1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138656/2009/ 990770-r zo dňa 11.01.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Stará Ľubovňa č. 735/230/23213/09/Dlu zo dňa 16.09.2009. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Stará Ľubovňa (ďalej aj „správca dane“) vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) 2 5Sţf/52/2011 za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 22.230,73 eura, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe nedošlo k dodaniu tovaru a sluţieb v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Krajský súd v Prešove posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom ţalobou, dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý si uplatnil odpočet DPH neuniesol dôkazné bremeno, keď vierohodným a jednoznačných spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou JADRIJA, s. r. o.. Krajský súd mal za preukázané, ţe fakturované obchody sú fiktívne keďţe v zdaňovacom období I. štvrťroku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami nedošlo. Námietky ţalobcu uvedené v ţalobe preto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Namietal, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, ţe daňová kontrola, ktorá viedla k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bola formálna, bez moţnosti kontrolovaného subjektu jednoznačne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a oponovať tvrdeniam daňového úradu. Poukazoval na to, ţe správca dane na jednej strane uznal skutočnosť, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady a na druhej strane ten istý daňový úrad chcel po ţalobcovi doklady, ktorými by preukázal a podporil svoje tvrdenia o riade realizovaných obchodných stykoch. Ţalobca tým, ţe nemal tieto doklady, nedokázal včas a riadne reagovať na poţiadavku správcu dane. Ţalobca ďalej namietal, ţe pre daňovú oblasť vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie je najvýznamnejšia skutočnosť, ţe daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie námietok a sťaţností na postup pracovníka správcu dane. Namietal, ţe uţ v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru poukazoval na to, ţe priebeh kontroly bol „zvláštny“, 3 5Sţf/52/2011 a preto podal tak na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj na pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, podnet, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Doklady, ktoré predloţil ku kontrole mu neboli v čase, kedy mal podávať opravný prostriedok proti platobnému výmeru vrátené, a teda nemohol a ani nebol spôsobilý predloţiť dôkazy o svojich tvrdeniach a vyvrátiť tak tvrdenie daňovej kontroly. Takýto postup správcu dane obmedzil ţalobcu v uplatňovaní jeho procesných práv. Ďalej ţalobca namietal skutočnosť, ţe nebol upovedomený o všetkých úkonoch správcu dane, o jednotlivých výpovediach svedkov a tieto úkony ţalobcovi oznámené neboli. Doţiadania správcu dane a výsluchy osôb doţiadaných daňovým úradom sa diali bez moţnosti účasti ţalobcu. Ţalobca namietal, ţe nemal moţnosť sa oboznámiť so svojimi účtovnými dokladmi a ani moţnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly realizoval. Daňové konanie tak
názoru ţalobcu trpelo vadami, ktoré nemôţu viesť k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a daňový úrad tak porušil základné princípy daňového konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.09.2011 na odvolanie ţalobkyne navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe za jedinú námietku odvolania ţalobcu povaţuje námietku, o nevysporiadaní sa krajského súdu s námietkou nezákonnosti postupu správcu dane na základe dôvodov, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe a opakovanie ich uvádza aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V ostatnej časti ţalobca uvádza iba dôvody nesprávneho postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil argumenty o nesprávnosti napadnutého rozsudku vo veci. Vo vzťahu k ostatným námietkam ţalovaný zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). 4 5Sţf/52/2011 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 5 5Sţf/52/2011 Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň: a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň
2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu
a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. 6 5Sţf/52/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, ţe Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej bol vypracovaný protokol č. 735/320/18779/2009/Boď zo dňa 23.07.
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.