o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu

Najvyšší súd 2 Cdo 132/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ V. K., bývajúci v B., 2/ B. K., bývajúca v B., obaja zastúpení K., v mene ktorej koná Mgr. M. R., konateľ a advokát, proti ţalovaným : 1/ M. M., bývajúci v S., 2/ G. B., bývajúci v C., obaja zastúpení JUDr. D. Š., advokátkou v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 1 C 288/2007, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. februára 2011 sp.zn. 15 Co 207/2010 t a k t o : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. februára 2011 sp.zn. 15 Co 207/2010 v napadnutej časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z
3. mája 2008 č.k. 1 C 288/2007-75 určil, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ M. M. a ţalovaným 2/ G. B. dňa 18.8.2005, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo V. v konaní sp.zn. V. je v časti o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zapísanej v Katastri nehnuteľností, Správa katastra vo V. pre obec a katastrálne územie H., na LV č. X. ako parc. č. X. orná pôda o výmere o výmere X. m2, podiel X., neplatná. Vo zvyšku návrh ţalobcov 1/, 2/ zamietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 2/ mali predkupné právo vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu, ktorý previedol ţalovaný 1/ na ţalovaného 2/. Ţalovaný 2/ nie je vo vzťahu k ţalovanému 1/ blízkou osobou, ako to má na mysli ustanovenie § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Potom, keďţe predkupné právo ţalobcov 1/, 2/ nebolo dodrţané, mali moţnosť sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa 2 2 Cdo 132/2011 § 40a OZ. Ďalej mali moţnosť podľa § 603 ods. 3 OZ sa domáhať, aby ţalovaný 2/ im ponúkol spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol od ţalovaného 1/ ku kúpe za rovnakých podmienok ako ho kupoval od ţalovaného 1/ (realizácia predkupného práva). Ţalobcovia 1/, 2/ sa dovolali relatívnej neplatnosti v návrhu na začatie konania. Potom, ako návrh na začatie konania bol doručený ţalovaným, nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti a teda časť kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2005 týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu ţalovaného 1/ na ţalovaného 2/ sa stala neplatnou od počiatku, teda od okamihu, kedy táto kúpna zmluva bola uzavretá (18.8.2005). Následne právne úkony zo strany ţalovaných 1/, 2/ (odstúpenie od zmluvy, dohoda o vydaní nehnuteľnosti) sa stali právne irelevantné. V danom prípade ţalobcovia 1/, 2/ sa snaţili aj o samotnú realizáciu predkupného práva nielen o určenie relatívnej neplatnosti, čo by samo osebe mohlo mať za následok len zabránenie prevodu vlastníctva, ktorý je ale inak moţný a preto návrhu ţalobcov v tejto časti vyhovel. Prihliadol na to, ţe ţalobcovia 1/, 2/ sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu v lehote uvedenej v § 101 OZ (trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz). Vzhľadom na nedostatok výslovnej právnej úpravy predkupného práva spoluvlastníkov v druhej časti Občianskeho zákonníka o vecných právach je potrebné v zmysle ustanovenia § 853 OZ vychádzať z analogickej aplikácie všeobecnej právnej úpravy predkupného práva, ktorá je obsiahnutá v ôsmej časti Občianskeho zákonníka upravujúcej záväzky a práva s výnimkou ustanovení, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva. Pouţitie ustanovenia § 603 OZ aj pre prípady, kde bolo predkupné právo zaloţené zákonom vyplýva okrem uţ uvedeného aj z toho, ţe samotné ustanovenie § 603 ods. 2 OZ umoţňuje dohodnúť predkupné právo i ako právo vecné. Realizácia predkupného práva voči pôvodnému spoluvlastníkovi (ţalovaný 1/) nie je moţná, lebo by tým došlo k porušeniu jeho ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR). Keďţe ţalobcovia sa domáhali nariadenia vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok ako ich uzavrel so ţalovaným 2/, súd z vyššie uvedených dôvodov v tejto časti návrh ţalobcov zamietol. Vzhľadom na formuláciu petitu návrhu ţalobcov sa opätovne stal podielovým spoluvlastníkom podielu X. nehnuteľností zapísaných v Správe katastra vo V. na LV č. X., pre obec a Katastrálne územie H., ako parc. č. X.-orná pôda o výmere X. m2 ţalovaný 1/ s tým, ţe v zmysle ustanovenia § 457 OZ je povinný vrátiť ţalovanému 2/ prijatú kúpnu cenu. Predkupné právo ţalobcov zostáva zachované. 3 2 Cdo 132/2011 Na odvolanie ţalobcov a ţalovaných Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom (v poradí druhým) z
4. februára 2011 č.k. 15 Co 207/2010-198 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 2/ zo dňa 18.8.2005 je neplatná, zmenil tak, ţe návrh na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu zamietol. Odvolacie konanie o odvolaní ţalobcov voči výroku rozsudku okresného súdu, ktorým návrh ţalobcov zamietol, zastavil. Zaviazal ţalobcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovaným 1/, 2/ trovy konania JUDr. D. Š., advokátke v B. vo výške 1 215,52 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Po doplnenom dokazovaní odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovia 1/, 2/ nemôţu mať naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p. na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi ţalovanými 1/ a 2/, pretoţe naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu. Na základe odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretej medzi ţalovanými 1/ a 2/ došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov 1/, 2/ predmetnou kúpnou zmluvou. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanými 1/ a 2/ zo dňa 18.8.2005 nastali doručením návrhu na začatie konania ţalovaným. V čase rozhodovania súdu je právny stav taký, aký by nastal, ak by ţalobe o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy bolo vyhovené. Pri vyhlásení zmluvy za neplatnú by sa obnovilo vlastnícke právo pôvodného spoluvlastníka. Takýto právny stav však podľa výpisu listu vlastníctva ohľadne predmetnej nehnuteľnosti uţ existuje. V prípade vyhovenia ţalobe ţalobcov by sa na ich právnom postavení nič nezmenilo, nedosiahli by zmenu zápisu vlastníctva podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov v katastri nehnuteľností. Za daného stavu nemôţu mať preto ţalobcovia naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanými 1/ a 2/ dňa 18.8.
5. Daná určovacia ţaloba nie je prípustným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva. Keďţe podľa ich vyjadrení v priebehu konania nie je ich cieľom navrátenie do predošlého stavu, ale danou ţalobou sledujú prevenčný charakter rozhodnutia, pretoţe pokiaľ by takéto rozhodnutie podľa nich nebolo vydané, zrejme ţalovaný 1/ by nevidel vo svojom konaní ţiadne porušenie práva. Tým, ţe sa obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi ţalovanými 1/ a 2/, aký bol pred uzavretím kúpnej zmluvy, právne postavenie spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupné právo im zostalo zachované. Naliehavý právny záujem ţalobcov na poţadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním ţaloby a konečný zmysel 4 2 Cdo 132/2011 navrhovaného rozhodnutia. Počas celého konania ţalobcovia trvali na názore (aţ do posledného konania pred odvolacím súdom, kedy odvolanie vzali späť), ţe chcú realizovať predkupné právo nahradením prejavu vôle od predávajúceho. Nesledovali navrátenie do predošlého stavu, t.j. aby ţalovaný, ktorý porušil ich predkupné právo bol naďalej spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ale konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia bolo dosiahnuť stav, aby sa stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov ţalovaného 1/. Pri právnom posúdení veci vychádzal okrem výkladu ustanovenia § 80 písm.c/ aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 122/2009 zo dňa 22.9.
6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia do jeho zmeňujúcej časti a nadväzujúceho výroku o trovách konania, ktorého prípustnosť odvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., teda ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieţ z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci – nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov. Uviedli, ţe odvolací súd zmätočne formuluje svoj právny názor na otázku dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo strany ţalobcov a účinky či následky tohto dovolania sa relatívnej neplatnosti (hmotnoprávneho úkonu). Na jednej strane uvádza (str. 5 rozsudku Krajského súdu BB), ţe právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovanými 1/ a 2/ zo dňa 18.8.2005 nastali doručením návrhu na začatie konania ţalovaným. Na druhej strane odvolací súd priznáva právnu relevanciu právnym úkonom ţalovaných 1/, 2/ po dovolaní sa relatívnej neplatnosti ţalobcami, keď uvádza, ţe na základe odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov. Odvolací súd ďalej uvádza, ţe nesúhlasí s názorom ţalobcov, ţe súd len deklaruje neplatnosť právneho úkonu a ţe odstúpenie ţalovaného 2/ od kúpnej zmluvy bolo neplatné. Odvolací súd však neuvádza, akú právnu normu pouţil pri týchto svojich úvahách, ktoré ţalobcovia povaţujú za nezákonné a nelogické, čo povaţujú ţalobcovia za inú vadu konania majúcu za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Absurdne tieţ vyznieva záver odvolacieho súdu, ţe si ţalovaný 1/ uvedomil pochybenie ktorého sa dopustil porušením predkupného práva a práve z tohto dôvodu došlo k náprave vadného stavu a k obnoveniu stavu pred porušením. Takýto záver jednak skutkovo nemá základ vo vykonanom dokazovaní 5 2 Cdo 132/2011 a tieţ nie ţalovaný 1/ ale ţalovaný 2/ odstúpil od kúpnej zmluvy. Odvolací súd uvádza, ţe v danej veci nebolo z hľadiska skutkového stavu sporné, ţe pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ţalovaným 1/ a ţalovaným 2/ došlo k porušeniu predkupného práva ţalobcov 1/ a 2/ podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Ţalobcovia majú za to, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď právnu normu síce správne určenú na zistený skutkový stav nesprávne interpretoval. Pri rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k omylu pri aplikácii práva, keď odvolací súd síce pouţil správny právny predpis a právnu normu (§ 40a OZ, § 140 OZ) avšak túto právnu normu nesprávne vyloţil a aplikoval. Odvolací súd ţiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol, prečo má/môţe mať odstúpenie od zmluvy právnu relevanciu (po dovolaní sa relatívnej neplatnosti ţalobcami dňa 6.12.2007, kedy ţaloba bola doručená ţalovaným), a ktoré ustanovenia právneho poriadku (ktorú normu hmotného práva) a z akého dôvodu aplikoval pri tejto svojej úvahe; rozhodnutie odvolacieho súdu je preto nepreskúmateľné. Podľa názoru ţalobcov neexistuje ţiadne ustanovenie platného práva, ktorým by bolo moţné odôvodniť daný záver. Ţalobcovia sú toho názoru, ţe sa účinne dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.
