Najvyšší súd 2 Cdo 51/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. H., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. A., advokátom v B., proti ţ

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcu rozsudkom z

1. júna 2008 sp. zn. 2 Cdo 132/2007 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. marca 2007 sp. zn. 4 Co 321/2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobcovi bola v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe okresný súd doručoval rozsudok na adresu trvalého pobytu ţalobcu napriek tomu, ţe ţalobca súdu oznámil, ţe sa na tejto adrese nezdrţuje. Ţalobca súd poţiadal o doručovanie zásielok na adresu jeho prechodného pobytu. Túto skutočnosť prehliadol aj odvolací súd, keď svoje rozhodnutie zaloţil na fikcii doručenia (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
3. júna 2009 sp. zn. 4 Co 230/2008 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe s prihliadnutím na výsledky dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa povaţoval aj odvolací súd jeho skutkové zistenia a z neho vyplývajúce závery, právne posúdenie veci za úplné, vystihujúce podstatu prejednávanej veci. Námietky ţalobcu v odvolaní vyhodnotil ako námietky bez právneho významu s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dávať odpoveď na všetky otázky a námietky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam, či uţ pre rozhodnutie vo veci samej, alebo pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné, alebo nevyhnutné na objasnenie skutkového stavu a právneho základu rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu bez zjavného súvisu s prejednávanou vecou uvádzanou účastníkmi konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods.

§ 224O.s.p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. Ako dôvod dovolania ďalej uviedol, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 3 2 Cdo 51/2011 Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu vyjadril a uviedol, ţe v konaní nedošlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhol dovolanie odmietnuť, prípadne ak by dospel dovolací súdu k záveru, ţe dovolanie je prípustné, navrhol ho zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, ţe rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených rozhodnutí, dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné. S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne 4 2 Cdo 51/2011 rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Vady v zmysle § 237 a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal tieto v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Dovolateľ namietal procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V čom túto vadu dovolateľ videl, neuviedol (napriek výzve súdu). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebola v dovolacom konaní zistená. Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Ţalobca v podanom dovolaní zároveň namietal inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a nesprávne právne posúdenie v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Na tieto vady v odvolacom konaní môţe dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí moţnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pretoţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie v súlade s § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. 5 2 Cdo 51/2011 V dovolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému. Dovolací súd však nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní mu ţiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1, § 142 ods.

§ 151ods.

1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. marca 2011 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová