Obsah (6)

§ 219§ 30§ 241§ 237§ 138§ 8

Najvyšší súd 1ObdoV/52/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. V. K., bytom L.,K.K., zastúpeného Mgr. D. S., advokátom, F.F.X., K., p

§ 219

OSP ako vecne správne odvolaním ţalobcu napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13Cb/788/2000-313 zo dňa

3. Odvolací súd v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vyhodnotil predpoklady pre ustanovenie právneho zástupcu ţalobcovi po vecnej i právnej stránke správne. V nadväznosti na § 30 OSP vyslovil, ţe predpokladom ustanovenia právneho zástupcu účastníkovi konania je jednak ţiadosť účastníka konania, pomery účastníka odôvodňujúce oslobodenie od súdnych poplatkov a potreba ochrany záujmov účastníka konania. Súd všetky uvedené predpoklady skúma jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach tak, aby nedošlo k porušeniu ústavného práva účastníka konania

čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s tým, ţe právne podmienky, za ktorých moţno ustanoviť účastníkovi konania právneho zástupcu, upresňuje zákon, a to Občiansky súdny poriadok. Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa postupoval správne, keď skúmal, či sú splnené predpoklady

§ 30

OSP na ustanovenie právneho zástupcu ţalobcovi, a to v spojitosti s predmetom konania hodnotiac skutkovú a právnu zloţitosť prejednávanej veci. Konštatoval, ţe prvostupňový súd správne vyhodnotil predmet sporu vo vzťahu k ţalobcovi, kedy ţalobca má preukázať relevantným dôkazom poskytnutie pôţičky úpadcovi a jej vrátenie, resp. nevrátenie, ţalobcovi. Zdôraznil, ţe ţalobca – hoci v predmetnom konaní vystupuje ako fyzická osoba – bol v spoločnosti úpadcu konateľom, a je najlepšie oboznámený so stavom týkajúcim sa poskytovania pôţičiek, ako aj stavom ich splácania. Uviedol, ţe ustanovenie zástupcu ţalobcovi nerieši otázku zabezpečenia dôkazu zo strany ţalobcu. Keďţe dôvody odvolania ţalobcu nepovaţoval za dôvodné, odvolací súd k týmto neprihliadol. 3 1ObdoV/52/2010 Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie ţalobca. Dovolací dôvod vzhliadol v ustanovení § 237 písm. f) OSP tvrdil, ţe ako účastníkovi konania, sa postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe napriek jeho výslovnej ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu ex offo pre odvolacie konanie, tento o jeho ţiadosti nerozhodol. Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, ţe vo svojom odvolaní poukázal len na niektoré svoje námietky s tým, ţe po rozhodnutí o jeho ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, svoje odvolanie doplní buď ustanovený zástupca, alebo v prípade zamietnutia jeho ţiadosti, sám. Tým, ţe odvolací súd nerozhodol o jeho ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, ani mu neumoţnil doplnenie odvolania (buď cestou právneho zástupcu alebo ním samým),

názoru dovolateľa mu odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom. Ďalej dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, ţe v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia síce zdôvodnil, prečo nebolo porušené jeho právo na právnu pomoc

čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, avšak nevysporiadal sa s argumentáciou dovolateľa spočívajúcou v porušení čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (týkajúceho sa rovnako práva na právnu pomoc). V závere dovolania dovolateľ namietal, ţe v dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu (ako aj v uznesení prvostupňového súdu) došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci v konaní o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, a to svojvoľným výkladom § 30 OSP. Zastal názor, ţe odvolací súd subjektívne zhodnotil jeho osobnostné predpoklady na ochranu jeho záujmov v konaní. Dovolacím petitom sa domáhal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na nové rozhodnutie. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 OSP), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 ods. 1 a § 237 písm. f/ OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné, a preto, s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3 OSP, je potrebné dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj naň nadväzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 4 1ObdoV/52/2010 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). Dovolaním, z dôvodov uvedených v § 237 OSP, je moţné napadnúť kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 OSP prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 OSP). So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 OSP, dovolací súd skúmal, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 OSP.

tohto ustanovenia prípustnosť dovolania je daná vţdy, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 OSP pritom nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania

citovaného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. Ţalobca existenciu vád v zmysle § 237 písm. a), b), c), d), e), a g) OSP v dovolaní nevytýka a v dovolacom konaní vada takejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania z týchto ustanovení preto nemoţno vyvodiť. V dovolaní ţalobca poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu

§ 241ods. 2 písm. a) OSP, t. j. ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade konania 5 1Obdo

V/52/2010 v zmysle § 237 písm.

1. f)OSP /ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/. V danom prípade je daná existencia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm.
2. a)OSP vo vzťahu k namietanej vade konania

§ 237písm.

1. f)OSP. Dovolateľom namietaná vada konania uvedená v § 237 písm.
2. f)OSP má za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
3. f)OSP treba rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.
4. f)OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. K odňatiu moţnosti konať pred súdom v predmetnej právnej veci malo

ţalobcu dôjsť tým, ţe odvolací súd, napriek jeho výslovnej ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu ex offo pre odvolacie konanie, o tejto ţiadosti nerozhodol. Dovolateľ poukázal na to, ţe vo svojom odvolaní neuviedol všetky svoje námietky s tým, ţe po rozhodnutí súdu o jeho ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, svoje odvolanie doplní buď ustanovený zástupca, alebo v prípade zamietnutia jeho ţiadosti, sám. Zastal názor, ţe tým, ţe odvolací súd nerozhodol o jeho ţiadosti o ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie, ani mu neumoţnil doplnenie odvolania (buď cestou právneho zástupcu alebo ním samým), odňal mu odvolací súd moţnosť konať pred súdom. Vytkol odvolaciemu súdu, ţe v odôvodnení svojho potvrdzujúceho uznesenia síce zdôvodnil, prečo nebolo porušené jeho právo na právnu pomoc

čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, avšak nevysporiadal sa s argumentáciou dovolateľa spočívajúcou v porušení čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Namietal, ţe v dovolaním napadnutom uznesení odvolacieho súdu (ako aj v uznesení prvostupňového súdu) došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci v konaní o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, a to svojvoľným výkladom § 30 OSP. Mal za to, ţe zo strany odvolacieho súdu 6 1ObdoV/52/2010 došlo k subjektívnemu vyhodnoteniu jeho osobnostné predpoklady na ochranu jeho oprávnených záujmov v konaní.

§ 30ods.

1 OSP účinného v čase rozhodovania prvostupňového i odvolacieho súdu, účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu

osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí.

§ 138ods.

1 OSP, na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

§ 8zákona č.

327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je ţiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôleţité na zistenie skutkového stavu.

čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., kaţdý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

čl. 37 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon, kaţdý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania. Vyplývajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 30 OSP, podmienkami pre ustanovenie právneho zástupcu súdom sú: 1.) účastník o ustanovenie zástupcu poţiada, 2.) účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a 3.) ak je takéto zastúpenie potrebné na ochranu jeho záujmov. 7 1ObdoV/52/2010 V súdenej veci je splnená prvá podmienka pre ustanovenie zástupcu súdom, nakoľko ţalobca ako účastník konania o ustanovenie právneho zástupcu poţiadal písomným podaním zo dňa

2. 2010 (č. l. 308). Pri posudzovaní druhej podmienky, a to či účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, sú rozhodujúce nasledovné hľadiská uvedené v ustanovení § 138 ods. 1 OSP, ktoré musia byť splnené kumulatívne: - pomery účastníka to odôvodňujú, a - nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V rámci doterajšieho konania ţalobca zaplatil súdny poplatok 500,- Sk za návrh na začatie konania (č. l. 9) a súdny poplatok 1 000,- Sk za odvolanie (č. l. 118 a 136). V dovolacom konaní vo veci samej bol ţalobca oslobodený od súdneho poplatku za dovolanie, a to uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 13 Cb/788/2000-216 zo dňa
4. 2007, ktorým zároveň súd ustanovil ţalobcovi právneho zástupcu z radov advokátov, JUDr. A. T., pre dovolacie konanie. Nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý nebol odstránený ani odvolacím súdom, je evidentný v tom, ţe sa nedostatočne skúmali splnenie predpokladov pre oslobodenie ţalobcu od súdnych poplatkov v konaní, ako jednej z podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu súdom. Hoci odvolací súd ako poslednú vetu na tretej strane uznesenia uvádza: „Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval dôvody odvolania žalobcu za nedôvodné, preto k nim neprihliadol.“, mal tým na mysli dôvody uvádzané v odvolaní ţalobcu zo dňa
6. 2010 (č. l. 317), ktoré sa však netýkali predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov. K posúdeniu svojvoľnosti alebo zrejmej bezúspešnosti uplatňovania alebo bránenia práva sa oba konajúce súdy niţších stupňov nevyjadrili, tzn. splnenie tejto podmienky konania nebolo ani predmetnom ich skúmania, hoci jednou zo zákonných podmienok pre ustanovenie advokáta je aj skutočnosť, ţe nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Hoci súd prvého stupňa musí pri rozhodovaní rešpektovať len rozsah a dôvody uvedené v ţalobe, neznamená to ešte, ţe by ustanovený zástupca z radov advokátov nemohol prispieť k úspechu ţalobcu. V súdnom konaní môţe potrebovať ţalobca pomoc pri spisovaní svojich ďalších podaní, pri podávaní opravných prostriedkov, pri účasti na pojednávaniach, či pri ktoromkoľvek úkone. 8 1ObdoV/52/2010 Tretí predpoklad ustanovenia právneho zástupcu - či je zastúpenie účastníka potrebné na ochranu jeho záujmov, je moţné posúdiť iba v konkrétnej veci, a to pri posúdení subjektívnych daností účastníka konania, zloţitosti veci po skutkovej alebo právnej stránke, ale najmä so zreteľom na závaţnosť veci pre účastníka konania. Dovolací súd zastáva názor, ţe ustanovený zástupca z radov advokátov môţe k úspechu účastníka konania (v tomto prípade ţalobcu) prispieť právnym poradenstvom nielen pri zabezpečení dôkazných listín, ale aj radou pri akomkoľvek inom úkone v súdnom konaní. Predovšetkým s prihliadnutím na jednu zo základných zásad civilného procesu – zásadu ústnosti konania (§ 115 OSP) nemoţno neprihliadnuť na poskytovanie ochrany záujmov účastníka na nariadených súdnych pojednávaniach advokátom. Aj s poukazom na doterajší priebeh súdneho konania (keď po viacerých konaniach na prvostupňovom, odvolacom i dovolacom súde, bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie), môţe záver súdu o nedôvodnosti návrhu ţalobcu o ustanovenie právneho zástupcu, viesť k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Dovolací súd poukazuje tieţ na to, ţe odňatie moţnosti konať pred súdom moţno vidieť v danej veci aj v tom, ţe odvolací súd nekonal a nerozhodol o ţiadosti, resp. návrhu ţalobcu, na ustanovenie právneho zástupcu pre odvolacie konanie (č. l. 317), keďţe právneho zástupcu je moţné ustanoviť buď pre celé konanie, ale aj len pre určité konkrétne štádium konania (napr. pre odvolacie alebo dovolacie konanie) v súlade s ustanovením § 31 OSP,

ktorého ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony. So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe prvostupňový súd zamietnutím návrhu ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu v zmysle § 30 ods. 1 OSP, hoci zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie splnené neboli, a odvolací súd tým, ţe nezjednal nápravu a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, postupovali nesprávne. Predčasne uzavreli, ţe ţiadosť ţalobcu o ustanovenie právneho zástupcu je bezdôvodná. Takýmto postupom odňali ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP. Keďţe výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 OSP je zo zákona dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací 9 1ObdoV/52/2010 súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním ţalobcu napadnuté uznesenie č. k. 5Obo/57/2010-325 zo dňa

2. 2010, právoplatné dňa
4. 2010, a pre rovnaké vady i uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ako súdu prvostupňového, č. k. 13Cb/788/2000-313 zo dňa
6. 2010, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3 OSP). Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní, pred opätovným rozhodnutím o návrhu ţalobcu na ustanovenie právneho zástupcu ex offo, bude náleţite preskúmať a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov pre oslobodenie ţalobcu od súdnych poplatkov v konaní, ako jednej z podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu súdom v intenciách dovolacieho súdu. V zmysle § 243d ods. 1 OSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. marca 2012 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.