7. Účinky dovolania sa nastali okamihom, kedy sa ţalovaní 1/, 2/ v priebehu predmetného občianskeho súdneho konania o hmotnoprávnom úkone ţalobcov dozvedeli, resp. kedy im tento hmotnoprávny úkon došiel (doručenie návrhu na začatie konania dňa 6.12.2007); týmto okamihom sa predmetná kúpna zmluva zrušila od počiatku (ex tunc). Rozhodnutie súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu má podľa názoru ţalobcov deklaratórne účinky. Po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu sa ţalovaný 1/ opätovne stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. Akékoľvek a všetky úkony ţalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti sú právne irelevantné a nemôţu poţívať právnu ochranu. Od neplatnej zmluvy (ktorá sa následkom dovolania sa relatívnej neplatnosti ţalobcami zrušila ex tunc) nemoţno platne odstúpiť. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovaţuje tieto úkony za neplatné a uvádza, ţe týmito úkonmi došlo k náprave vadného právneho stavu. Stav v katastri má/by mal zodpovedať stavu, kedy vlastnícke právo ţalovaného 1/ je odvodené od súdom určenej neplatnosti zmluvy, kedy súd rozhodnutím deklaruje neplatnosť zmluvy, ktorej neplatnosti sa ţalobcovia dovolali. Len tak sa naplní preventívny a výchovný charakter súdneho rozhodnutia/konania, od čoho ţalobcovia odvodzujú aj svoj naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Ţalobcovia majú so ţalovaným 1/ spoločnú vec (nehnuteľnosť). Nie je im ľahostajné, ako je určené vlastnícke právo ich spoluvlastníka (ţalovaného 1/) k tejto 6 2 Cdo 132/2011 veci, keď tento spoluvlastník porušuje zákon. Ak sa ţalobcovia dovolali neplatnosti zmluvy (vyuţijúc tak svoje právo majúce svoj základ v porušení ich predkupného práva) mal by sa naisto určiť právny vzťah ţalovaného k predmetnej nehnuteľnosti (jednak pre právnu istotou vzťahov a tieţ pre naplnenie výchovného a preventívneho účelu konania/rozhodnutia – aby ţalovaný 1/ vedel, ţe porušil zákon). Podstatou dovolania ţalobcov sú dve námietky, a to odlišnosť právnych názorov odvolacieho súdu v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica na otázku naliehavého právneho záujmu ţalobcov na poţadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a tieţ otázku účinkov dovolania sa relatívnej neplatnosti a to v porovnaní s právnymi názormi vyjadrenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok 4 Cdo 334/2009 zo dňa 30.11.2010, uznesenie 4 Cdo 136/2009 zo dňa 20.10.2010, rozsudok 5 Cdo 211/2009 zo dňa 31.8.2010), v ktorých konaniach bola prejednávaná/rozhodnutá totoţná problematika a nesprávnosť (ústavná neudrţateľnosť) právnych názorov odvolacieho súdu vyjadrených v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica. Navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu (v jeho zmeňujúcej časti), ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. 7 2 Cdo 132/2011 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Uvedené procesné vady neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli vady v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/, g/ O.s.p. najavo. Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemoţňuje realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
8. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko, z roku 1993, Sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
9. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada 8 2 Cdo 132/2011 i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Dovolací súd po preskúmaní danej veci zistil, ţe okresný súd ţalobe vyhovel s poukazom na to, ţe ţalobcovia sa dovolali relatívnej neplatnosti v návrhu na začatie konania po tom, keď návrh na začatie konania bol doručený ţalovaným, kedy nastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti. Časť kúpnej zmluvy zo dňa 18.8.2005 týkajúca sa prevodu spoluvlastníckeho podielu ţalovaného 1/ na ţalovaného 2/ sa stala neplatnou od počiatku, teda kedy táto kúpna zmluva bola uzavretá. Následné právne úkony zo strany ţalovaných 1/, 2/ (odstúpenie od zmluvy, dohoda o vydaní nehnuteľnosti) sa stali právne irelevantné. Krajský súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalobcovia nemôţu mať naliehavý právny záujem na predmetnej ţalobe v zmysle ustanovenia § 80 písm.c/ O.s.p. (na určení neplatnosti kúpnej zmluvy). Uviedol, ţe na základe odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva ţalobcov 1/ a 2/ predmetnou kúpnou zmluvou. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným 1/ a 2/ zo dňa 18.8.2005 nastali doručením návrhu na začatie konania ţalovaným. Odvolací súd však odôvodnil svoje rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 ods. 2 O.s.p.), keď uviedol dva proti sebe protichodné právne závery, ktoré sú v extrémnom nesúlade, totiţto jeden právny názor vylučuje druhý. Takéto odôvodnenie je zmätočné a nepreskúmateľné. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho 9 2 Cdo 132/2011 rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti ani ďalšími dôvodmi dovolania. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. mája 2012 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová