← Slovensko

v konaní o určenie pravosti pohľadávky vo výške 52 457,88 eur (1 580346 Sk)

Najvyšší súdu Slovenskej republiky 1ObdoV 9/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. T., V., P., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. B. M., advokátom, D., H., proti ţalovanému JUDr. P. L., správca konkurznej podstaty úpadcu D. P., a. s., R., B., IČO: X., v konaní o určenie pravosti pohľadávky vo výške 52 457,88 eur (1 580 346 Sk), na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

  2. 2010, č. k. 5Obo 140/2008, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a. Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
  4. 2008, č. k. 44Cbi 85/2002-437 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu za vyplatené znalečné 8 960 Sk. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca uplatnil ţalobou právo na určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 580 346 Sk so zaradením do
  5. triedy. Pohľadávka pozostáva z poistného plnenia vo výške 890 796 Sk, z úroku z omeškania vo výške 319 248 Sk a zvyšok predstavuje náhradu škody spočívajúcu v tom, ţe ţalovaný najskôr ustálil výšku poistného plnenia na 890 796 Sk a následne túto výšku bezdôvodne zníţil na 417 915,25 Sk. Ţalobca tvrdil, ţe do konkurzného konania si prihlásil pohľadávku vyplývajúcu z poistnej zmluvy č. 240000849 (prečíslovanej na č. X.), uzavretej dňa
  7. 1998 na poistenie motorového vozidla, z titulu poistnej udalosti PU Č. 2 1ObdoV/9/2011 9020019008 z
  9. 2000, ktorú ţalovaný poprel, pretoţe poistná udalosť bola ukončená poistným plnením vo výške 214 883 Sk. Navrhol, aby bol v konaní ustanovený znalec na určenie časovej ceny vozidla, nakoľko ţalovaný
  11. 2000 oznámil ţalobcovi časovú cenu vozidla vo výške 890 796 Sk a dňa
  13. 2001 stanovil inú časovú cenu, a to ku dňu poistnej udalosti na sumu 417 915,25 Sk. Ţalobca ďalej namietal neplatnosť leasingovej zmluvy uzavretej s prenajímateľom poisteného motorového vozidla, ako aj neplatnosť vinkulácie poistného plnenia v prospech prenajímateľa, s poukazom na podvod pri uzatváraní leasingovej zmluvy. Tvrdil, ţe na poistnom do
  15. 2000 uhradil viac o sumu 10 790 Sk, ktorú je potrebné povaţovať za plnenie poistného za nadstavbu motorového vozidla. Súd dokazovaním zistil, ţe Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
  17. 2002 č. k. 7K 328/2001 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka D. P., a. s., B. (ďalej len úpadca) a za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil ţalovaného JUDr. P. L.. Ţalobca si konkurznou prihláškou prihlásil pohľadávku vo výške 1 580 346 Sk z titulu nároku na plnenie z poistnej udalosti vo výške 1 261 098 Sk a úroku z omeškania vo výške 319 248 Sk. Na prieskumnom pojednávaní dňa
  19. 2002 správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu ukončenia poistnej udalosti poistným plnením vo výške 214 883 Sk a ţalobca včas v lehote podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV) podal predmetnú ţalobu. Podľa súdu v konaní nebolo sporné, ţe ţalobca bol nájomcom nákladného motorového vozidla Mercedes Benz, ŠPZ P. na základe leasingovej zmluvy č. 103435 zo dňa
  21. 1998, uzavretej s leasingovou spoločnosťou Tatra leasing, s. r. o., ako prenajímateľom. Z bodu 7 leasingovej zmluvy vyplýva, ţe nájomca spolu s poistnou zmluvou bol povinný zaslať prenajímateľovi aj oznámenie poisťovne o vinkulácii poistného plnenia v prospech prenajímateľa. Súd zistil, ţe ţalobca uzatvoril s úpadcom poistnú zmluvu č. 240000849 (po prečíslovaní X.) pre poistenie trupov cestných motorových prostriedkov s ročným poistným 61 080 Sk, ktorou bolo poistené nákladné motorové vozidlo Mercedes- Benz Atego 1017, ŠPZ P. (bez nadstavby) s poistnou hodnotou 1 671 661 Sk, ktorého vlastníkom bola spoločnosť Tatra leasing, v prospech ktorej bolo vinkulované poistné plnenie z poistnej zmluvy. V obhliadkovom liste ţalobca uviedol, ţe vozidlo je zatiaľ bez nadstavby. Nadstavba bola namontovaná 17.8.1998, preto v čase uzavretia zmluvy
  23. 1998 nebola predmetom poistenia. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy bol ţalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), dodávateľom tovaru bola slovenská spoločnosť, ktorá v zdaniteľnom plnení uviedla daňový základ a DPH. Ţalobca mal právo na odpočet DPH, čo aj vyuţil a v poistnej zmluve sám určil pri stanovení poistnej hodnoty sumu 1 671 661 Sk. Poistenie zaniklo
  25. 2000 z dôvodu, ţe ţalobca nezaplatil predpísané poistné za poistné obdobie od 3 1ObdoV/9/2011
  27. 1999 do
  29. 2000, dňa
  31. 2000 došlo k poistnej udalosti, a to dopravnej nehode poisteného motorového vozidla. Zo správy k dopravnej nehode, vypracovanej Okresným riaditeľstvom PZ dopravným inšpektorátom
  33. 2000 vyplýva, ţe zráţku zapríčinil vodič - ţalobca, ktorý odmietol dychovú skúšku a odber krvi. Ţalobca oznámil poistnú udalosť poisťovni
  36. Prenajímateľ nesúhlasil s uvoľnením poistného plnenia v prospech ţalobcu a po likvidácii poistnej udalosti ţalovaný dňa
  38. 2001 vyplatil prenajímateľovi ako vlastníkovi motorového vozidla čiastku 189 870 Sk na základe vyčíslenia poistného plnenia vo výške 214 883 Sk, po preúčtovaní čiastky 25 013 Sk nedoplatku poistného, čím bola poistná udalosť vybavená. Súd konštatoval, ţe ţalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný, pretoţe majiteľom motorového vozidla, v prospech ktorého bolo pre prípad poistnej udalosti poistné plnenie vinkulované, bola spoločnosť Tatra leasing, ktorá si pohľadávku do konkurzného konania neprihlásila. Vinkulácia nebola zrušená a v konečnom dôsledku bolo poistné plnenie poskytnuté vlastníkovi vozidla. Ţalobca namietal neplatnosť leasingovej zmluvy a následne aj vinkulácie poistného plnenia v prospech prenajímateľa z dôvodu, ţe dovozca motorového vozidla pouţil na vymeranie dovoznej priráţky a DPH nákupnú cenu 1 245 316 Sk, čím bol voči ţalobcovi spáchaný podvod. Súd skúmal ako predbeţnú otázku namietanú neplatnosť leasingovej zmluvy, ako i vinkulácie poistného plnenia v zmysle ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, ţe ţalobcom uvádzané dôvody nespôsobujú neplatnosť leasingovej zmluvy ani vinkulácie poistného plnenia. Napriek tomuto zisteniu súd vyhovel návrhu ţalobcu o ustanovení znalca na určenie časovej ceny vozidla. Zo znaleckého posudku vyplynulo, ţe správnym termínom v súlade s platnou terminológiou je technická hodnota vozidla, nie časová hodnota. Pri výpočte technickej hodnoty vozidla znalec postupoval v zmysle znaleckého štandardu schváleného pod č. 1980/99-55 a vychádzajúc z východiskovej hodnoty vozidla VHV 2 056 143 Sk stanovil technickú hodnotu vozidla vrátane DPH ku dňu
  40. 2000 vo výške 389 575 Sk. Potvrdil, ţe rozdiel pri určení technickej hodnoty vozidla znalcom a ţalovaným vo výške 7 804,60 Sk spočíva v určení technického stavu pneumatík. Keďţe ţalobca mal vozidlo poistené bez DPH, technická hodnota vypočítaná znalcom bez DPH je 316 727,60 Sk a podľa výpočtu likvidátora je 308 923 Sk. Uvedený rozdiel nemá význam pre rozhodnutie, pretoţe ţalovaný pri výpočte poistného plnenia vychádzal z vyššej hodnoty motorového vozidla (417 915,25 Sk), ako je technická hodnota vozidla bez DPH stanovená znalcom. V zmysle všeobecných poistných podmienok ţalovaný oprávnene odpočítal od časovej ceny 417 915,25 Sk (vyššej ako ju stanovil znalec) hodnotu pouţiteľných zvyškov 135 174,36 Sk, spoluúčasť 5 % vo výške 14 137,04 Sk a zníţil plnenie o 20 % pre porušenie zákona č. 315/1996 Z. z. 4 1ObdoV/9/2011 (odopretie odberu krvi a dychovej skúšky). Po odpočítaní dlţného poistného do
  42. 2000 vo výške 25 013 Sk bola leasingovej spoločnosti vyplatená suma 189 870 Sk. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR ţalovanému zo dňa
  44. 2008 vyplýva, ţe znalecký štandard pod č. 1980/99-50 a č. 1980/99-55 je ten istý znalecký štandard, schválený
  46. 1999 ako záväzný metodický pokyn pre znalcov z odboru cestná doprava. Z uvedeného dôvodu súd nepripustil výsluch bývalého ministra spravodlivosti ako svedka, ani skúmanie pravosti jeho podpisu. Súd dospel k záveru, ţe ţalobca v konkurznej prihláške neuplatnil nárok na náhradu škody podľa ust. § 20 ods. 1 ZKV, a preto sa nemôţe predmetnou ţalobou v zmysle ust. § 23 ods. 2 ZKV domáhať určenia tohto nároku. I v prípade, ţe by si nárok na náhradu škody riadne uplatnil, nepreukázal, ţe boli splnené všetky predpoklady pre náhradu škody podľa ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením a vznikom škody. Nakoľko nárok ţalobcu na určenie pravosti pohľadávky vo výške 1 580 346 Sk nebol preukázaný, súd prvého stupňa ţalobu zamietol v celom rozsahu. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 23 ods. 1, 2 ZKV, ust. § 120 O. s. p. a uviedol, ţe uplatnený nárok ţalobcu na poistné plnenie vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej s úpadcom, ktorá obsahuje dohodnutú poistnú hodnotu predmetu poistenia, a preto podľa názoru odvolacieho súdu zisťovanie inej ceny predmetu leasingu a zároveň poistenia je pre rozhodnutie právne bezvýznamná. Súd prvého stupňa nekonal v rozpore so zákonom, keď ďalšie dôkazy o výške kúpnej ceny navrhované ţalovaným nevykonal a svojim postupom neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Podľa odvolacieho súdu, z týchto dôvodov odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. nie je opodstatnený. Súd prvého stupňa uviedol v rozhodnutí dôvody, pre ktoré nevykonal dokazovanie o platnosti znaleckého štandardu, vydaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
  48. 1999 a s týmito sa stotoţnil aj odvolací súd. Odvolací súd doplnil, ţe v konaní bolo na určenie časovej ceny poisteného motorového vozidla nariadené znalecké dokazovanie. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, ţe znalec vychádzal zo znaleckého štandardu schváleného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
  50. 1999 a platného od
  53. Pochybnosti ţalovaného o platnosti tohto štandardu odstránilo stanovisko ministerstva, ktoré ho schválilo, a preto dokazovanie v tomto smere, tak ako konštatoval súd prvého stupňa, je aj 5 1ObdoV/9/2011 podľa odvolacieho súdu nadbytočné. V napadnutom rozhodnutí ďalej odvolací súd uviedol, ţe ţalobca poukázal na nesprávne posúdenie predbeţnej otázky platnosti či neplatnosti leasingovej zmluvy a následne aj vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti. V súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd povaţoval za potrebné predovšetkým poukázať na obsah poistnej zmluvy, z ktorej uplatnený nárok vyplýva. V zmysle predmetnej poistnej zmluvy nárok na poistné plnenie má ţalobca, ktorý poistnú zmluvu uzavrel. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa nesporne vyplynulo, ţe ţalobca písomne poţiadal poisťovňu, aby poistné plnenie zo zmluvy bolo vyplatené tretej osobe, v tomto prípade prenajímateľovi motorového vozidla. Neplatnosť leasingovej zmluvy z tohto dôvodu nemá právny význam pre posúdenie uplatneného nároku. Poisťovňa poskytla ţalobcovi poistné plnenie podľa jeho pokynov na účet prenajímateľa motorového vozidla, preto následné spochybňovanie plnenia nie je opodstatnené. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, odvolací súd uviedol, ţe v konaní nebolo sporné, ţe pohľadávka ţalobcu vyplýva z písomnej poistnej zmluvy uzavretej s poisťovňou - neskôr úpadcom v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. V poistnej zmluve sa účastníci dohodli, ţe hornou hranicou plnenia poisťovne je časová cena vozidla v čase poistnej udalosti, vypočítaná podľa znaleckého štandardu. Východiskovou cenou pri jej výpočte je poistná hodnota vozidla stanovená pri uzatváraní poistnej zmluvy. Zmluvné strany pri uzavretí zmluvy uviedli poistnú hodnotu vozidla vo výške 1 671 661 Sk bez DPH. Poistiteľ správne postupoval, keď časovú cenu vozidla v čase poistnej udalosti vypočítal z jeho poistnej hodnoty uvedenej v poistnej zmluve. Poistné plnenie poskytnuté ţalobcovi vychádza dokonca z vyššej časovej ceny vozidla, ako bola zistená znaleckým dokazovaním. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa zo skutkového zistenia vyvodil správny právny záver, ţe ţalobcovi nevzniklo právo na poistné plnenie z poistnej zmluvy uzavretej s poisťovňou – úpadcom, nad rámec uţ poskytnutého plnenia. Preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. tým, ţe predseda senátu odvolacieho súdu nenariadil pojednávanie na odvolacom súde podľa ust. § 214 ods. 1 písm. a/ písm. c/ O. s. p., pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 6 1ObdoV/9/2011 K postupu súdu, ktorým postupom sa ţalobcovi odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. došlo podľa dovolateľa tým, ţe súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s písomným návrhom ţalobcu na zabezpečenie dôkazov podaním sp. zn. 1588/021/2007 zo dňa
  55. 2007 a podaním sp. zn. 1348/021/2008 zo dňa
  57. 2008, ako aj tým, ţe ţalobcom predloţené listinné dôkazy v prílohe jeho písomného podania sp. zn. 100201/05/2006 zo dňa
  59. 2006, ako aj v prílohe jeho podania sp. zn. 402/021/2008 zo dňa
  61. 2008, súd vôbec na pojednávaní nevykonal, teda ich neprečítal. Dovolateľ zdôraznil, ţe svojimi návrhmi navrhol súdu prvého stupňa zabezpečiť tam uvedené listinné dôkazy podľa ust. § 102 ods. 1 O. s. p. a súčasne v prílohe tohto podania predloţil súdu listinné dôkazy, a to Kúpnu zmluvu č. 103435/1 zo dňa
  63. 1998, Leasingovú zmluvu č. 103435 zo dňa
  65. 1998, Záväznú objednávku - Zmluvu č. 18 580 00058 zo dňa
  67. 1998, Technickú a cenovú ponuku zo dňa
  69. 1998, Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy č. 30290864/1 zo dňa
  71. 1998, Zálohovú faktúru č. 18 580 00069 zo dňa
  73. 1998 vystavenú predajcom, Bankový výpis ţalobcu o úhrade zálohy preddavku pod VS 18 580 00058 zo dňa
  75. 1998 na účet predajcu, Preberací a odovzdávací protokol zo dňa
  77. 1998, Výpočet časovej ceny zo dňa
  79. 2007, Metodické pokyny Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 8820/99-55 zo dňa
  82. Dovolateľ namietol, ţe súd prvého stupňa návrh na zabezpečenie takto navrhnutých dôkazov uznesením zamietol bez odôvodnenia a bez toho, aby sa vôbec akokoľvek zaoberal ich relevantnosťou vo vzťahu k predmetu sporu. Súčasne súd prvého stupňa prehliadol skutočnosť, ţe ţalobca v prílohe jeho písomných podaní predloţil tomuto súdu tam uvedené listinné dôkazy a tieto listinné dôkazy súd náleţitým spôsobom vôbec nevykonal. Ţalobca poukázal na listinný dôkaz colnej deklarácie, ktorá deklarácia rozhodnutím Colného úradu v Bratislave zo dňa
  84. 2007 č. r. 24156/2007-5237 nebola sprístupnená, a preto je potrebné, aby vo veci tohto dôkazu konal súd. I keď tieto vyššie uvedené skutočnosti boli predmetom odvolania zo strany ţalobcu, príslušné všeobecné súdy, a to tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, sa s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadali a tak znemoţnili sťaţovateľovi ako ţalobcovi v tomto konaní konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. V súvislosti s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi dovolateľ poukázal na judikáty R V/1968, R 37/1985, III. ÚS 192/2006, ako aj na ust. § 344 Trestného zákona. K námietke podľa ust. § 214 ods. 1 písm. a/, písm. c/ O. s. p. dovolateľ uviedol, ţe súdu prvého stupňa sa podarilo zabezpečiť ďalšie dôkazy, ktoré sa vzťahujú na túto vec, a to 7 1ObdoV/9/2011 najmä dôkaz označený ako Colná deklarácia JCD 0526718802333 zo dňa
  86. 1998, ktorý dôkaz ţalobca navrhol súdu prvého stupňa, ale aj odvolaciemu súdu vykonať jeho prečítaním. Z predloţenej colnej deklarácie k predmetnému vozidlu podľa dovolateľa jednoznačne vyplýva, ţe pri stanovení ceny predmetného nového motorového vozidla a teda pri stanovení ceny predmetu leasingu (z ktorej ceny sa vychádzalo pri uzatváraní leasingovej zmluvy č. 103435 zo dňa
  88. 1998, ako aj poistnej zmluvy č. 240000849 (po prečíslovaní X.), ale tieţ pri vinkulácii poistného plnenia, ktoré pre ţalobcu vyplynulo z predmetnej leasingovej zmluvy, došlo zo strany leasingovej spoločnosti k podvodu, nakoľko pri výpočte ceny nového vozidla a teda leasingovej ceny tohto vozidla sa dovozná priráţka vo výške 3 %, ako aj clo vo výške 10,26 % vypočíta z dovoznej ceny tohto vozidla a nie z predajnej ceny, čím ţalobca bol úmyselne zo strany ţalovaného poškodený pokiaľ ide o výšku predajnej, resp. leasingovej ceny tohto vozidla. Táto skutočnosť tieţ nepriamo vyplýva z ďalšieho listinného dôkazu, a to konkrétne zo Záväznej objednávky - zmluvy č. 18 580 00058 zo dňa
  91. Okrem toho ţalobca poukazuje na faktúru č. 78-20580 zo dňa
  93. 1998 na sumu 1 671 661 Sk bez DPH a na sumu 2 056 143 Sk včítane DPH, ktorá faktúra slúţila pre určenie východiskovej hodnoty, resp. kúpnej ceny predmetného vozidla. Túto faktúru ţalobca obdrţal z Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 44Cbi 85/2002 v prílohe listu zo dňa
  95. 2007, pričom súd prvého stupňa tento dôkaz vôbec nevykonal. Z tejto faktúry podľa dovolateľa jednoznačne vyplýva, ţe dovozná cena bola stanovená na sumu 75 177 DM uţ po odpočte DPH v krajine pôvodu, teda uţ po odpočte dane z pridanej hodnoty v zahraničí, čo pri kurze 19,633 Sk za jednu DM činí sumu 1 475 950 Sk. Z predmetnej colnej deklarácie uvedenej ako dôkaz pod bodom č. 4 však vyplýva, ţe dovozná cena činila sumu 1 245 316 Sk, clo činilo sumu 127 770 Sk, dovozná priráţka činila sumu 37 360 Sk, spolu 1 410 446 Sk. Dovolateľ poukázal na to, ţe ţalobca uhradil dňa 4.6.1998 predajcovi, t. j. spoločnosti M. W. & C., spol. s. r. o., B., preddavok, zálohu vo výške 305 000 Sk a túto pohľadávku doposiaľ písomnou zmluvou nepostúpil na ţalovaného. Preto má za to, ţe započítanie medzi ţalovaným a spoločnosťou M. W. & C., spol. s. r. o., B., ku dňu
  97. 1998 je neplatné. Táto skutočnosť bola leasingovej spoločnosti zrejmá, lebo leasingová zmluva č. 103435, ako aj kúpna zmluva bola uzavretá aţ dňa
  100. Na základe vyššie uvedeného tak zo strany leasingovej spoločnosti, ako aj zo strany predajcu, došlo podľa dovolateľa úmyselným konaním k bezdôvodnému obohateniu na úkor ţalobcu, a to zo strany ţalovaného vo výške najmenej 260 000 Sk. 8 1ObdoV/9/2011 Podľa dovolateľa vyššie uvedené skutočnosti nielen súd prvého stupňa nebral pri rozhodovaní do úvahy, ale ani odvolací súd tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezhodnotil. V tomto smere dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa náleţite nezistil úplný skutkový a právny stav veci, nakoľko konanie má inú vadu, a to pokiaľ ide o vadu hodnotenia dôkazov, najmä v zmysle ust. § 135 ods. 2 O. s. p., ale aj pokiaľ ide o ust. § 120 O. s. p., podľa ktorého súd si musel ako predbeţnú otázku vyriešiť neplatnosť leasingovej zmluvy, ako i vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovei spoločnosti. Pritom súd prvého stupňa podľa dovolateľa vôbec nezobral do úvahy tvrdenie ţalobcu, ţe vzhľadom na predloţené dôkazy, a to najmä na colnú deklaráciu došlo voči ţalobcovi k podvodu pri uzatváraní leasingovej zmluvy, ako aj pri vinkulácii poistného plnenia zo strany ţalobcu na tretiu osobu, t. j. na leasingovú spoločnosť. Preto nesúhlasí zo záverom súdu prvého stupňa, ţe súd povaţoval leasingovú zmluvu, ako i vinkuláciu poistného plnenia za platné. Tu ţalobca poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a má za to, ţe leasingová zmluva svojím obsahom pokiaľ ide o cenu leasingu, sa prieči zákonu, zákon obchádza a prieči sa aj dobrým mravom, nakoľko odporuje všeobecne záväzným právnym predpisom o cle a o dovoznej priráţke, a preto ide o neplatný právny úkon ex nunc, teda od počiatku. Z toho dôvodu je neplatná aj vinkulácia poistného plnenia. V tomto smere podal ţalobca aj ţalobu na Okresný súd Bratislava I, ktorá ţaloba je vedená v konaní pod sp. zn. 29Cb 258/2001 ohľadom určenia neplatnosti leasingovej zmluvy. Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil, ţe znalecký štandard Odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý mal byť schválený MS SR pod č. 1980/99-50 s účinnosťou od
  102. 2000 nikdy nebol schválený. Preto ţalobca navrhol vyţiadať z MS SR kompletný originál spisu o schválení Znaleckého štandardu č. 1980/99-
  103. Na to súd prvého stupňa uviedol, ţe súd nemá dôvod spochybniť stanovisko MS SR zo dňa
  105. 2008, ktoré ministerstvo oznámilo, ţe v prípade dvoch znaleckých štandardov s inými číslami ide o ten istý znalecký štandard, ktorý bol schválený dňa
  108. Ţalobca s takýmto konštatovaním nesúhlasí a poukazuje na ust. § 120 ods. 1 O. s. p., nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/2002, III. ÚS 171/2006, II. ÚS 26/96 a ostatné, ktoré nálezy sa vzťahujú k dokazovaniu. V dovolaní sa dovolateľ rozsiahlo vyjadruje aj k porušeniu zásady rovnosti strán a diskriminácii. 9 1ObdoV/9/2011 Napadnutým rozsudkom vzhľadom na vyššie uvedené, bolo podľa dovolateľa porušené právo ţalobcu na spravodlivé súdne konanie a jeho právo na prejednanie veci na nezávislom a nestrannom súde, právo ţalobcu, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, právo ţalobcu na účinný opravný prostriedok. Dovolateľ povaţuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a svojvoľné, nakoľko sa súd nevysporiadal s ust. § 214 ods. 1 písm. a/, písm. c/ O. s. p., keďţe pri interpretácii termínu verejný záujem, treba podľa dovolateľa vychádzať predovšetkým z jeho ústavnej, resp. zákonnej úpravy. Pritom pri analýze je nutné právny predpis posudzovať ako celok, nestačí zaoberať sa len príslušnými ustanoveniami obsahujúcimi podmienku verejného záujmu. Aplikujúci orgán musí mať na zreteli účel zákona, upravený zvyčajne v úvodných ustanoveniach, v danom prípade v ust. § 1 Občianskeho zákonníka, pričom sa však nemoţno dostať do rozporu s ostatnou právnou úpravou, predovšetkým ústavnou podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Preto by bolo podľa dovolateľa nesprávne interpretovať slovo verejný len v zmysle väčšinový, avšak pojem verejný neznamená ani štátny. Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ 239 O. s. p. 10 1ObdoV/9/2011 Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 O. s. p., pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. 11 1ObdoV/9/2011 S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Dovolateľ v dovolaní predovšetkým namietal, ţe súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom. Podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods.1 veta prvá a § 125 veta prvá O. s. p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods.1 O. s. p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď R 125/1999, R 6/2000). Odvolací súd (ani krajský súd) zamietnutím návrhu ţalobcu na vykonanie navrhnutých dôkazov, preto svojim postupom nevylúčili dovolateľa z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, z ktorého dôvodu mu nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. 12 1ObdoV/9/2011 Dovolateľ v dovolaní tieţ namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, pretoţe súd prvého stupňa náleţite nezistil skutkový a právny stav veci a dôkazy nesprávne zhodnotil. V zmysle ust. § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama bez ďalšieho nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 O. s. p. Dovolanie z dôvodu tzv. inej vady je však moţné v prípade, keď je dovolanie procesne prípustné. Podľa dovolateľa mu odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom aj z dôvodu, ţe rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. § 214 ods. 1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). V nadväznosti na uvedené Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe ak orgán verejnej moci (v namietanom prípade odvolací súd) legálnym a dôvodným spôsobom aplikuje právo, dôsledky vo veci uplatnených právnych noriem nemôţu znamenať porušenie základného práva sťaţovateľa (v danom prípade ţalobcu). (IV.ÚS 181/2010, IV.ÚS 384/2011). Dovolateľ uvádza, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie aj napriek tomu, ţe to vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Keďţe z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ani zo spisovej dokumentácie nevyplýva, ţe by odvolací súd pred vyhlásením rozsudku vykonal ďalšie dokazovanie, resp. 13 1ObdoV/9/2011 zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa, alebo, ţe by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania, alebo ţe by prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej na pojednávaní vyţadoval dôleţitý verejný záujem, t.j., ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania, odvolací súd v súlade s ust. § 214 ods.2 O. s. p. rozhodol o odvolaní ţalobcu bez nariadenia pojednávania, keď dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa povaţoval za dostatočné a z neho odvodený právny záver za správny. Existencia dôleţitého verejného záujmu je dôvodom na nariadenie pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov mohla byť významná i pre iné subjekty, o ktorý prípad v preskúmavanej veci nejde. Postupom odvolacieho súdu, nedošlo preto k odňatiu moţnosti ţalobcu pred súdom konať v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. K námietke dovolateľa ohľadom arbitrárnosti a svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia, dovolací súd konštatuje, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/2006). Dovolací súd vzhľadom na uvedené má za to, ţe ţalobca nebol postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných práv daných Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností tvrdenie ţalobcu, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené. Ţalobca v dovolaní napokon namieta aj to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce 14 1ObdoV/9/2011 relevantným dovolacím dôvodom, avšak iba v prípade, keď je dovolanie procesne prípustné. I keby totiţ tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval) a dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p., pretoţe sa nedotýka ţiadneho z procesných oprávnení, ktoré zákon účastníkovi priznáva. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalobcom tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. l a § 142 ods.1 O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  109. marca 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.