1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenia treba zrušiť. Vychádzajúc z obsahu mimoriadneho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval dôvodnosť podaného mimoriadneho dovolania len z hľadiska dôvodov týkajúcich sa posúdenia otázky súvisiacej so splnením podmienok žalovanej pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p.; otázku vecného oslobodenia žalovanej od súdneho poplatku podľa § 4 ods. l písm. c/ (predtým § 4 ods. 1 písm. d/) zákona č. 71/1992 Zb. generálny prokurátor neurobil predmetom dovolacieho prieskumu, ba práve naopak z odôvodnenia mimoriadneho dovolania vyplýva jeho súhlasné stanovisko s právnym posúdením tejto otázky súdmi nižších stupňov. Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môže generálny prokurátor úspešne uplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, že na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. 4 3 M Cdo 10/2010 V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, ani zistené. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní vyšlo najavo, že v konaní došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). O vadu tejto povahy ide medziiným v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu. Krajský súd pri odôvodňovaní potvrdzujúceho uznesenia aplikoval § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Uvedené ustanovenie bolo zavedené novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca ním „reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takýchto prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahujú už len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru. Tým sa môže zvýšiť aj dôvera v apelačné súdy, ktoré by v rozhodnutí menej kopírovali a viac argumentovali, čo nepochybne bude verejnosťou vítané“. Odôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie 5 3 M Cdo 10/2010 prieskumu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu považovaná za prejav a dôsledok tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci (R 111/1998). Na uvedenú vadu musí súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní prihliadnuť bez ohľadu na to, či bola alebo nebola generálnym prokurátorom namietaná. Súd prvého stupňa v danej veci nevyhovel žiadosti žalovanej o oslobodenie od súdnych poplatkov, keď na ňou uvádzané dôvody týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p. iba uviedol, že žalovaná je podnikateľkou v rôznych predmetoch podnikania, pri ktorých postupuje riziko, že jej úsilie môže byť zavŕšené aj stratou, a že stratové hospodárenie žalovanej nemôže viesť k prenášaniu podnikateľského rizika na štát. S uvedeným právnym záverom žalovaná prejavila nesúhlas v odvolaní a tento nesúhlas doložila písomnými podkladmi týkajúcimi sa jej podnikateľskej činnosti, pričom odvolací súd reagoval len tak, že sa stotožnil so závermi uznesenia súdu prvého stupňa bez toho, aby považoval za potrebné k nim niečo dodať a na odvolacie námietky žalovanej reagoval len tak, že „boli bez právneho významu“. Za týchto okolností bolo povinnosťou odvolacieho súdu na túto odvolaciu argumentáciu žalovanej primeraným spôsobom reagovať, a keď tak odvolací súd neurobil, jeho rozhodnutie nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Od uvedenej povinnosti odvolací súd nemôže oslobodiť ani znenie § 219 ods. 2 O.s.p., pripúšťajúce vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia; toto ustanovenie nemožno totiž aplikovať čisto formálne. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať na správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po zistení, že v konaní došlo k vyššie uvedenej procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať 6 3 M Cdo 10/2010 zreteľ, zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.
O.s.p.); oproti návrhu generálneho prokurátora považoval za postačujúce na dosiahnutie účelu mimoriadneho dovolania len zrušenie uznesenia odvolacieho súdu. Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto uznesenia neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora, že zrušené rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci z hľadiska splnenia podmienok pre aplikáciu § 138 ods. 1 O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243i O.s.p.
1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 7. apríla 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.