Najvyšší súd 5Sžf/37/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou 2 5Sţf/37/2011 sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného, ktorými ţalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 645/230/41031/10/Fer a č. 645/230/41013/10/Fer, oba z 18. mája 2010, ktorými správca dane na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly

§ 44ods.

6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do

1. decembra 2011 (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných dodatočných platobných výmerov, III. štvrťrok 2006 v sume 14.140,47 eura a I. štvrťrok 2006 v sume 1.895,33 eura. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s účinnosťou do
2. decembra 2006 (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe v priebehu opakovanej daňovej kontroly sa nepreukázalo, ţe zdaniteľné plnenia boli uskutočnené osobami uvedenými na faktúrach predloţených ţalobkyňou. Konkrétne správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období III. štvrťroka 2006 ţalobkyni nepriznal nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. DF-213 (2006/2006) DPH vo výške 87.191 Sk zo dňa
3. septembra 2006 za dodaný tovaru (zverák, kompresor, zváracie stoly, prevodovka a nasl.), č. DF-229 (2206/2006) DPH vo výške 43.484 Sk zo dňa
4. septembra 2006 za dodávku profilovanej ocele, vystavených obchodnou spoločnosťou Ria spol. s r. o., Národná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: X., IČ DPH: S., za ktorú v čase dodania tovaru konal konateľ Ľ., bytom J., správca dane taktieţ nepriznal ţalobkyni nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. DF-197

krajského súdu vykonaným dokazovaním zo strany správcu dane sa spochybnili daňové doklady predloţené ţalobkyňou na preukázanie ňou deklarovaných zdaniteľných plnení.

krajského súdu pre posúdenie veci bolo rozhodné, či ţalobkyňa splnila podmienky

§ 49ods.

2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/, a § 71 ods. 2 písm. b/ zákona o DPH, t. j. či sa uskutočnilo medzi ţalobkyňou ako platiteľkou dane a dodávateľmi M. a Ľ. zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o dani z pridanej. Krajský súd v nadväznosti na výsledky dokazovania a s odkazom na ich zhrnutie v napadnutom rozhodnutí ţalovaného sa stotoţnil so skutkovými zisteniami správcu dane a ţalovaného druhostupňového správneho orgánu ako aj s ich právnym záverom, ţe ţalobkyňa nesplnila podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty, pretoţe hodnoverne nepreukázala, ţe zdaniteľné plnenia uskutočnili dodávatelia ţalobkyne - M. a Ľ. a ich obchodné spoločnosti, ktoré boli uvedené na faktúrach. Podrobnosti o výsluchu ţalobkyne ako aj o zisťovaní osôb dodávateľov uviedol ţalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, na ktoré krajský súd v tejto súvislosti poukázal. Z výpovedí svedkov vyplynulo, ţe konatelia a spoločníci dodávateľov ţalobkyne sú osoby, ktoré sa nezdrţujú v mieste trvalého pobytu, príp. v mieste podnikania určeného

výpisu z obchodného registra, a preto nemohli byť vypočutí na ozrejmenie, či dodanie tovaru sa realizovalo tak, ako bolo uvedené na faktúrach. Písomné vyjadrenia M. a Ľ. sa javia ako nedôveryhodné, pretoţe vychádzali z podkladov, ktoré nemali k dispozícii, pretoţe sú bezdomovcami, a teda ţiadne hodnoverné doklady k preukázaniu uskutočnenia obchodu nemali. Krajský súd má za to, ţe ţalobkyňa v preskúmavanom daňovom konaní neodstránila pochybnosti o osobách dodávateľov, a preto nebolo moţné prihliadnuť na jej tvrdenie, ţe s dodaným tovarom ďalej obchodovala. Krajský súd s poukazom na znenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH a § 51 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH konštatoval, ţe ţalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. a III. štvrťrok 2006. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe

§ 250kods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) neúspešnej ţalobkyni uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu

§ 205ods.

2 písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd 4 5Sţf/37/2011 Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe vyhovie jej ţalobnému petitu a zruší napádané rozhodnutia ţalovaného. Ţalobkyňa napádaným rozhodnutiam vytýka nesprávne právne a skutkové posúdenie prejednávanej veci. Ţalobkyňa s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51ods. 1 písm. a/ zákona o DPH má za to, ţe podmienky dané uvedenými ustanoveniami zákona o DPH pre odpočítanie DPH boli ţalobkyňou riadne splnené. Ţalobkyňa so správcom dane spolupracovala, predloţila faktúry, pokladničné doklady o zaplatení v hotovosti a dodacie listy, ktorými osvedčila riadne dodanie tovaru, pričom zároveň poukázala na preverenú skutočnosť, ţe tovar zakúpený od spochybňovaných dodávateľov bol ďalej predaný obchodným spoločnostiam POVATECH, a. s., LAMZA, s. r. o., a podnikateľovi R.. Ţalobkyňa namieta, ţe správne orgány ako i krajský súd sa vôbec nevysporiadali so skutočnosťou pôvodu nadobudnutia ďalej predaného tovaru, pričom dosiaľ nikto nespochybnil vlastnícke právo ţalobkyne k tomuto tovaru.

ţalobkyne nie je spravodlivé od nej ďalej poţadovať, aby iným spôsobom ako predloţením daňových dokladov preukázala, ţe postupovala v súlade so zákonom o DPH a vznikol jej nárok na odpočítanie DPH. Ţalobkyňa namieta porušenie princípu individuálnej zodpovednosti za porušenie právneho predpisu, nakoľko ona nemôţe zodpovedať za porušenie povinností súvisiacich s vedením účtovníctva a právnych predpisov treťou osobou, t. j. konanie jej dodávateľov jej nemôţe byť na ťarchu. Ţalobkyňa uvádza, ţe v čase realizácie sporných obchodov nemala vedomosť o tom, ţe dodávateľské subjekty sú problémovými daňovými subjektmi. Skutočnosť, ţe sa správcovi dane nepodarilo preukázať uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení preverením účtovníctva predmetných dodávateľov, nemôţe mať vplyv na vznik nároku ţalobkyne na odpočet DPH. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18. júla 2011 navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne právny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho 5 5Sţf/37/2011 pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne proti rozsudku krajského súdu priznať úspech nie je moţné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250iods.

3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 219ods.

1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

§ 2ods.

1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

§ 2ods.

3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

§ 2ods.

6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 6 5Sţf/37/2011

§ 15ods.

1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu

tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu

osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane

osobitných zákonov.

§ 15ods.

5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:

1. a)na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2. b)byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
3. c)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote

odseku 10 druhej vety,

1. d)nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
2. e)klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
3. f)vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
4. g)nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

§ 15ods.

6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

1. a)umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
2. b)zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
3. c)poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou, 7 5Sţf/37/2011
4. d)predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
5. e)predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote

odseku 10 druhej vety,

1. f)umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
2. g)zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

§ 15bods.

2 zákona o správe daní na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

§ 29ods.

4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

§ 29ods.

8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 8 5Sţf/37/2011

§ 30ods.

3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

§ 19ods.

1 veta prvá a druhá zákona o DPH účinného do 31. decembra 2006 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

§ 49ods.

1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

§ 49ods.

2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane

§ 49

môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

.

§ 51ods.

2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane

§ 49ods.

2 písm. a/, c/ alebo d/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad

odseku 1 písm. a/, c/, alebo d/; ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad

odseku 1 písm. a/, c/, alebo d/, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad

odseku 1 písm. a/, c/, alebo d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane

§ 49ods.

2 písm. b/ v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch

§ 70

. 9 5Sţf/37/2011

§ 51ods.

3 zákona o DPH odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, ţe od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

§ 71ods.

1 veta prvá zákona o DPH pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní sluţby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru.

§ 71ods.

2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať:

1. a)meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo sluţbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
2. b)meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
3. c)poradové číslo faktúry,
4. d)dátum, keď bol tovar alebo sluţba dodaná, alebo dátum, keď bola platba

odseku 1 prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

1. e)dátum vyhotovenia faktúry,
2. f)mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby,
3. g)základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
4. h)sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
5. i)výšku dane spolu v slovenských korunách. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov

§ 2ods.

3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu tovarov od dodávateľov Ria spol. s r. o., PGP. Š, s. r. o., a Ľ., ĽP SLOVAKIA s miestom podnikania J., vo svetle výsledkov dokazovania nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na odpočítanie 10 5Sţf/37/2011 DPH

§ 49ods.

1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH ako i vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Vo vzťahu k tvrdenému splneniu si dôkaznej povinnosti ţalobkyňou predloţením faktúr, pokladničných dokladov a dodacích listov, ktorými mala osvedčiť riadne dodanie tovaru, moţno poukázať na zásadu materiálnej pravdy premietnutú do povinnosti správcu dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti (§ 15 ods. 1 zákona o správe daní) v spojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správcom dane (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní) a dôkazným bremenom daňového subjektu, ktoré ho v daňovom konaní zaťaţuje mierou v závislosti na nároky kladené hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi tú ktorú preverovanú daňovú povinnosť. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Je pochopiteľné a beţnou praxou, ţe preverenie nákupu tovaru daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok na vrátenie DPH a splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, správca dane preveruje u dodávateľa tovaru kontrolou ním vedeného účtovníctva a iných skutočností, ktoré potom správca dane vyhodnotí kaţdú zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti. K vierohodnosti predkladaných dôkazov neprispeli skutočnosti, ţe konateľmi dodávateľských obchodných spoločností ako i dodávateľom ako fyzickej osoby boli bezdomovci, u ktorých doplneným dokazovaním vyšlo najavo, ţe napr. Ľ. bol v čase zisťovania jeho pobytu správcom dane uţ vyše desať rokov bezdomovcom, teda i v čase realizácie sporného nákupu tovaru ţalobkyňou od obchodnej spoločnosti, ktorej bol konateľom alebo od neho samého ako podnikateľa. Taktieţ vierohodnosť obsahu ţalobkyňou predkladaných daňových dokladov nepodporí skutočnosť, ţe konateľ obchodnej spoločnosti PGP. Š, s. r. o. M. je taktieţ bezdomovcom, pričom je evidovaný ako konateľ vo viacerých obchodných spoločnostiach, ktoré, rovnako ako všetci spochybnení dodávatelia ţalobkyne, si neplnia oznamovacie a daňové povinnosti, s príslušnými správcami daní nekomunikujú a ako fyzické osoby nie sú k zastihnutiu pre účely doručenia úradných zásielok z dôvodu zabezpečenia ich účasti na výsluchu v rámci správy daní, príp. daňového konania. Vo svetle 11 5Sţf/37/2011 týchto skutočností sa výpoveď ţalobkyne ohľadne dodania kupovaného tovaru vyššie uvedenými osobami prostredníctvom motorových vozidiel javí ako nepresvedčivá, nemajúca oporu vo vyššie uvedených zisteniach ako i v zistení, ţe uvedení dodávatelia v čase dodania tovaru nemali na seba evidované ţiadne motorové vozidlá. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov upravuje povinnosti uchovávania a ochrany účtovnej dokumentácie (§ 35 a 36 uvedeného zákona), pričom

§ 35ods.

5 zákona citovaného zákona účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti zabezpečiť uchovanie účtovných záznamov. Absencia splnenia si tejto povinnosti troma dodávateľmi ţalobkyne v dvoch štvrťročných zdaňovacích obdobiach DPH taktieţ spôsobuje pochybnosti o dôveryhodnosti daňových dokladov vystavených týmito podnikateľmi. Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto rozhodol

§ 219OSP v spojení s § 250ja ods.

3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Nakoľko zákonom č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo s účinnosťou od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 107ods.

4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP, 12 5Sţf/37/2011 keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková