Obsah (6)

§ 28§ 20§ 151d§ 151f§ 151g§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1MObdoV/10/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUD

záloţnej zmluvy na sumu 57 000 000 Sk bol do katastra povolený pod VZ 551/

1. F. N. M. následne od zmluvy o predaji podniku odstúpil
2. mája 1996 a
3. augusta 1996 uzavrel ďalšiu zmluvu o predaji podniku č. 1560/96 so spoločnosťou C. A. G., s. r. o., N., P., IČO: X.. Valné zhromaţdenie tejto spoločnosti
4. mája 1998 rozhodlo o zrušení spoločnosti bez likvidácie, jej rozdelením na právnych nástupcov: 1/ M. P., a. s., P., C., 2/ L. a Š., a. s., C., 3/ A. P., a. s., P., Š., 4/ C. T., s. r. o., P., N.. Rozsah predmetu práv a povinností zrušenej spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti upravovala mimoriadna účtovná uzávierka, schválená k
5. máju 1998 a delimitačný protokol. Na základe uvedených skutočností C. A. G., s. r. o., P. bola
6. augusta 1998 vymazaná z obchodného registra. Vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. X. pre k. ú. P., obec P. ako aj hnuteľných vecí sa stal úpadca na strane ţalovanej. Na liste vlastníctva č. X. bolo aj v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu zapísané záloţné právo v prospech ţalobcu na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy v sume 57 000 000 Sk a záloţné právo trvalo aj v čase konkurzu vedenom na majetok úpadcu. Toto záloţné právo však bolo zriadené iba na časť nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva. Súd povaţoval za dôvodnú obranu ţalovaného spočívajúcu v tvrdení, ţe záloţné právo k hnuteľným veciam

zmluvy o zriadení záloţného práva k hnuteľným veciam zo 16. decembra 1993 nevzniklo. Na vznik záloţného práva k hnuteľným veciam sa

3 1MObdoV/10/2011 § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia záloţnej zmluvy, vyţadovalo odovzdanie veci záloţnému veriteľovi, alebo vyznačenie vzniku záloţného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záloţcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou. Namiesto odovzdania veci sa mohli záloţca a záloţný veriteľ dohodnúť na odovzdaní veci inej osobe, aby ju pre nich uschovala. Toto však v konaní nebolo preukázané. Nebol preukázaný ani zápis do registra záloţných práv

novely Občianskeho zákonníka / § 879e ods. 2 /. Súd neakceptoval obranu ţalovaného, ţe na úpadcu záloţné právo neprešlo. Záloţné právo je vecným právom viaznucim na konkrétne určenej veci a to bez ohľadu na akékoľvek zmeny subjektov vlastníckeho práva prípadne iného práva k zálohu. Je absolútne pôsobiacim voči ktorémukoľvek vlastníkovi zaloţenej veci bez ohľadu, či táto osoba bola zriaďovateľom záloţného práva alebo nie. Výnimky stanovuje zákon. Dôvody zániku záloţného práva sú rovnako stanovené v zákone. V konaní nebol preukázaný ţiadny z dôvodov zániku záloţného práva k predmetným nehnuteľnostiam stanovený zákonom a ani jeho výmaz z katastra nehnuteľností. Na platnosť záloţnej zmluvy sa vyţaduje písomná forma a záloţná zmluva musí obsahovať označenie pohľadávky, ktorú zabezpečuje ako aj označenie zálohu. V prípade zaloţených nehnuteľností

záloţnej zmluvy zo

1. augusta 1992 bola označená jednak platná pohľadávka, vzniknutá z úverovej zmluvy č. 83S123492 zo
2. augusta 1992, uzavretej s T., spol. s. r..o., P., ako aj dostatočné označenie zaloţených nehnuteľností v prílohe č. 1 záloţnej zmluvy. Preto súd nemohol akceptovať tvrdenie ţalovaného, ţe nehnuteľnosti neboli v záloţnej zmluve označené určito. V súdnom konaní preto nebol preukázaný ţiadny zákonný dôvod zániku záloţného práva k nehnuteľnostiam po odstúpení F. N. M. S. R. od zmluvy o predaji podniku č. 84/1992 voči spoločnosti T., spol. s. r. o., P., dňom
3. mája 1996 bolo záloţné právo zriadené spoločnosťou T., spol. s. r. o., P. k privatizovaným nehnuteľnostiam, akceptované aj F. N. M. S. R., ale aj novým nadobúdateľom majetku a to spoločnosťou C. A. G., s. r. o. V dôsledku trvania záloţného práva bola kúpna cena predávaného majetku zníţená o stav majetku zníţený o úverové zaťaţenie o 48 185 000,- Sk. Prevod vlastníckeho práva k veciam špecifikovaným v prílohách zmluvy o predaji podniku č. 1560/1996 so spoločnosťou C. A. G., s. r. o., vykonaný

stavu majetku k

1. máju
2. Rovnako neakceptoval obranu ţalovaného, spočívajúcu v tvrdení, ţe zánikom právnickej osoby obligačného dlţníka – spoločnosti T., s. r. o., výmazom z obchodného registra k
3. septembru 2004, došlo aj k zániku zabezpečenej pohľadávky a teda aj k zániku 4 1MObdoV/10/2011 záloţného práva. Zánikom právnickej osoby obligačného dlţníka záloţné právo nezaniká. Záloţné právo je vecným právom a viazne na konkrétnej zaloţenej veci. Ţiadne ustanovenie Obchodného zákonníka neupravuje zánik záloţného práva zánikom obligačného dlţníka. Záloţný dlţník je náhradným dlţníkom a veriteľ sa môţe uspokojiť z jeho majetku. Ďalej súd neakceptoval námietku, ţe zmenený petit ţaloby,

uznesenia súdu zo 14. júla 2003 bol ţalobcom uplatnený aţ po uplynutí prekluzívnej lehoty stanovenej v § 23 ods. 2 ZKV. Konkurzná prihláška ako aj ţaloba ţalobcu obsahuje aj právny dôvod zabezpečenia úveru a ţalobca si v ţalobe podanej v stanovenej lehote uplatnil včas jednak nárok na určenie pravosti pohľadávky, jej výšku ako aj nárok

§ 28ZKV a to nárok na oddelené uspokojenie, ktorý sa povaţuje za poradie pohľadávky.

Zmenou petitu ţaloby

uznesenia súdu nedošlo k rozšíreniu ţaloby o doteraz neuplatnený nárok ani o rozšírenie ţaloby o doteraz neuplatnený dôvod, ale iba k obmedzeniu uplatneného nároku a to výlučne iba z dôvodu oddeleného uspokojenia sa speňaţením zaloţených nehnuteľností. Na základe uvedeného súd ţalobe v časti vyhovel a vo zvyšku ţalobu zamietol. Na odvolanie ţalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací. Po preskúmaní rozhodnutia v napadnutej časti rozhodol rozsudkom z

1. júna 2009, č. k. 2Obo 21/2009-533 tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe základným problémom, ktorý bolo potrebné vyriešiť v odvolacom konaní bolo, či si ţalobca uplatnil právo na určenie pravosti, výšky a poradia - oddelené uspokojenie, včas a v rozsahu, ako to súd prvého stupňa v rozhodnutí určil. Súd prvého stupňa sa touto otázkou nezaoberal v skoršom rozsudku z
2. januára 2004, č. k. 43Cbi 94/2002-173, preto odvolací súd toto rozhodnutie uznesením z
3. februára 2005, č. k. 2Obo 94/2004-197 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s usmernením, aby sa vysporiadal s pravosťou pohľadávky uplatnenej aj titulom plnenia zo zmluvy o zriadení záloţného práva. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, ţe konkurzná prihláška ako aj ţaloba ţalobcu obsahuje aj právny dôvod zabezpečenia úveru a ţalobca si ţalobou podanou v stanovenej lehote uplatnil nárok na určenie pravosti tejto pohľadávky, jej výšky ako aj nárok

§ 28

ZKV – na oddelené uspokojenie, ktorý sa povaţuje za uplatnenie poradia pohľadávky.

názoru súdu zmenou petitu ţaloby nedošlo k rozšíreniu ţaloby o doteraz neuplatnený nárok ani k jej rozšíreniu o doteraz neuplatnený dôvod, ale došlo k obmedzeniu uplatneného nároku výlučne iba z dôvodu oddeleného uspokojenia speňaţením 5 1MObdoV/10/2011 zaloţených nehnuteľností. Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako stručné a výstiţné, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., vysvetľujúce prečo určil vo výroku pravosť a výšku pohľadávky ţalobcu 58 929 977,14 Sk, ktorú uspokojí výlučne z nároku oddeleného uspokojenia predajom zaloţených nehnuteľností

zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam zo

1. augusta 1992, pričom zostatok tejto pohľadávky predstavoval stav ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok T., s. r. o., t.j. k
2. septembru
3. Ďalej uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného v odvolaní, ţe súd prvého stupňa nesprávne posúdil výšku pohľadávky, pričom sa odvolával na ust. § 151d ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
5. 2002, vychádza z interpretácie výrazu „ zodpovedá do výšky ceny nadobudnutej veci“ v zmysle nadobúdacej ceny veci, čo je interpretácia nesprávna. Rovnako za nesprávne povaţoval odvolateľovo tvrdenie, ţe zmluva o zriadení záloţného práva zo
6. augusta 1992 má nedostatky, ktoré ju robia neplatnou. Súd prvého stupňa ţiadne nedostatky tejto zmluvy, ktoré by spôsobili jej neplatnosť, nezistil a výrok, ktorý v napadnutom rozsudku vyslovil, je správny. Stotoţnil sa aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, preto rozhodnutie v napadnutej časti, ktorou súd prvého stupňa vyhovel ţalobe, potvrdil. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým určil, ţe pohľadávka ţalobcu v sume 58 929 977,14 Sk v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5K 5/2001 výlučne z nároku na oddelené uspokojenie ţalobcu predajom presne označených nehnuteľností pozemkov a stavieb pôvodne zapísaných na LV č. X., k. ú. P., obec P., je oprávnená, ako aj proti výroku o náhrade trov konania, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
7. júna 2009, č. k. 2Obo 21/2009-533, podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie generálny prokurátor podal na podnet ţalovaného

ust. § 243e ods. 1 O. s. p. Dovolateľ poukázal na prihlášku ţalobcu, v ktorej ţalobca ako právny dôvod uviedol úverovú zmluvu č. 83S12492, zo 14. augusta 1992, ktorá bola zabezpečená zmluvou o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam, od ktorej sa

dovolateľa odvodzovalo iba právo na oddelené uspokojenie. Ďalej

dovolateľa konajúce súdy nesprávne právne posúdili alternatívny petit, keď konštatovali, ţe nejde o rozšírenie ţaloby o doteraz neuplatnený nárok, resp. o doteraz neuplatnený dôvod, ale ide len o obmedzenie uplatneného 6 1MObdoV/10/2011 nároku. V konkurznej prihláške ţalobca ako právny dôvod uviedol úverovú zmluvu a v navrhovanej zmene petitu sa uţ domáhal určenia pravosti pohľadávky, vyplývajúcej zo zabezpečenia úveru, teda zo záloţnej zmluvy. Z koncentračnej zásady konania o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky platí, ţe konkurzný veriteľ sa môţe ţalobou domáhať len právneho dôvodu uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo 294/1999

ktorého, ak sa v ţalobe o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky konkurzný veriteľ dovoláva iného právneho dôvodu, ako uviedol v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní, súd ţalobu zamietne. Ďalej namietal, ţe súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, ţe zo záloţnej zmluvy zo 14. augusta 1992 vznikla ţalobcovi voči ţalovanému pohľadávka. V konkrétnom prípade mal ţalobca pohľadávku voči spoločnosti T., spol. s. r. o. z titulu úverovej zmluvy, záloţná zmluva bola iba zabezpečovacím inštitútom. Svoju pohľadávku z úverovej zmluvy ako obligačný veriteľ mohol uplatniť len v konkurznom konaní úpadcu T., spol. s. r..o. Ţalobca ako záloţný veriteľ nemá voči ţalovanému pohľadávku, ktorú by si mohol uplatniť prihláškou, nakoľko ţalovaný nebol jeho obligačným dlţníkom z prihlásenej pohľadávky. Skutočnosť, ţe ţalovaný ako úpadca nemal voči ţalobcovi ţiadne záväzky, súdy deklarovali vo výroku rozhodnutia tým, ţe ţalobu z titulu úverovej zmluvy zamietli. Samotná okolnosť, ţe na majetku ţalovaného viazne záloţné právo zriadené uţ zaniknutou spoločnosťou T., spol. s. r. o. , nezakladá záloţnému veriteľovi voči úpadcovi právo uplatniť pohľadávku formou prihlášky. Postavenie záloţného veriteľa ţalobcu sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu zhoršilo. Aj keď záloţné právo má povahu vecného práva, predajom zaloţenej veci v konkurze, záloţné právo zaniká. V prejednávanej veci

dovolateľa súdy nepostupovali pri výklade príslušných ustanovení ZKV ústavne konformným spôsobom, čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 243f ods.1 písm. c/ O. s. p. Na záver povaţuje za potrebné nanovo posúdiť aj otázku náhrady trov konania, preto mimoriadnym dovolaním napáda aj výrok o náhrade trov konania. K mimoriadnemu dovolaniu sa účastníci nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 4 O. s. p./ zistil, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom /§ 243g O. s. p./ na podnet ţalovaného / § 243e ods. 1 a 2 O. s. p./, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa 7 1MObdoV/10/2011 v napadnutom rozsahu a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, ţe súdy niţších stupňov pri výklade príslušných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v platnom znení /ďalej len ZKV/ nepostupovali ústavne konformným spôsobom, čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 O. s. p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov z dôvodov ak: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne /§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p./ sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu týchto vád dovolací súd nezistil. V mimoriadnom dovolaní dovolateľ predovšetkým namieta, ţe súdy oboch stupňov nesprávne vec posúdili z hľadiska právneho dôvodu uplatneného ţalobcom v prihláške podanej v konkurze vedenom na majetok úpadcu M. P., a. s., a v ţalobe. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis ako mal správne pouţiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Súdy oboch stupňov dospeli k zhodnému záveru, ţe na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené záloţné právo platnou záloţnou zmluvou uzavretou 14. augusta 1992 na zabezpečenie platnej pohľadávky z úverovej zmluvy č. 83S123492, uzavretej medzi ţalobcom a spoločnosťou T., spol. s. r. o., P.. V konaní nebol preukázaný ţiadny zákonný dôvod zániku záloţného práva k predmetným nehnuteľnostiam a konkurzná prihláška ako aj ţaloba obsahuje aj právny dôvod zabezpečenia úveru.

§ 20ods.

1 ZKV veritelia dlţníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie 8 1MObdoV/10/2011

osobitných predpisov, to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju prihlášku poţadujú a skutočnosti, ktorými môţe byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie /§ 28/ s presným označením veci, na ktorú sa viaţe právo oddeleného uspokojenia.

§ 151dods.

2 Obč. zák. ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záloţné právo, pôsobí záloţné právo voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záloţnom práve vedel alebo musel vedieť, nadobúdateľ tak zodpovedá do výšky ceny nadobudnutej veci.

§ 151fods.

1 Obč. zák. ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môţe sa záloţný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu a to aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

§ 151gObč.

zák. záloţné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záloţca zloţí záloţnému veriteľovi cenu zaloţenej veci, záloţné právo tieţ zanikne, ak sa záloţný veriteľ vzdá záloţného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záloţné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záloţného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice. V zmysle citovaného ustanovenia § 20 ods. 1 ZKV veriteľ, ktorý chce byť uspokojený z majetku úpadcu, na ktorý súd vyhlásil konkurz, musí si svoj nárok uplatniť na súde prihláškou. Prihláška musí obsahovať vyčíslenie pohľadávky a jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá. Takýmito skutočnosťami je napr. existencia úverovej zmluvy a záloţnej zmluvy. Ďalej musí obsahovať poradie v akom sa uspokojí, dôkazy, preukazujúce pohľadávku, napr. úverová zmluva a záloţná zmluva a napokon nárok na oddelené uspokojenie, označenie veriteľa, dátum prihlášky a podpis. Prihláška ţalobcu doloţená do spisu má všetky uvedené náleţitosti. Z jej obsahu vyplýva, ţe ţalobca si prihlásil svoju pohľadávku, lebo nebola riadne a včas splnená. V danom prípade bolo nevyhnutné, aby pohľadávka ţalobcu bola preukázaná nielen záloţnou zmluvou, ale aj úverovou zmluvou, ku ktorej sa záloţné právo viaţe, pretoţe pri záloţnom práve musí správca preskúmať nielen platnosť záloţnej zmluvy, ale aj ďalšie podmienky pre vznik záloţného práva, teda aj platnosť úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla. Dovolací súd súhlasí s dovolateľom, ţe účelom záloţného práva je iba zabezpečovať 9 1MObdoV/10/2011 pohľadávku. Avšak je potrebné zdôrazniť , ţe záloţné právo nemôţe samo osebe existovať, je závislé čo do vzniku a čo do trvania na pohľadávke, ktorú zabezpečuje. Slúţi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, ţe v prípade jej riadneho a včasného nesplnenia, je záloţný veriteľ oprávnený zákonom stanoveným spôsobom domáhať sa uspokojenia zo zaloţenej veci, vrátane príslušenstva. Oprávneným subjektom záloţného právneho vzťahu je veriteľ zabezpečenej pohľadávky a povinným subjektom je záloţca, ktorý nemusí byť vţdy totoţný s dlţníkom obligačného právneho vzťahu /ďalej obligačný dlţník/. V konkurznom konaní môţu nastať tieto situácie: 1/ Ak je konkurz vyhlásený na obligačného dlţníka, ktorý nie je záloţným dlţníkom, veriteľ má právo prihlásiť si svoju pohľadávku, stáva sa konkurzným veriteľom, ale nemá postavenie oddeleného veriteľa. 2/ Ak je konkurz vyhlásený na záloţného dlţníka, ktorý nie je obligačným dlţníkom, môţe si svoju pohľadávku prihlásiť ako záloţný veriteľ, teda môţe sa uspokojiť tak isto, ako v sporových konaniach. Vychádzajúc z uvedených zásad, dovolací súd nesúhlasí s dovolateľom, ţe ţalobca v danom prípade záloţný veriteľ, si nemohol uplatniť pohľadávku formou prihlášky. Pretoţe záloţný veriteľ aj v konkurznom konaní sa môţe uspokojiť zo zálohu tak isto, ako v sporových konaniach. Ďalej nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, ţe ustanovenie § 28 ods. 9 ZKV, zakazuje záloţnému veriteľovi uplatniť si svoju pohľadávku v konkurze vedenom na majetok záloţného dlţníka, ktorý nie je obligačným dlţníkom. Uvedená právna úprava stanovila, ţe vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich na nadobúdateľa /tým sa v konkurze vylúčila aplikácia § 151d ods. 2 Obč. zák./ a ţe záloţné právo oddelených veriteľov zaniká speňaţením zálohu a to bez ohľadu, či záloţný veriteľ je v plnom rozsahu uspokojený. Napokon nevyhovel ani námietke dovolateľa, ţe ţalobca si v prihláške uvedením záloţnej zmluvy uplatnil iba právo na oddelené uspokojenie. Ţalobca takto prihlášku neformuloval. Formuloval ju v súlade s ustanovením § 20 ods. 1 ZKV /ako je uvedené vyššie/ a svoj nárok na určenie pravosti pohľadávky si na súde uplatnil v stanovenej lehote riadne a včas. 10 1MObdoV/10/2011 So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti vyhodnotil dovolací súd mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu za správne, spočívajúce na správnom právnom posúdení veci. Preto mimoriadne dovolanie

§ 243bods.

1 O. s. p. zamietol. Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, patrí mu preto náhrada trov dovolacieho konania. Úspešný ţalobca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania nepodal , preto dovolací súd rozhodol

§ 243bods.

5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.