1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného I/221/671-4497/ 2011/990325-r z 10.01.2011, ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu 2 5Sţf/53/2011 Banská Bystrica I. č. 651/230/59118/10/Kli zo dňa 09.09.2010, ktorým bol ţalobkyni vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 136.353,50 eura za zdaňovacie obdobie jún 2009 s odôvodnením, ţe sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi zistenými v daňovom konaní,
ktorých ţalobkyni nevznikol nárok na odpočet dane, pretoţe nepreukázala splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane, čím porušila ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Krajský súd v Banskej Bystrici v medziach ţaloby podanej ţalobkyňou preskúmal napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe zastáva rovnaké stanovisko ako daňové orgány, a to, ţe dodávateľovi ţalobcu obchodnej spoločnosti JK TV, s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH z prijatej zálohovej platby, pretoţe deklarovaná dodávka tovaru (vína) nebola vo faktúre dostatočne špecifikovaná tak, aby bolo zrejmé, aké mnoţstvo a druh tovaru odpredá dodávateľ ţalobcovi. Predmetnú faktúru č. 052009 dodávateľa spoločnosti JK TV, s. r. o., si správca dane zaobstaral sám z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, oddelenia finančnej polície Banská Bystrica, vzhľadom k tomu, ţe konateľ ţalobcu pri začatí daňovej kontroly správcovi dane ţiadne doklady nepredloţil, keď predloţil iba potvrdenie o odovzdaní týchto dokladov polícii. Následne ţalovaný opakovane dňa 07.09.2009 a 28.10.2009 vyzval ţalobcu, aby k predmetnej faktúre predloţil aj ďalšie doklady preukazujúce dodanie tovaru a jeho mnoţstvo. Ţalobca oznámil ţalovanému, ţe záloha za víno bola poskytnutá na dodávky, ktoré sa neuskutočnili, boli dobropisované a záloha bola vrátená. Ţalovanému sa ani šetrením v spoločnosti dodávateľa nepodarilo zistiť druh a mnoţstvo tovaru, ktorý bol označený v dodávateľskej (zálohovej) faktúre ako dodávka vína. Konateľ dodávateľa I.M. nepotvrdil ani výpoveď konateľa ţalobcu, ţe dodávka sa neuskutočnila, a preto bola záloha vrátená. I.M. v rozpore s výpoveďou konateľa ţalobcu uviedol, ţe išlo síce o zálohovú faktúru, ţe víno bolo aj dodané a išlo do Brusna. V danom prípade krajský súd mal za preukázané, ţe vo faktúre č. 052009 zo dňa 22.06.2009 nebol tovar presne vymedzený druhom ani mnoţstvom, ţiadne ďalšie doklady preukazujúce určitosť a reálnosť dodávky neboli zo strany ţalobkyne predloţené, a preto krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj správcu dane boli vydané v súlade so zákonom. Z dokladu – faktúry č. 052009 zo dňa 22.06.2009 nemohla preto vzniknúť dodávateľovi daňová povinnosť a odberateľovi nárok na odpočet dane. Ţalobkyňa tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Z. z. 3 5Sţf/53/2011 o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“), pretoţe sa mu relevantným spôsobom nepodarilo vyvrátiť pochybnosti vo veciach súvisiacich so zdaniteľným plnením. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa, ţiadajúc napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/59118/10/Kli zo dňa 09.09.2010, bude zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Ţalobkyňa namietala, ţe rozsudok krajského súdu povaţuje za nezákonný a nepreskúmateľný, pretoţe konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Namietala, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, ţe doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/ OSP. Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe ţalovaný a ani krajský súd pri svojom rozhodovaní nevzali do úvahy skutočnosť, ţe daňová povinnosť ako taká v zmysle ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká dňom prijatia platby a nie vystavením faktúry, keďţe v danom prípade sa jednalo o zálohovú faktúru. V danom prípade krajský súd nevzal do úvahy explicitné znenie zákona, ale rozhodol v zmysle názoru ţalovaného.
názoru ţalobkyne v zmysle ustanovenia § 19 ods. 4 v spojení s ustanovením § 71 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť spoločnosti JK TV, s. r. o., v tomto prípade vznikla dňom prijatia platby zo zálohovej faktúry a nie vystavením zálohovej faktúry ako takej. Z toho dôvodu aj právo ţalobkyne na odpočet DPH vzniklo dňom prijatia platby zo zálohovej faktúry a nie dňom doručenia, resp. vystavenia zálohovej faktúry za dodávku vína. Na základe uvedeného je
ţalobkyne právne irelevantné, či zálohová faktúra má alebo nemá zákonom vyţadované náleţitosti, ako aj presná identifikácia druhu a mnoţstva dodávaného tovaru, keďţe presný druh a mnoţstvo tovaru by bolo presne uvedené v konečnej faktúre dodávateľa spoločnosti JK TV, s. r. o.. Ţalobkyňa uviedla, ţe tento názor potvrdzuje aj sám ţalovaný, ktorý vo svojom rozhodnutí na strane 4 uvádza nasledovné: „Odvolací orgán k zisteným skutočnostiam uvádza, že platiteľ dane z pridanej hodnoty je povinný postupovať pri odpočítaní dane v zmysle ustanovení zákona o DPH, ktoré určujú podmienky pre vznik 4 5Sţf/53/2011 a uplatnenie práva na odpočítanie dane“. Poukazovala pritom aj na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ţalobkyňa ďalej poukazovala na to, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia ţalovaný uvádza, ţe ţalobkyňa k predmetnej dodávateľskej faktúre nepredloţila ţiadnu objednávku ani zmluvu o dodávke vína, v ktorej by bol bliţšie špecifikovaný druh deklarovaného vína ako aj jeho mnoţstvo a ani preverovaním u dodávateľa JK TV, s. r. o., nebolo preukázané, aký druh a mnoţstvo vína bolo predmetnou faktúrou „zálohovo“ deklarované ako dodávka vína. Takéto tvrdenie v odôvodení rozsudku konštatuje aj krajský súd. V tejto súvislosti ţalobkyňa sa ţalobkyňa odvolávala na ustanovenie § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých sa nevyţaduje pre kúpnu zmluvu písomná forma. Ţalobkyňa uzavrela s dodávateľom kúpnu zmluvu v ústnej forme, na základe ktorej sa dohodli na dodávke mnoţstva a druhu vína ako aj na kúpnej cene. Z toho dôvodu nebolo moţné predloţiť na krajskom súde ţiadne ďalšie listinné dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti. K mnoţstvu a druhu vína, resp. k zálohovej faktúre a preukázaniu zmluvného vzťahu medzi ţalobkyňou ako kupujúcou a spoločnosťou JK TV, s. r. o., ako predávajúcim nebol v konaní vypočutý ani bývalý konateľ spoločnosti JK TV, s. r. o., I.M.. Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe rozpor v tvrdeniach konateľa ţalobkyne a konateľa spoločnosti JK TV, s. r. o., nebol v konaní na krajskom súde odstránený a krajský súd ani neskúmal, či mali ţalobkyňa a spoločnosť JK TV, s. r. o, medzi sebou uzavretú ústnu kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej mali určený druh a mnoţstvo dodaného tovaru a na základe ktorej spoločnosť JK TV, s. r. o., vystavila zálohovú faktúru z ktorej si ţalobkyňa uplatnila odpočet DPH. K tejto skutočnosti nebol konateľ spoločnosti JK TV, s. r. o., vypočutý ako svedok a tieto rozpory mohli byť odstránené. Ďalej tieţ poukazovala na to, ţe ţalovaný ako aj krajský súd v napadnutom rozsudku spochybnili uzavretie záväzkového vzťahu medzi ţalobkyňou a spoločnosťou JK TV, s. r. o., a to napriek tomu, ţe v odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe z faktúry, ako aj z vyjadrení účastníkov je zrejmé, ţe išlo o kúpu tovaru (vína), keď kúpna cena bude zaplatená ako záloha dopredu. Z tohto konštatovania krajského súdu je zrejmé, ţe mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi ţalobkyňou a spoločnosťou JK TV, s. r. o.. Následne však krajský súd konštatoval, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nevyvrátila právne relevantným spôsobom pochybnosti so zdaniteľným plnením, t. j. s existenciou záväzkového vzťahu, na základe ktorého zdaniteľné plnenie vzniklo. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 08.09.2011 navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe zistený skutkový stav bol posúdený 5 5Sţf/53/2011 v súlade s ustanoveniami § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 19 ods. 4 zákona o DPH, ako aj v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho spoločenstva (rozhodnutie C-419/02 BUPA). Ţalovaný zároveň poukazoval na skutočnosť, ţe ţalobkyňa nevykonáva ekonomickú činnosť, ale funguje ako „obchodník so zálohovými faktúrami“, t. j. jeho podnikateľská činnosť spočíva len na princípe zálohových faktúr na budúci nákup tovaru, z ktorých si ţalobkyňa uplatňuje odpočítanie dane, pričom tovar na základe zálohových faktúr nie je nikdy dodaný. Následne, z dôvodu nedodania tovaru, sú v iných zdaňovacích obdobiach dodávateľmi vyhotovované k zálohovým faktúram dobropisy, pričom ale ţalobkyňou odpočítaná daň zo zálohových faktúr sa do Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky nevráti, pretoţe ţalobkyňa si daň na výstupe upravuje ďalšími zálohovými faktúrami. Zálohové faktúry sú vyhotovované na fiktívny tovar fiktívnej hodnoty, ktorý nikdy nie je dodaný. Jediným cieľom takéhoto postupu ţalobkyne je odčerpať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prostredníctvom uplatneného nadmerného odpočtu v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. K námietkam uvedeným v odvolaní ţalovaný uviedol, ţe dôvody, ktorými krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie vyplývajú z odôvodnenia ţalobou napadnutého rozhodnutia ako aj z predloţeného spisového materiálu, a preto ţalovaný zotrval na odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj na vyjadrení k ţalobe zo dňa 02.05.2011, v ktorom sa vysporiadal s námietkami ţalobkyne. Pokiaľ ide o právne posúdenie krajským súdom, s týmto sa ţalovaný stotoţňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). 6 5Sţf/53/2011 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 7 5Sţf/53/2011 Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň: a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň
2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe 8 5Sţf/53/2011 platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
2 písm. f/ zákona o DPH faktúra musí obsahovať mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, ţe správca dane oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 05.08.2009 oznámil ţalobkyni výkon daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj a jún 2009 s tým, ţe daňová kontrola začne dňa 07.09.2009 v priestoroch Daňového úradu Banská Bystrica II. Na základe tohto oznámenia sa konateľ ţalobkyne Jaroslav Šujan dostavil na výkon daňovej kontroly, kde však ţiadne doklady potrebné k daňovej kontrole nepredloţil a predloţil len potvrdenie o vydaní veci Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídiu policajného zboru. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe ţalobkyňa nepredloţila správcovi dane ţiadne doklady potrebné na výkon daňovej kontroly, a to ani na základe písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, si správca dane zabezpečil doklady sám, a to z Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Z dokladov zapoţičaných z Úradu boja proti organizovanej kriminalite mal najvyšší súd za preukázané, ţe ţalobkyňa si v zdaňovacom období jún 2009 uplatnila odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 052009 (interné č. DZ 19) zo dňa 22.06.2009 vystavenej dodávateľom obchodnou spoločnosťou JK TV, s. r. o.. Z uvedenej faktúry vyplýva, ţe predmetom fakturácie bola záloha na dodávku vína, pričom mnoţstvo bolo označené ako 1.00, cena bez DPH – 717.650,- eur, 19 % DPH 136.353,50 eura, celková suma 854.003,30 eura. Na opakovanú výzvu správcu dane na predloţenie dokladov preukazujúcich skutočné uskutočnenie dodávky, ţalobkyňa listom zo dňa 04.12.2009 uviedla, ţe „záloha na víno dodávateľovi JK TV, s. r. o., bola poskytnutá na dodávky, ktoré sa neuskutočnili a boli dobropisované a záloha bola vrátená“. Správca dane následne vykonal šetrenie u dodávateľa obchodnej spoločnosti JK TV, s. r. o., a z výsluchu konateľa tejto spoločnosti M. vyplynulo, ţe víno „pravdepodobne“ kúpil od pána Š. z firmy MORAVIA WINE a išlo o zálohovú faktúru. Ďalej uviedol, ţe všetko víno bolo skutočne dodané a išlo do Brusna. Iné bliţšie skutočnosti týkajúce sa predmetnej dodávky I.M. uviesť nevedel. Z uvedeného dokazovania vykonaného správcom dane, keď konateľ dodávateľa nepotvrdil skutočnosti tvrdené konateľom ţalobkyne, ţe dodávka vína uskutočnená nebola a záloha bola vrátená, sa nepodarilo zistiť mnoţstvo ani druh tovaru uvedeného vo vyššie označenej zálohovej faktúre. Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe 9 5Sţf/53/2011 ţalobkyňa nepreukázala spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti konkrétny obchodný vzťah medzi ňou a dodávateľom - spoločnosťou JK TV, s. r. o.. Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenou faktúrou boli ţalobkyni vôbec dodané, a ţe boli dodané dodávateľom obchodnou spoločnosťou JK TV, s. r. o.. Ţalobkyňa tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní namietala nedostatočne zistený skutkový stav krajským súdom, ako aj nevypočutie bývalého konateľa spoločnosti JK TV, s. r. o., M., najvyšší súd k tejto námietke dáva do pozornosti ţalobkyne, ţe v konaniach o ţalobách v správnom súdnictve (§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva, ktorý je stanovený v § 244 OSP. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii - § 250i ods. 2 OSP) posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nevypočutia konateľa spoločnosti JK TV, s. r. o., M., najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe táto námietka sa nezakladá na pravde. I.M. bol riadne vypočutý správcom dane, pričom jeho výpoveď nepotvrdila tvrdenia ţalobkyne a je zásadne v rozpore s tvrdeniami konateľa ţalobkyne pokiaľ ide o obsah predmetnej faktúry. Pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach jednotlivých konateľov, najvyšší súd poukazuje na vyššie uvedené ustanovenie § 250i ods. 1 veta druhá OSP, z ktorého vyplýva, ţe súd dokazovanie zásadne nevykonáva, je najmä povinnosťou daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti, a to pred správcom dane a nie je teda povinnosťou správcu dane odstraňovať rozpory vo výpovediach jednotlivých konateľov. 10 5Sţf/53/2011 Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a faktúra musí mať všetky zákonom predpísané náleţitosti (§ 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH). Z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH je nesporné, ţe dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – ţalobkyni. Preto je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu - ţ, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; je teda jeho povinnosťou preukázať, ţe nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi aţ na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáţe, nemôţe byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (k tomu pozri bliţšie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 - www.concourt.sk). Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom ţalobkyne, ţe Obchodný zákonník spočíva na princípe širšej zmluvnej voľnosti, a ţe strany si môţu dojednať plnenie aj inou ako písomnou formou, teda ústne, avšak pre daný prípad nie je rozhodujúce, akým spôsobom (akou formou) mala ţalobkyňa svoje zmluvné vzťahy s dodávateľmi dojednané, rozhodujúca je skutočnosť, ţe fakturované vecné plnenia uskutočnené neboli, čo napokon ani sám ţalobca nepoprel. Je pritom právne irelevantné, z akého dôvodu k ich uskutočneniu nedošlo. Taktieţ
názoru najvyššieho súdu neobstojí ani tvrdenie ţalobkyne, ţe daňová povinnosť spoločnosti JK TV, s. r. o., v tomto prípade vznikla dňom prijatia platby zo zálohovej faktúry a nie vystavením zálohovej faktúry ako takej a ţe z toho dôvodu aj právo ţalobkyne na odpočet DPH vzniklo dňom prijatia platby zo zálohovej faktúry a nie dňom doručenia, resp. vystavenia zálohovej faktúry za dodávku vína, a teda je právne irelevantné, či zálohová faktúra má alebo nemá zákonom vyţadované náleţitosti, ako je presná identifikácia druhu a mnoţstva dodávaného tovaru, keďţe presný druh a mnoţstvo tovaru 11 5Sţf/53/2011 by bolo presne uvedené v konečnej faktúre dodávateľa spoločnosti JK TV, s. r. o.. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd, z ktorého vyplýva, ţe „v prípade vyplatenia preddavku sa DPH stane splatnou bez toho, aby sa uskutočnila dodávka alebo poskytnutie služieb. Na to, aby sa daň stala splatnou v takejto situácii, je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka alebo budúce poskytnutie služieb, boli už známe, a teda najmä, že v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovary a služby presne určené. Nemôžu teda a fortiori podliehať DPH preddavky uhradené za dodávku tovaru alebo služieb, ktoré zatiaľ neboli presne určené“. Aj z uvedeného rozhodnutia je nepochybné, ţe predmetná zálohová faktúra mala byť presne špeficikovaná čo do mnoţstva a druhu dodávky. Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní, pokiaľ ide o obsah predmetnej faktúry, z ktorej si uplatnila odpočet DPH. Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého 12 5Sţf/53/2011 pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.