← Slovensko

o zaplatenie 1 788,37 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 M Obdo 3/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B.P.P., s. r. o., P.B., IČO: X. proti ţalovanému: R., spol. s r. o., Š.M., IČO: X., o zaplatenie 1 788,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26 Cb 263/2003, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 z r u š u j e a vec v r a c i a odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Ţalobca ţalobou došlou na súd prvého stupňa
  3. júna 2003 ţiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaţe ţalovaného zaplatiť mu 1 788,37 eur (53 876,50 Sk) s príslušenstvom titulom dodania tovaru - tepelnej energie pre nebytové priestory na D.v B.. Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz
  4. júna 2003, č. k. 33 ROB/992/03-12, ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 53 876,50 Sk so 14% úrokom z omeškania od
  5. januára 2003 do zaplatenia, ako aj uhradiť mu trovy konania vo výške 8 560 Sk. Proti tomuto platobnému rozkazu podal ţalovaný odpor, a preto prvostupňový súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci v súlade s ust. § 174 ods. 2 O. s. p. Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie a následne ustálil tento právny stav: Ţalovaný mal so ţalobcom riadne uzatvorenú kúpnu zmluvu, na základe ktorej ţalobca dodával tepelnú energiu do nebytových priestorov uţívaných ţalovaným a ţalovaný tepelnú 5 M Obdo 3/2011 2 energiu prevzal a spotreboval. Za dodávku tepelnej energie ţalobca vystavil ţalovanému faktúru, ktorú však ţalovaný neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Zo znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe vykurovacie telesá a podstropný podhľad ako stropné vykurovanie boli funkčné a v dobrom technickom stave, spotreba tepla v nebytových priestoroch uţívaných ţalovaným za obdobie IV. štvrťrok 2002 bola 158,22 GJ, pričom ţalobca účtoval za toto obdobie len 148,42 GJ, teda účtoval spotrebu tepla niţšiu o 9,8 GJ v prospech ţalovaného. Ţalobca vyúčtoval spotrebu tepla za IV. štvrťrok 2002 správne na prepočítaný vykurovací objem v m³ vykurovacích nebytových priestorov uţívaných ţalovaným. Prvostupňový súd preto ţalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a ţalovaného zaviazal na zaplatenie ţalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške určenej v súlade s ust. § 369 ods. 1 a ust. § 502 Obchodného zákonníka ročne zo ţalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnému účastníkovi, t. j. ţalobcovi. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný, ktorý v odvolaní namietal, ţe medzi účastníkmi konania nevznikol zmluvný vzťah na odber tepla, pretoţe prihláška k odberu tepla nebola podpísaná ţalovaným, keďţe v čase jej podpisu
  6. marca 1993 ţalovaný nemal právnu subjektivitu. Ţalovaný nebol priamym odberateľom tepla v zmysle zák. č. 70/1998 Z. z., tým bola miestna časť P. ako vlastník objektu, do ktorého bolo teplo dodávané. Preto ţalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný a zároveň nie je daná ani aktívna legitimácia ţalobcu vo vzťahu k ţalovanému. Taktieţ ţalovaný namietal nedostatky faktúry. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol o odvolaní ţalovaného rozsudkom z
  7. mája 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,63 eur. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, ţe odvolací súd mal za to, ţe medzi prenajímateľom M.B. - P.B., T.B. a nájomcom R., spol. s r. o., D.B. bola uzatvorená zmluva o nájme časti nákupného centra H. o výmere 1341m² s účinnosťou od
  8. januára
  9. Dňa
  10. februára 1998 bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená nová Zmluva č. 275 o nájme predmetného nebytového priestoru s účinnosťou od
  11. marca 1998 do
  12. decembra
  13. V čl. VI. bod 6.4 Zmluvy sa strany dohodli, ţe dňom jej účinnosti stráca platnosť Zmluva zo
  14. decembra
  15. 5 M Obdo 3/2011 3 Podľa čl. III. bod 5.8 Zmluvy z
  16. februára 1998, úhrada sluţieb a energií (odber elektrickej energie, odvoz odpadkov, dodávka tepla a prípadne ďalšie) budú vykonávané na základe samostatných zmlúv, uzatvorených medzi nájomcom a ich dodávateľmi. Úhrady za poskytnuté sluţby a energie hradí nájomca vlastným menom. Vodné a stočné bude uhrádzať prenajímateľovi na základe fakturácie. Preto mal odvolací súd za nepochybné, ţe dodávateľom tepla do nebytových priestorov v nákupnom centre H. v IV. štvťroku 2002 bol ţalobca a odberateľom bol ţalovaný, čo podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj z čl. III. bod 5.8 Zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatkov. Aj keď ţalovaný písomnú zmluvu o dodávke tepla so ţalobcom nepodpísal, dodávku tepla do priestorov, ktoré uţíval, nepoprel. Dodávka tepla bola preukázaná aj znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca z
  17. októbra 2008 č. 12/
  18. Ţalobca nepreukázal v konaní, ţe medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na dodávku tepla, preukázal však, ţe teplo pre ţalovaného dodal a tento ho odobral. Preto došlo k plneniu bez právneho dôvodu a na strane ţalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný vrátiť. Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vrátiť. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je moţné, najmä preto, ţe obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Výška peňaţnej náhrady bola preukázaná, keďţe zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, ţe ţalobcom uplatnená ţalovaná suma vychádza z platných cenových predpisov a noriem STN. Odvolací súd preto výrok rozsudku prvostupňového súdu, aj keď z iných dôvodov, ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní a ich náhradu priznal úspešnému účastníkovi, t. j. ţalobcovi. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal v predmetnej veci mimoriadne dovolanie a navrhol, aby dovolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II z
  19. mája 2009, č. k. 26 Cb 263/2003-189 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
  20. mája 5 M Obdo 3/2011 4 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie, keďţe má za to, ţe vyššie uvedenými rozhodnutiami konajúcich súdov bol porušený zákon. Mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor na podnet účastníka konania - ţalovaného. Dovolateľ je názoru, ţe oba konajúce súdy nesprávne právne posúdili vec, keď namiesto toho, aby návrh zamietli z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane ţalovaného, rozhodli o jeho povinnosti zaplatiť ţalobcovi 1 788,37 eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal zo skutočnosti, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola konkludentne uzatvorená zmluva o dodávke tepla. Tvrdenie súdu prvého stupňa o platnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy na dodávku tepelnej energie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naviac, podľa platnej právnej úpravy, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na dodávku tepelnej energie konkludentne, pretoţe podľa ust. § 32 ods. 1 zákona o energetike takáto zmluva musí mať písomnú formu, pričom sú taxatívne stanovené subjekty, medzi ktorými takáto zmluva môţe byť uzatvorená. Ţalovaný sa preto nikdy nemohol stať priamym odberateľom tepla, mohol by byť iba jeho konečným spotrebiteľom, ktorému priamy odberateľ tepla (vlastník objektu) môţe rozpočítať dodané teplo. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, ţe medzi účastníkmi nemohlo konkludentne dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na odber tepla, a preto došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany ţalovaného. Nevzal však do úvahy, ţe podľa zákona o energetike sa obohatil vlastník objektu, keďţe teplo sa dodávalo jemu, resp. do jeho priestorov a tento ako vlastník a priamy odberateľ má právo si vyúčtovať dodané teplo po rozpočítaní ţalovanému ako konečnému spotrebiteľovi. Dovolateľ je názoru, ţe v konkrétnom konaní bol pasívne legitimovaný vlastník objektu a pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie voči ţalovanému, takýto nárok si mohol uplatniť vlastník objektu. Dovolateľ má za to, ţe konanie na oboch súdoch trpí aj inými vadami konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nesprávne zistený skutkový stav z pohľadu postupu súdov v dôkaznom procese, a to najmä tým, ţe nepostupovali v súlade s ust. § 120 O. s. p., keď nevykonali dôkaz, a to tvrdenie ţalovaného o nefunkčnosti kúrenia. Znalec sa presne vo svojom znaleckom posudku nezaoberal sporným obdobím dodávky tepla za IV. štvrťrok 2002, len stroho zhodnotil, ţe vykurovacie telesá boli funkčné a v dobrom technickom stave. Ţalovaný ţiadal vypočutie znalca, tento navrhovaný dôkaz však súdy nevykonali, pričom vykonanie uvedeného dôkazu malo podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Konajúce súdy v rozpore s § 132 O. s. p. vyhodnotili predloţené dôkazy, a to bod 5 znaleckého posudku. 5 M Obdo 3/2011 5 Odvolací súd v pochybení pokračoval, keď sa stotoţnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňového súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa bez vysporiadania sa s týmto navrhovaným dôkazom potvrdil. Odvolací súd pochybil ešte pred vydaním rozsudku, keď nevyzval ţalovaného na vyjadrenie k skutočnosti, ţe pre rozhodnutie pouţije právny predpis, ktorý doteraz pouţitý nebol a svoje rozhodnutie zaloţí iba na bezdôvodnom obohatení, bez toho, aby umoţnil ţalovanému sa k takémuto postupu vyjadriť. Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal dôvodmi odvolania a nevysporiadal sa s námietkami ţalovaného, tak ako to predpokladá ust. § 157 ods. 2 O. s. p., a preto ho dovolateľ povaţuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe mimoriadne dovolanie podáva za podmienok uvedených v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. Ţalobca sa písomne k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe sa s návrhom v plnom rozsahu stotoţňuje z dôvodov jeho vecnej správnosti. Ţalovaný sa vo viacerých sporoch bránil nedostatkom pasívnej legitimácie, namietal aj nedostatky pri dodávke tepla, s čím sa konajúce súdy nezaoberali. Ţalovaný je názoru, ţe pri uplatňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôţe ţalobca uplatňovať náhradu reţijných a ďalších poloţiek, ktoré nemajú ţiadny priamy súvis s dodaním tepla. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané na podnet účastníka konania - ţalovaného z
  21. decembra 2010, došlého na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
  22. januára 2011, pričom generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa
  23. mája 2011 (rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  24. júna 2010, č. k. 2 Cob 230/2009-228, nadobudol právoplatnosť
  25. júla 2010), teda v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 243g O. s. p. pristúpil k skúmaniu, či boli splnené podmienky na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.§ 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. Podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O. s. p.) a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. 5 M Obdo 3/2011 6 Podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, ţe generálny prokurátor tento mimoriadny opravný prostriedok podal na základe: 1.) iných vád, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.), 2.) ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Dovolací súd konštatoval, ţe mimoriadne dovolanie smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdov, pričom tieto sú napadnuté z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 243f ods. 1 O. s. p. Dovolací dôvod uvedený v ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. je spôsobilým dovolacím dôvodom, avšak len za podmienky, ţe mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takouto vadou je aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Mimoriadne dovolanie je moţno podať aj z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pri posudzovaní, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok jeho odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) je odňatím moţnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 O. s. p.) alebo nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba povaţovať za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., resp. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.), nie je súdna prax jednotná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací je názoru, ţe základom inej vady konania podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p., resp. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní s dôsledkom vecnej nesprávnosti rozhodnutia a ţe o takúto vadu ide tieţ v prípade nesprávneho postupu súdu, vedúceho k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia. Povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O. s. p. je jedným z princípov riadneho a spravodlivého súdneho procesu, vyplývajúceho z čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ak rozhodnutie náleţitosti poţadované ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. neobsahuje, stáva sa nepreskúmateľným. Ak nedostatky v odôvodnení rozhodnutia spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť, postup odvolacieho súdu nerešpektujúci zásady uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. bránia tým dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto je konanie 5 M Obdo 3/2011 7 pred odvolacím súdom zaťaţené inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., resp. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa ust. § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ
  26. Podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníka konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadril. Podľa ust. § 213 ods. 4 O. s. p. odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal prvostupňový súd, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovenia v § 205a O. s. p. Odvolací súd sa týmito ustanoveniami neriadil, vydal rozsudok, ktorý je v dôsledku jeho nedostatkov v odôvodnení nepreskúmateľný, čo bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd porušil ust. § 213 ods. 2 O. s. p., keď dospel k názoru, ţe na prejednávanú vec sa vzťahuje ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pričom nevyzval účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Rovnako je dovolací súd názoru, ţe zo strany odvolacieho súdu pošlo k porušeniu ust. § 213 ods. 4 O. s. p., keď nedoplnil dokazovanie vykonaním dôkazov navrhnutých účastníkom konania - ţalovaným, ktoré nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník konania - ţalovaný navrhol, aby sa znalec zameral na posúdenie správnosti vykurovaného objemu (č. l. 70), vypočutie znalca (č. l. 182), ani so skutočnosťou, ţe sám znalec konštatoval v znaleckom posudku, ţe stav predmetných nebytových priestorov nezodpovedá inkriminovanému obdobiu (č. l. 140 - posledný odsek). 5 M Obdo 3/2011 8 Odvolací súd následne vyhlásil rozsudok, ktorý nemá náleţitosti vyţadované v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keďţe z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo odmietol odvolací súd vykonať dôkazy navrhované uţ na súde prvého stupňa účastníkom konania - ţalovaným (vypočutie znalca k stavu vykurovacích telies IV. štvrťroku 2002), ako aj posúdil námietky ţalovaného, týkajúce sa aktívnej legitimácie ţalobcu a pasívnej legitimácie ţalovaného. Rovnako v odôvodnení rozsudku chýba, prečo vec posúdil ako bezdôvodné obohatenie, aké dôvody viedli odvolací súd k názoru, ţe zmluva nebola uzatvorená a ţe ţalovaný odobral tepelnú energiu vo výške, ako ju stanovil ţalobca. Strohé odkázanie na znalecký posudok, v ktorom sám znalec uviedol, ţe v prenajatom objekte H., ktoré boli prenajaté ţalovanému, uţ súčasný stav prízemia nezodpovedá stavu z roku 2002, nakoľko nové podnikateľské subjekty vykonali stavebné úpravy, nie je tým relevantným dôkazom, ak mal znalec vychádzať zo stavu vykurovacích telies v IV. štvrťroku
  27. Za týchto zistení dovolací súd dospel k názoru, ţe rozsudok odvolacieho súdu trpí inou vadou (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p), a preto v súlade s ust. 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bude preto úlohou odvolacieho súdu postupovať v naznačenom smere a vo veci znova rozhodnúť, a to aj o trovách dovolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  28. februára 2012 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.