodnila dovolacím dôvodom

§ 241ods.

2 písm.

1. b)O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a § 241 ods. 2 písm.
2. c)O. s. p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ namietol závery odvolacieho súdu, ktoré

jeho názoru vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a interpretácie hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení týkajúcich sa inštitútu zastúpenia a konania v mene zastúpeného, čím bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom

§ 237písm.

1. f)O. s. p.. K časti napadnutého uznesenia, v ktorej odvolací súd odmietol odvolanie asociácie ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm.
2. b)O. s. p.), dovolateľ uviedol, ţe pokiaľ sa v úvode jeho odvolania (č. l. 945) uvádza, ţe mu ako právnemu zástupcovi S. pre K. T. bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave ide o chybu v písaní, čo je zjavné z celkových okolností prejednávaného prípadu. Dovolateľ namietol, ţe pokiaľ zo strany najvyššieho súdu boli pochybnosti, za koho právny zástupca odvolanie podáva, mal ho súd vyzvať na doplnenie nesprávneho, neúplného alebo 4 1ObdoV/19/2011 nezrozumiteľného podania postupom

§ 43O. s.

p. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho postup je striktne formálny, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom

§ 237písm.

1. f)O. s. p. a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.
2. b)O. s. p.). Dovolateľ ďalej poukázal na ust. § 25 O. s. p. a § 22 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s právnymi výrazmi „konať za iného“ a „konať v mene (niekoho)“ uviedol, ţe právne formulácie „v mene zastúpeného“ a „za zastúpeného“ sa navzájom nevylučujú, ale prvá upresňuje právne účinky konania za iného. Zdôraznil, ţe advokátovi bolo dňa 22. júna 2009 udelené plnomocenstvo na celé konanie s tým, ţe je oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré môţe robiť účastník, vrátane tých procesných úkonov, na ktoré ho účastník výslovne nesplnomocnil. Súčasne aj v odmietnutom právnom úkone - odvolaní - bolo uvedené, ţe advokát „je právny zástupca vedľajšieho účastníka“ a ţe „koná v jeho mene“. K ďalšej časti napadnutého uznesenia, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie S. pre K. T. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm.
3. c)O. s. p.), dôvodiac, ţe predmetom odvolania nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale súdu odvolacieho, dovolateľ uviedol, ţe

jeho názoru Krajský súd v Bratislave o vstupe asociácie do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného rozhodoval v pozícii prvostupňového súdu, keďţe súd o uvedenom návrhu rozhodoval prvýkrát. Má za to, ţe výklad odvolacieho súdu je porušením princípu dvojinštančnosti konania a je v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, pretoţe ide o porušenie princípov právneho štátu. Odmietnutím odvolania asociácie z dôvodu, ţe proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave nie je moţné podať odvolanie, je preto

názoru dovolateľa odňatím moţnosti účastníka konať pred súdom

§ 237písm.

1. f)O. s. p. Na základe uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako prílohu k dovolaniu dovolateľ pripojil súhlas ţalovaného s podaním dovolania (č. l. 972). Ţalobca ani ţalovaný sa k dovolaniu S. pre K. T. nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal vedľajší účastník na strane ţalovaného ako legitimovaný subjekt, včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5 1ObdoV/19/2011 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm.
2. a)O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b), veta prvá O. s. p.).

§ 239ods.

2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.

1. a)O. s. p.), ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.
2. b)O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.
3. c)O. s. p.). V prejednávanej veci je vedľajším účastníkom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení, preto jeho dovolanie

§ 239O. s.

p., prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu

§ 239O. s.

p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O. s.

p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách

1. a)aţ
2. g)tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.
3. a)aţ
4. g)O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. 6 1ObdoV/19/2011 Vady vymenované v písm.
5. a)aţ
6. g)§ 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe vedľajší účastník nenamieta vady konania v zmysle § 237 písm.
7. a)aţ
8. e)a písm.
9. g)O. s. p. a existencia uvedených vád v dovolacom konania ani nevyšla najavo. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm.
10. f)O. s. p., preto sa súd zameral na uvedenú procesnú vadu. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f) O. s. p., je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) konania moţnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania

uvedeného ustanovenia, treba povaţovať aj odmietnutie včas podaného odvolania

§ 218ods.

1 písm. b),

1. c)O. s. p., ak odmietnutie nemá opodstatnenie a pre takéto rozhodnutie nie sú dané zákonné dôvody. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu uvedenú procesnú vadu vykazuje. Dovolací súd sa v prvom rade sústredil na preskúmanie námietky dovolateľa spočívajúcej v tvrdení, ţe odvolací súd odmietol jeho odvolanie argumentujúc, ţe odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm.
2. b)O. s. p.). Zo splnomocnenia zaloţeného na č. l. 831 spisu vyplýva, ţe advokáta JUDr. I. H., so sídlom Advokátskej kancelárie v K. na ul. V., X. K., splnomocnila organizácia: S. pre K. T. a to tak, aby zastupoval asociáciu ako vedľajšieho účastníka v súdnom konaní medzi ţalobcom a ţalovaným, najmä aby robil návrhy, zúčastňoval sa všetkých jednaní, podával písomné a ústne vyjadrenia, prijímal rozhodnutia a iné písomnosti zo súdu a iných úradov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich a vôbec robil všetko, čo bude vyţadovať uplatnenie nárokov asociácie, vyplývajúcich z platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Menovaný advokát v zmysle tohto splnomocnenia podal na Krajský súd v Bratislave písomné podanie označené ako „Pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania a vyjadrenie k podanej ţalobe“ z 26. júna 2009 (krajskému súdu doručené 23. júla 2009 na č. l. 821 aţ 7 1ObdoV/19/2011 830), v ktorom na strane 2 uviedol, ţe „Ako právny zástupca S. pre K. T., so sídlom na ul. K., B., IČO: X. (ďalej len SAKT) zasielam súdu rozhodnutie o pristúpení SAKT ako vedľajšieho účastníka do konania ... na strane ţalovaného a vyjadrenie k podanej ţalobe“. Z uvedeného vyplýva, ţe právny zástupca vedľajšieho účastníka v ďalšom texte podania mieni menovanú asociáciu označovať skratkou „SAKT“. Je nepopierateľným faktom, ţe JUDr. I. H. v podaní označenom ako „Odvolanie voči uzneseniu“ (č. l. 945), v úvode uviedol, ţe „Dňa 19.10.2009 mi ako právnemu zástupcovi S. pre K. T. bolo doručené uznesenie Krajského súdu v B., ktorým Krajský súd v B. nepripustil S. pre K. T., B., K., IČO: X.X. do konania ...“. Menovanú asociáciu pre potreby ďalšieho uvádzania v texte opäť označil skratkou „SAKT“. Z kontextu všetkých doterajších podaní vedľajšieho účastníka v konaní treba mať za to, ţe pokiaľ sa JUDr. I. H. v úvode odvolania voči uzneseniu Krajského súdu v B. z 13. októbra 2009, č. k. 3Cob 281/2008-944 označil za právneho zástupcu S. pre K. T., ide o chybu v písaní, ktorú nemoţno pripísať na ujmu samotného vedľajšieho účastníka. V celom ďalšom texte odvolania sa uvádza skratka „SAKT“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, ţe ak v preskúmavanej veci odvolací súd včas podané odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných odmietol

§ 218ods.

1 písm.

1. b)O. s. p., ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, odňal tým vedľajšiemu účastníkovi moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.
2. f)O. s. p.). Na margo tohto záveru dovolací súd uvádza skutočnosť vyplývajúcu zo Štatistického registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, obsahujúceho registračné údaje o ekonomických subjektoch – právnických osobách a fyzických osobách – podnikateľoch (do ktorého je zapísaná aj S. pre K. T.), a to, ţe asociácia s názvom „S. pre K. T.“ neexistuje. V ďalšej časti sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľa spočívajúcou v odňatí moţnosti konať pred súdom tvrdiac, ţe odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti konania, keď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o nepripustení vstupu S. pre K. T. ako vedľajšieho účastníka popri ţalovanom, vyhodnotil ako rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

§ 201O. s.

p., účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob 8 1ObdoV/19/2011 vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník. I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti O. s. p.). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci prestavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

§ 10ods.

1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.

§ 10ods.

2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný rozhodovať o odvolaniach vtedy, ako odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa, z čoho vyplýva, ţe spôsobilým predmetom odvolacieho koania sú len rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. o nepripustení vstupu S. pre K. T. ako vedľajšieho účastníka popri ţalovanom, vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vedľajší účastník napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku nie je daná z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo vydané krajským súdom ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

§ 103O. s.

p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). 9 1ObdoV/19/2011

§ 104ods.

1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Z dôvodu, ţe na prejednanie odvolania podaného vedľajším účastníkom proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, a preto v súlade s vyššie citovaným ust. § 104 ods. 1 O. s. p., bolo potrebné konanie o opravnom prostriedku vedľajšieho účastníka zastaviť. K námietke vedľajšieho účastníka spočívajúcej v tvrdení o porušení zásady dvojinštančnosti konania, povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ţe tým, ţe o návrhu na vstup S. pre K. T. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý vstup asociácie do konania nepripustil, ocitol sa vedľajší účastník v postavení, kedy nemôţe poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t. j. podaním odvolania. Na strane druhej však treba tieţ zdôrazniť, ţe takýto postup odvolacieho súdu je v súlade so zákonom, pretoţe vstup vedľajšieho účastníka do konania je moţný kedykoľvek od okamţiku začatia konania aţ do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, keďţe rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťaţené takými vadami, ktoré majú za následok odňatie moţnosti vedľajšieho účastníka konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p., dovolací súd

§ 243bods.

2 veta prvá O. s. p., § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a súčasne rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. 10 1ObdoV/19/2011 V Bratislave, 29. februára 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.