← Slovensko

DPH, neunesenie dôkazného bremena

Obsah (11)§ 250j§ 2§ 29§ 19§ 49§ 69§ 11§ 51§ 71§ 224§ 107

Najvyšší súd 5Sžf/52/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138656/2009/ 990770-r zo dňa 11.01.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Stará Ľubovňa č. 735/230/23213/09/Dlu zo dňa 16.09.2009. Týmto dodatočným platobným výmerom Daňový úrad Stará Ľubovňa (ďalej aj „správca dane“) vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) 2 5Sţf/52/2011 za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006 v sume 22.230,73 eura, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe nedošlo k dodaniu tovaru a sluţieb v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Krajský súd v Prešove posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „zákon č. 511/1992 Zb.“) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom ţalobou, dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý si uplatnil odpočet DPH neuniesol dôkazné bremeno, keď vierohodným a jednoznačných spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení fakturovaných spoločnosťou JADRIJA, s. r. o.. Krajský súd mal za preukázané, ţe fakturované obchody sú fiktívne keďţe v zdaňovacom období I. štvrťroku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami nedošlo. Námietky ţalobcu uvedené v ţalobe preto krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Namietal, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, ţe daňová kontrola, ktorá viedla k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bola formálna, bez moţnosti kontrolovaného subjektu jednoznačne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a oponovať tvrdeniam daňového úradu. Poukazoval na to, ţe správca dane na jednej strane uznal skutočnosť, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady a na druhej strane ten istý daňový úrad chcel po ţalobcovi doklady, ktorými by preukázal a podporil svoje tvrdenia o riade realizovaných obchodných stykoch. Ţalobca tým, ţe nemal tieto doklady, nedokázal včas a riadne reagovať na poţiadavku správcu dane. Ţalobca ďalej namietal, ţe pre daňovú oblasť vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie je najvýznamnejšia skutočnosť, ţe daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie námietok a sťaţností na postup pracovníka správcu dane. Namietal, ţe uţ v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru poukazoval na to, ţe priebeh kontroly bol „zvláštny“, 3 5Sţf/52/2011 a preto podal tak na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj na pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, podnet, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Doklady, ktoré predloţil ku kontrole mu neboli v čase, kedy mal podávať opravný prostriedok proti platobnému výmeru vrátené, a teda nemohol a ani nebol spôsobilý predloţiť dôkazy o svojich tvrdeniach a vyvrátiť tak tvrdenie daňovej kontroly. Takýto postup správcu dane obmedzil ţalobcu v uplatňovaní jeho procesných práv. Ďalej ţalobca namietal skutočnosť, ţe nebol upovedomený o všetkých úkonoch správcu dane, o jednotlivých výpovediach svedkov a tieto úkony ţalobcovi oznámené neboli. Doţiadania správcu dane a výsluchy osôb doţiadaných daňovým úradom sa diali bez moţnosti účasti ţalobcu. Ţalobca namietal, ţe nemal moţnosť sa oboznámiť so svojimi účtovnými dokladmi a ani moţnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly realizoval. Daňové konanie tak

názoru ţalobcu trpelo vadami, ktoré nemôţu viesť k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a daňový úrad tak porušil základné princípy daňového konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.09.2011 na odvolanie ţalobkyne navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe za jedinú námietku odvolania ţalobcu povaţuje námietku, o nevysporiadaní sa krajského súdu s námietkou nezákonnosti postupu správcu dane na základe dôvodov, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe a opakovanie ich uvádza aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V ostatnej časti ţalobca uvádza iba dôvody nesprávneho postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil argumenty o nesprávnosti napadnutého rozsudku vo veci. Vo vzťahu k ostatným námietkam ţalovaný zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). 4 5Sţf/52/2011 Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),

ktorej správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),

ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

§ 2ods.

1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

§ 2ods.

3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

§ 2ods.

6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 5 5Sţf/52/2011 Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

§ 29ods.

4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

§ 29ods.

8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

§ 19ods.

4 zákona o DPH ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

§ 49ods.

1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

§ 49ods.

2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou

odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň: a/ voči nemu uplatnená iným platiteľov v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň

§ 69ods.

2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu

§ 11

a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane

§ 49

môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

. 6 5Sţf/52/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, ţe Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej bol vypracovaný protokol č. 735/320/18779/2009/Boď zo dňa 23.07.

  1. Uvedený protokol bol ţalobcovi doručený dňa 14.08.2009 s tým, ţe ţalobca bol vyzvaný na jeho prerokovanie, ktoré sa má uskutočniť dňa 02.09.
  2. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe riadne upovedomený ţalobca sa na prejednanie protokolu nedostavil a správcovi dane listom zo dňa 25.08.2009 oznámil, ţe s výsledkom daňovej kontroly nesúhlasí, pretoţe pri výkone daňovej kontroly zo strany pracovníkov správcu dane došlo k porušeniu platných právnych predpisov a údaje uvedené v protokole sa nezakladajú na pravde. Ţalobca porušenie platných právnych predpisov zo strany pracovníkov správcu dane nešpecifikoval. Na základe tohto písomného vyjadrenie, správca dane vypracoval dňa 02.09.2009 dodatok k protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly č. 735/320/18779/2009/Boď zo dňa 23.07.2009 s tým, ţe daňový subjekt vo svojom vyjadrení neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na číselné zhrnutie výsledkov uvedených v protokole. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Daňový úrad Stará Ľubovňa vydal dodatočný platobný výmer č. 735/230/23213/09/Dlu zo dňa 16.09.2009, ktorým ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 22.230,73 eura za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok
  3. Najvyšší súd mal z obsahu administratívneho spisu ţalovaného preukázané, ţe ţalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. 26/1 zo dňa 16.02.2006 za náhradné diely, súčiastky a spotrebný materiál, faktúry č. VD 2802/2006 za administratívne práce – vypracovanie evidencie vagónových zásielok priemyselnej soli, z faktúry č. 2802/2006-1 za miešanie, vrecovanie a paletovanie priemyselnej soli a z faktúry č. 3103/2006 za administratívne práce – vypracovanie evidencie vagónových zásielok priemyselnej soli od dodávateľa JADRIJA, s. r. o., Starý trh 2, Keţmarok. Následne boli tovary a sluţby fakturované spoločnosti ONLINE TRADE INVEST, s. r. o., Hurbanovo nám. 6, Bratislava, a to faktúrou č. 001/06 zo dňa 02.02.2006 za predaj náhradných dielov, faktúrou č.002/06 zo dňa 28.02.2006 za sluţby, faktúrou č. 003/06 zo dňa 28.02.2006 za sluţby a faktúrou č. 004/06 zo dňa 31.03.2006 tieţ za sluţby. Z obsahu prípisu Daňového úradu Keţmarok č. 716/320/556-9037/07/Groh zo dňa 18.04.2007 vyplýva, ţe na adrese spoločnosti JADRIJA, s. r. o. takáto spoločnosť nenachádza, na uvedenej adrese nič nenasvedčuje, ţe tam sídli firma, spoločnosť tam nesídlila ani v posledných rokoch. Táto spoločnosť bola registrovaná na DPH od 03.08.1998 7 5Sţf/52/2011 a posledné daňové priznanie podala za IV. štvrťrok
  4. Konateľ tejto spoločnosti R. sa k správcovi dane ani na opakované doručené predvolanie nedostavil. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 735/320/13448/2009/Boď zo dňa 17.06.2009 spísanej v priestoroch Odboru kriminálnej polície, ÚJaKP OR PZ, Stará Ľubovňa vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s. r. o., R.. Z tejto výpovede vyplynulo, ţe spoločnosť JADRIJA, s. r. o., nevykonávala pre ţalobcu ţiadne stavebné práce a ani mu nedodala ţiaden tovar ani sluţby. Následne k tejto výpovedi ţalobca uviedol, ţe v roku 2006 nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry vystavené spoločnosťou JADRIJA, s. r. o, sú fiktívne a činnosť vystavovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ spoločnosti GastroMi, s. r. o. A.. V skutočnosti k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb v zdaňovacích obdobiach roka 2006 deklarovaných na faktúrach spoločnosti JADRIJA, s. r. o. nedošlo. K svojej podnikateľskej činnosti a k faktúram, ktoré vystavil uviedol, ţe v skutočnosti nedošlo k dodaniu tovaru ani sluţieb, a ţe faktúry len vystavil pre odberateľov. K skutočnému dodaniu sluţieb došlo len pre spoločnosť ROŠERO-P, s. r. o.. Náklady súvisiace s touto podnikateľskou činnosťou nie sú zaúčtované v účtovníctve roka 20906, sluţby boli vykonávané dodávateľsky, ale nie spoločnosťou JADRIJA, s. r. o.. Na základe uvedených skutočností sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nárok na odpočet DPH, keďţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami neboli ţalobcovi vôbec dodané, čo napokon ţalobca po oboznámení sa s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s. r. o. R. sám pred správcom dane za prítomnosti príslušníka Odboru kriminálnej polície, ÚJKP OR PZ, v Starej Ľubovni aj potvrdil, keď doznal, ţe predmetné faktúry na základe ktorých si uplatnil v rozhodnom období odpočet DPH boli fiktívne. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci 8 5Sţf/52/2011 sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk). Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané spoločnosťou JADRIJA, s. r. o. ako dodávateľom. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tom, ţe dodávky tovaru a sluţieb deklarované na predmetných faktúrach boli uskutočnené. Ba práve naopak ţalobca pred správcom dane ako aj pred vyšetrovateľom kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni. Ţalobca tak v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobcu, ţe sa nemohol vyjadriť k zisteným skutočnostiam. Ţalobca bol v konaní riadne oboznámený s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s. r. o. R., ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť nevykonávala pre ţalobcu ţiadne stavebné práce a ani mu nedodala ţiaden tovar ani sluţby. K tejto výpovedi sa vyjadril aj ţalobca, ktorý jednoznačne doznal a vyjadril sa, ţe všetky faktúry vystavené touto spoločnosťou ako aj faktúry, ktoré vystavil pre svojho odberateľa spoločnosť ONLINE TRADE INVEST, s. r. o. boli fiktívne a k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb nedošlo. Ţalobca bol taktieţ riadne predvolaný na prejednanie protokolu z výkonu daňovej kontroly, ktorého prerokovania sa nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Vo svojom písomnom vyjadrení iba uviedol, ţe s protokolom nesúhlasí. Neuviedol ţiadne námietky týkajúce sa priebehu daňovej kontroly, ani námietky voči pracovníkom správcu dane, nepredloţil a ani neoznačil ţiadne dôkazy na svoju obranu, ktorými by preukázal oprávnenosť svojej poţiadavky na odpočet DPH. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd povaţuje aj túto námietku za 9 5Sţf/52/2011 nedôvodnú. Čo sa týka ţalobcovej odvolacej námietky, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady z rozhodného obdobia, keďţe tieto boli postúpené pracovníkom polície, a preto nedokázal včas a riadne reagovať na poţiadavku daňového úradu, aj túto námietku povaţuje najvyšší súd za právne irelevantnú. Je nepochybné, ţe z potvrdenia o zapoţičaní dokladov zo dňa 17.12.2007 vyplýva, ţe ţalobca predloţil správcovi dane doklady, a to: záznamy o dodaných tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok 2W006, došlé faktúry: DF 26/1 - DF 26/33, výdavkové pokladničné doklady VD 2006/1 – VD 2006/59 ako aj vyšné faktúry 001/06 – 0047/
  5. Ţalobca však ani na opakovanú výzvu na predloţenie dôkazov preukazujúcich, ţe skutočne došlo k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami, ţiadne dôkazy nepredloţil. Na výzvy zo dňa 11.06.2008 a zo dňa 30.06.2008 reagoval tak, ţe ţiadal naopak od správcu dane, aby špecifikoval, aké doklady ţiada, a ţe na začiatku daňovej kontroly uţ všetky doklady správcovi dane predloţil. Následne správca dane ţalobcovi dňa 07.07.2008 oznámil, ţe ním predloţené doklady boli prepoţičané Odboru Kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni. Aj v prípade, keby boli tieto doklady ţalobcovi vrátené, nebola by táto skutočnosť spôsobilá priniesť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Bolo nesporne povinnosťou ţalobcu predloţiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Existencia samotnej faktúry nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však sám ţalobca vo svojej výpovedi doznal, ţe išlo o faktúry fiktívne a ţe k dodaniu fakturovaného tovaru ani sluţieb v skutočnosti nedošlo. Táto jeho výpoveď je potvrdená aj výpoveďou konateľa spoločnosti ADRIJA,. s. r. o. R., ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť nevykonávala pre ţalobcu ţiadne stavebné práce a ani mu nedodala ţiaden tovar ani sluţby. Na základe týchto výpovedí potom správca dane rozhodol, ţe ţalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH a vyrubil mu dodatočným platobným výmerom rozdiel DPH. Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval 10 5Sţf/52/2011 námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd

§ 107ods.

4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.