3 Cdo 220/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcu Ing. J. H., bývajúceho v T., zastúpenému Mgr. R. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2/6, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8 C 164/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- júna 2010 sp. zn. 9 Co 274/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd v Topoľčany rozsudkom z
- októbra 2009 č.k. 8 C 164/2007-180 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 9 276,66 € spolu so 8,5 % ročným úrokom 2 3 Cdo 220/2010 z omeškania od
- augusta 2007 do zaplatenia; konanie čo do sumy 1 726,08 € zastavil. Ţalobcu i ţalovanú zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu kaţdého po 314,61 € trov štátu a súčasne vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd dospel k záveru, ţe ţaloba o náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je čo do základu dôvodná, nakoľko v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu Mesta T. (stavebného úradu), ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia z
- augusta 2004 č. X. na podklade nesúhlasného záväzného stanoviska Mesta T. z
- júla 2004 č. X., keď zohľadnil nesúhlasné stanovisko Výboru mestskej časti č.
- Stavebný úrad konal s Výborom mestskej časti č. 6 ako s účastníkom predmetného konania, pričom § 34 zákona č. 50/1976 Zb. mu takéto postavenie nepriznával. Dôsledkom tohto nesprávneho úradného postupu bolo rozhodnutie stavebného úradu zamietajúce návrh ţalobcu o umiestnenie stavby a vyuţití územia na prevádzku Autobazár. Toto zamietajúce rozhodnutie bolo na základe odvolania ţalobcu rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre zo
- októbra 2004 č. X. zrušené a vec vrátená stavebnému úradu na ďalšie konanie. Uvedeným nesprávnym úradným postupom prvostupňového stavebného úradu bola spôsobená neistota vo vzájomnom záväzkovo-právnom vzťahu medzi ţalobcom a prenajímateľom nehnuteľnosti, na ktorom mala byť prevádzka Autobazár umiestnená, ţalobca prestal platiť dohodnuté nájomné, v dôsledku čoho prenajímateľ nájom uplynutím dohodnutého času ukončil. Výšku škody, ktorá je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, súd ustálil na 9 276,66 €. Pokiaľ ide o ušlý zisk, ţalobu v tejto časti zamietol, keď mal za to, ţe jeho rozhodujúcou príčinou nebol nesprávny úradný postup, ale bol spôsobený správaním ţalobcu a prenajímateľa, ktorí si neusporiadali svoje vzájomné vzťahy tak, aby bolo moţné jednoznačne povedať, ţe po zrušení rozhodnutia stavebného úradu Krajským stavebným úradom v Nitre by z ich strany jednoznačne došlo k naplneniu ich podnikateľskej činnosti a dosahovaniu predpokladaného zisku. V súlade s § 517 ods. l Občianskeho zákonníka priznal ţalobcovi aj úrok z omeškania, ktorého výšku podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určil na 8,5 % ročne. V časti o zaplatenie 1 726,08 € konanie z dôvodu späťvzatia ţaloby zastavil (§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.) a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Na základe odvolania oboch účastníkov konal vo veci Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom z
- júna 2010 sp. zn. 9 Co 274/2009 rozsudok prvostupňového súdu 1/ v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol, 2/ v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil, 3/ vo výroku o náhrade trov konania štátu zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa 629,22 € trov konania štátu 3 3 Cdo 220/2010 a 4/ ţalovanej nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd zmeňujúci výrok vo veci samej odôvodnil tým, ţe v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný postup aký má na mysli § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), ktorý by zakladal nárok ţalobcu na náhradu škody. Mal za to, ţe vady konania (ktoré boli vytknuté prvostupňovému stavebnému úradu jeho nadriadeným orgánom) a ktoré sa prejavili v obsahu rozhodnutia Mesta T. z
- augusta 2004 č. X. nezakladajú zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Bol toho názoru, ţe pokiaľ štátny orgán pri svojom rozhodovaní napr. nesprávne hodnotí zistené skutočnosti alebo nesprávne vec posúdi, takéto vady ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu, a to ani v prípade, ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Na tieto prípady totiţ pamätá § 59 ods. 3 zákona č. 71/1969 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), v zmysle ktorého Krajský stavebný úrad v Nitre ako odvolací orgán má právomoc preskúmavať rozhodnutie prvostupňového orgánu a účelom preskúmavacej činnosti je dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení, ku ktorým môţe dôjsť v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. V danej veci, i keď Krajský stavebný úrad v Nitre vytkol prvostupňovému orgánu – Mestu T. porušenie koncentračnej zásady – nesprávne vymedzenie účastníka územného konania a nesprávne číselné označenie parcely – takéto pochybenia podľa jeho názoru nie je moţné povaţovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti zmenil a ţalobu zamietol (§ 220 O.s.p.). V nadväznosti na to zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výrokoch o náhrade trov štátu a na povinnosť zaplatiť trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním preddavkovaným zo štátnych prostriedkov zaviazal ţalobcu, ktorý nebol v konaní úspešný (§ 224 ods. l O.s.p. a § 148 ods. l O.s.p.). Výrok o náhrade trov konania účastníkov odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p. s poukazom na to, ţe ţalovaná nepodala návrh na priznanie náhrady trov konania. Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti a vec vrátiť Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie, prípadne rozhodnutie zmeniť a „ţalobe vyhovieť“. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvod uvedeným v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe rozhodnutím Mesta T. nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. V tomto smere poukázal na to, ţe nesprávny úradný postup nevidel v samotnom rozhodnutí Mesta T., ale v postupe, ktoré 4 3 Cdo 220/2010 takémuto rozhodnutiu predchádzalo a ktorý vytýkal aj odvolací Krajský stavebný úrad v Nitre. Trval na tom, ţe tým, keď Mesto T. konalo s niekým ako účastníkom, kto nebol spôsobilý byť účastníkom konania (Výborom mestskej časti č. 6) a na základe jeho nesúhlasného stanoviska rozhodlo o zamietnutí jeho návrhu o umiestnení stavby a vyuţití územia, nepostupovalo správne, ktorú skutočnosť zistil aj odvolací orgán a konštatoval ju v zrušujúcom rozhodnutí. Týmto chybným postupom a konaním Mesta T. mu bola spôsobená majetková ujma, pretoţe škodná udalosť mu nielenţe spôsobila skutočnú škodu, ale zasiahla priamo do priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu ţiadala dovolanie zamietnuť s poukazom na to, ţe v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný postup ako má na mysli § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý by zakladal nárok ţalobcu na náhradu škody; rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti povaţovala za vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie 5 3 Cdo 220/2010 prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existenciu ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo. Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcom výroku, treba povaţovať za správne. V zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa povaţuje aj porušenie povinnosti orgánu 6 3 Cdo 220/2010 verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemoţno zbaviť; zaloţená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1/ nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V danej veci podľa ţalobcu mal nesprávny úradný postup spočívať v nesprávnom postupe Mesta T. pred vydaním rozhodnutia z
- augusta 2004 č. X., ktorým bol zamietnutý jeho návrh o vyuţití územia a umiestnenie stavby „Autobazár“ na parcele č. X. v katastrálnom území T., keď konalo ako s účastníkom s Výborom mestskej časti č. 6, ktorý účastníkom konania podľa príslušných právnych predpisov nemohol byť a keď nevyhodnotilo, či návrh na vyuţitie územia a umiestnenie stavby je alebo nie je v súlade s platným územným plánom mesta, ale návrh zamietol na základe záväzného stanoviska Mesta T. o nesúhlase s vydaním územného rozhodnutia o vyuţívaní územia a umiestnení stavby „Autobazár“ na parcele č. X. v katastrálnom území T., ktorého podkladom bolo nesúhlasné stanovisko Výboru mestskej časti č.
- Z obsahu spisu je nesporné, ţe ţalobca ako nájomca a MUDr. P. L. ako prenajímateľ uzavreli
- apríla 2004 zmluvu o nájme časti parcely č. X. v katastrálnom území T., na ktorom mala byť zriadená prevádzka Autobazár, na dobu určitú do
- decembra 2004, ktorá bola zo strany prenajímateľa ukončená v dohodnutom termíne z dôvodu nevykonávania podnikateľských aktivít ţalobcom, na účel vykonávania ktorých bola zmluva uzavretá. Ţalobca podal
- júna 2004 návrh na vydanie rozhodnutia o vyuţití územia a umiestnenia stavby „Autobazár“ na parcele č. X. v katastrálnom území T.. Tento návrh bol zamietnutý rozhodnutím Mesta T. z
- augusta 2004 č. X. z dôvodu, ţe Mesto T. – Mestský úrad v záväznom stanovisku z
- júla 2004 pod č. X. nesúhlasilo s vydaním územného rozhodnutia o vyuţití územia a umiestnenia stavby „Autobazár“ na parcele č. X. v katastrálnom území T.; podkladom jeho nesúhlasu bolo nesúhlasné stanovisko Výboru mestskej časti č.
- Na odvolanie ţalobcu konal vo veci Krajský stavebný úrad v Nitre, ktorý rozhodnutím zo
- októbra 2004 č. X. vyššie uvedené rozhodnutie Mesta T. zrušil z dôvodu porušenia § 37 ods. l 7 3 Cdo 220/2010 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa ktorého podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán vyčítal prvostupňovému orgánu, ţe konal s Výborom mestskej časti č. 6, ktorému podľa platných právnych predpisov neprislúchalo postavenie účastníka územného konania, a ţe podkladom pre jeho rozhodnutie malo byť vyhodnotenie, či návrh na vyuţitie územia a umiestnenie stavby je alebo nie je v súlade s územným plánom mesta a nie stanovisko Výboru mestskej časti č. 6, ktorý nebol účastníkom územného konania. V ďalšom konaní Mesto T. rozhodnutím z
- januára 2005 č. X. opätovne návrh ţalobcu zamietlo z dôvodu, ţe vlastník dotknutého pozemku MUDr. P. L. s vydaním územného rozhodnutia o vyuţití územia a umiestnenie stavby pre ţalobcu nesúhlasil (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
- apríla 2005). Dovolací súd pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti ţalovanej za škodu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je zhodného názoru ako odvolací súd, ţe v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal nárok ţalobcu na náhradu škody. Ako správne uzavrel odvolací súd, nie kaţdá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiţ nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie, ţe tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiţ orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromaţďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môţu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Na tieto prípady, ako správne konštatuje odvolací súd, slúţi systém opravných prostriedkov v správnom konaní (§ 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorých účelom je dosiahnutie nápravy právnych alebo skutkových pochybení, ktorých sa dopustili prvostupňové správne orgány a právomoc odvolacieho orgánu preskúmavať rozhodnutie prvostupňového orgánu (§ 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). V danom prípade rozhodnutie Mesta T. z
- augusta 2004 č. X. trpelo procesnými nedostatkami a vadami, ktorých sa dopustilo pri zhromaţďovaní podkladov pre rozhodnutie a pri aplikácii § 37 ods. l zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku 8 3 Cdo 220/2010 (stavebný zákon), ktorých dôsledkom bolo vydanie nesprávneho rozhodnutia, ktoré odvolací orgán - Krajský stavebný úrad v Nitre rozhodnutím zo
- októbra 2004 č. X. zrušil. Nesprávny postup orgánu štátu, ktorý vyústil v nesprávne rozhodnutie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, ale bolo zrušené odvolacím orgánom, preto nemôţe zaloţiť objektívnu zodpovednosť štátu, lebo pochybenie orgánu štátu bolo napravené. Zodpovednosť ţalovanej za škodu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. preto nie je daná. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. l O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní (procesne) úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková