1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. A- 2010/0889-DLD zo dňa
druhej hlavy piatej časti OSP citujúc ustanovenia § 127a ods. 1 aţ 3, § 54, § 55 ods. 1, § 98 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 aţ 4 a § 140 stavebného zákona a § 3 ods. 1 a 4 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odôvodnil svoj rozsudok tým, ţe ţalobca vo svojich ţalobných dôvodov (rozsahom ktorých je pri súdnom prieskume súd viazaný), neuviedol ţiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli byť podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
krajského súdu správny orgán dostatočne zistil stav veci, keď skonštatoval zvýšenie krovu strechy o 1,34 m nad pôvodnú výšku, pričom ţalobca tak konal v rozpore s výslovnou podmienkou určenou stavebným úradom. Realizáciu prác nad rozsah určený v podmienke stavebného úradu ţalobca nerozporoval.
názoru krajského súdu ţalovaný svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil, poukázal na právne predpisy, v zmysle ktorých postupoval, ako ich aplikoval v zmysle svojej úvahy, pričom krajský súd sa s prezentovaným odôvodnením stotoţnil. Krajský súd sa nestotoţnil so ţalobcom ani ohľadne spochybnenia správnosti, resp. úplnosti odôvodnenia výšky uloţenej pokuty, pretoţe správny orgán dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil aj výšku uloţenej sankcie, poukázal na poľahčujúce aj priťaţujúce okolnosti prípadu. Prihliadol najmä na charakter porušenia povinností ţalobcu, ktoré spočívali najmä vo vedomom porušovaní pokynov správneho orgánu, porušovaní verejných záujmov chránených zákonom (stavebný zákon), rozsahu stavby, okolnosti, ţe sa jednalo v súvislosti s predmetnou stavbou o prvé porušenie povinností ţalobcu ako i faktu, ţe ţalobca spolupracoval so správnym orgánom. Ţalobca v konaní nepreukázal, ţe by ho výška uloţenej sankcie existenčne ohrozovala. Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe správny orgán rozhodol na základe dostatočne zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie obsahovalo náleţitosti
ustanovenia § 47 správneho poriadku, bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené, súd v postupe správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť vydaných rozhodnutí. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. 3 5Sţp/21/2011 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca domnievajúc sa, ţe krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ a e/ OSP). V dôvodoch odvolania ţalobca opísal námietky, ktoré uţ uviedol v ţalobe podanej na Krajskom súde v Bratislave, a ktoré krajský súd dostatočne špecifikoval na strane
názoru ţalobcu stavebný úrad touto podmienkou konal jednoznačne účelovo, keďţe táto podmienka nemá oporu ani v stavebnom zákone, ani v územnom pláne mesta, prípadne územnom pláne zóny. Naviac podmienka dodrţania pôvodného stavu by však v danom prípade znamenala vlastne dobudovanie pôvodného vzhľadu, následne opätovné zbúranie a aţ potom vybudovanie pôvodného zámeru. Takto zvolený postup stavebného úradu sa ţalobcovi jednoznačne javí ako nehospodárny, nelogický a bez opory v zákone a je proti zdravému rozumu. Jednoznačne zastával názor, ţe táto podmienka bola zo strany stavebného úradu účelová a prekračuje rozhodovaciu právomoc stavebného úradu v tom, ţe stavebný úrad nikdy túto podmienku, ani zákonným, ani logickým dôvodom, nezdôvodnil, a teda je ako taká nepreskúmateľná. Postup, ktorý stanovil stavebný úrad vo svojom predbeţnom súhlase č. – SU-2009/871/6005-Šk zo dňa 10. februára 2009 okrem iného ďalej znamenal pre ţalobcu dať vypracovať novú projektovú dokumentáciu na obnovenie pôvodného stavu v lehote 30 dní. Stavebný úrad uloţil postup, ktorý bol nielen neodôvodnený, neefektívny, neekonomický, ale aj nereálny. Stavebný úrad
ţalobcu mal postupovať v intenciách § 127a stavebného zákona, kedy môţe stavebný úrad schváliť nie len takú úpravu, ktorá by umoţnila uvedenie stavby do pôvodného stavu, ale a i takú, kde sa perspektívne počíta s obnovou nad rámec pôvodného vyuţitia, obzvlášť, ak stavebný rad mal vedomosť o tom, ţe realizácia takejto stavby má súhlasné vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov chrániacich záujmy
osobitných predpisov. 4 5Sţp/21/2011 Ţalobca poukazoval na to, ţe ako správca a vlastník objektu bytového domu so svojimi nájomcami, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, zvolil taký postup stavebných prác, ktorý bol v danom momente najefektívnejší a v súlade s § 86 ods. 1 stavebného zákona. Ţalobca teda
jeho tvrdenia konal v dobrej viere, aby sa predovšetkým zabránilo ďalšej bezprostrednej hrozbe mimoriadnych udalostí, ako sú škody na majetku a ohrozenie zdravia a ţivotov občanov. Preto v súlade so statickým posudkom krovu, vypracovaným firmou STALL, s. r. o. a z následnej obhliadky a správy z obhliadky havárie zo dňa 17. januára 2009, odstránil pôvodný krov a pokračoval
pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorou vtom čase disponoval (a bola aj podkladom uţ v konaní o umiestnení stavby). Ţalobca zvolil taký postup, ktorý bol v súlade so ţiadosťou o dodatočné stavebné povolenie, v ktorej preukázal, ţe priloţená projektová dokumentácia spĺňa predpoklady pre vydanie dodatočného stavebného povolenia, nakoľko bola v súlade so všetkými potrebnými stanoviskami dotknutých organov chrániacich záujmy
osobitných predpisov. V súlade s § 3 správneho poriadku v konaní o dodatočnom stavebnom povolení mala byť
ţalobcu povolená taká úprava, ktorá korešponduje so ţiadosťou ţalobcu na zmenu stavby. Ţalobca preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4S/178/2010-90 zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-2010/0889-DLD zo dňa
ţalovaného krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a jeho závery zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a poţiadavkám zákona. Z uvedených dôvodov povaţuje Krajský stavebný úrad v Bratislave podané odvolanie za nedôvodné a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. 4S/178/2010-90 zo dňa 01. júla 2011 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. 6 5Sţp/21/2011 Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
2 OSP, ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1), alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“, ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní tak nie je obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle môţe hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Hoci moţno vytknúť krajskému súdu aţ príliš všeobecné odôvodnenie jeho rozsudku, vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania ţalobcu a obsah celého spisového materiálu včítane pripojeného administratívneho spisu
názoru najvyššieho súdu krajský súd, i keď bez výslovného odkazu na citované zákonné ustanovenie § 250i ods. 2 OSP, v konaní
neho i
zhora uvedených zásad postupoval majúc skutkový stav veci správnymi orgánmi za dostatočne zistený a naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu za dostatočne preukázané. I v konaní o uloţenie sankcie úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho 7 5Sţp/21/2011 orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu o uloţení pokuty vo výške 5.000 eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu
ustanovenia § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona konkrétne za to, ţe menovaný účastník konania realizoval stavbu: „Prestavba a nadstavba Michalská 6“ bez právoplatného stavebného povolenia.
stavebného zákona stavby, ich zmeny a udrţiavacie práce na nich sa môţu uskutočňovať iba
stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyţaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách kaţdého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyţaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
1 a 2 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej uţívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení
tohto zákona jej uţívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení
tohto zákona. Orgány štátneho stavebného poriadku sú oprávnené zisťovať, či: a) sa stavba, stavebné úpravy alebo udrţiavacie práce vykonávajú
stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby
,
povolenia, i) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.
2 písm. b/ stavebného zákona, účinného v čase stavebný úrad alebo inšpekcia uloţí pokutu do 2 miliónov Sk (66.387,83 eura) právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
4 stavebného zákona ustanovenia odseku 1 písmen a/, b/ a c/, odseku 2 písmen a/ a b/ a odseku 3 písmen a/ a b/ platia rovnako na právnickú osobu alebo fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, ktorá uskutočňuje stavbu ako zhotoviteľ.
1 aţ 3 stavebného zákona, ak v dôsledku ţivelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti, alebo ich bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť stavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne úpravy na pozemkoch, moţno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto ich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší postup. Ak sa majú obnoviť stavby alebo pozemky poškodené alebo zničené ţivelnou pohromou. Haváriou alebo inou mimoriadnou udalosťou v súlade s pôvodnými povoleniami, stačí, ak sa ich obnova vopred ohlási obci. Na postup sa primerane vzťahuje ustanovenie § 57 stavebného zákona. Ak je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby ţivelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej udalosti nevyhnutné uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy, stavebný úrad môţe: a/ obmedziť rozsah ţiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych úprav a ich príloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie, b/ upustiť od územného konania alebo spojiť územné konanie so stavebným konaním alebo s inými konaniami, c/ umoţniť predloţenie dokladov aţ dodatočne, d/ vydať predbeţné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné predloţenie dokladov, po ich predloţení vykoná konanie a vydá rozhodnutie. 9 5Sţp/21/2011 Pokiaľ ide o postup stavebných úradov v konaní
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a dôsledne vyţadovať plnenie povinností.
3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 10 5Sţp/21/2011 Aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom
slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo moţné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy
slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodrţiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.). Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, z citovaných zákonných ustanovení a z uvedených zásad námietky ţalobcu vznesené v odvolaní (zhodné s dôvodmi ţaloby) bolo potrebné z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorou bola realizácia stavby (nadstavby a prestavby) bez právoplatného stavebného povolenia, ako aj z hľadiska uloţenia sankcie za tento delikt, povaţovať za právne irelevantné. Pre posúdenie danej veci je postup stavebného úradu v konaní o umiestnenie stavby i prerušenie tohto konania absolútne bez právneho významu, nakoľko s protiprávnym konaním ţalobcu nemá nijakú príčinnú súvislosť. Taktieţ bez právneho významu je námietka účelového konania ţalovaného a účelného konania ţalobcu, keď v konaní bolo nesporne preukázané (a ţalobca to ani nepoprel), ţe ţalobca uskutočnil zvýšenie krovu strechy o 1,34 m nad pôvodnú výšku bez povolenia stavebného úradu a uvedenú skutočnosť (realizácie uvedených prác) stavebnému úradu ani neohlásil. V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs 89/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sţo/204/2010, či sp. zn. 3SţoKS/64/2006, rozhodnutia č. 69/2008 ZSP alebo č. 58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd taktieţ sleduje, či správny orgán náleţité zdôvodnil uloţenie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváţenia (čo však znamená, ţe môţe byť uloţená v ľubovoľnej výške). Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový 11 5Sţp/21/2011 proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvaţovať závaţnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku kaţdému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uloţená pokuta spĺňala nielen poţiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uloţení pokuty správny orgán prihliadne na závaţnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Zo spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného, je zrejmé, ţe správne orgány udelenie pokuty a jej výšku riadne (dostatočne podrobne) odôvodnili a primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu úvahu, pričom pri rozhodovaní o výške pokuty stavebný úrad výslovne uviedol, ţe vychádzal z výsledkov miestnej obhliadky, spisového materiálu ako aj z aritmetického pomeru poľahčujúcich a priťaţujúcich okolností na strane účastníka konania, ktoré boli v prospech okolností poľahčujúcich. Takto potom najvyšší súd v zhode s krajským súdom nemohol prihliadnuť ani na námietku ţalobcu ohľadom výšky uloţenej pokuty, pričom nebolo moţné odhliadnuť ani od toho, ţe za porušenie, zákona, ktorého sa ţalobca dopustil, je moţné uloţiť sankciu aţ do výšky 66.387,83 eura a správne orgány udelili ţalobcovi pokutu vo výške 5.000 eur, čo je nesporne na dolnej hranici danej sadzby.
názoru najvyššieho súdu námietky ţalobcu vznesené v odvolaní neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol vyporiadal a ktorými by ţalobca bol preukázal, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, a ţe by správne orgány v konaní o uloţení pokuty a hodnotení dôkazov, či odôvodnení rozhodnutia porušili ustanovenia správneho poriadku. Keďţe
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne a keďţe najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie, a to i napriek jeho všeobecnosti, za zrozumiteľné, rozsudok krajského súdu
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. 12 5Sţp/21/2011 O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal; ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí zo zákona. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.