← Slovensko

o zaplatenie 151,10 Eur s prísl.

Najvyšší súd 2 Obo 15/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. D. P., N., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, C., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. J. G., advokátom so sídlom AK K. proti žalovanej: M. B., bytom C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Mgr. Ing. P. K., správca konkurznej podstaty úpadcu T. A. Z., štátny podnik v likvidácii, IČO: X. T., sídlo kancelárie správcu: F., č. správcu X. o zaplatenie 151,10 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. januára 2012, č. k. 8 Cbi/30/2009-176, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. januára 2012, č. k. 8 Cbi/30/2009-176 p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou, podanou na Okresnom súde v Trnave dňa
  4. 2009, sa ako správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, T., IČO: X., domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžného nájomného za 1-izbový byt, nachádzajúci sa na C., v celkovej výške 2 Obo 15/2012 2 151,10 Eur s príslušenstvom. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do súpisu zaradil aj predmetný byt. Z účtovných dokladov zistil, že žalovaná ku dňu
  6. 2009 dlhuje na nájomnom sumu 151,10 Eur. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nájomné riadne platila a predmetný spor považuje za spor medzi správcami konkurzných podstát JUDr. P. a JUDr. K. Na základe uznesenia súdu prvého stupňa, č. k. 8Cbi/30/2009-87 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/6/2011, právoplatného
  8. 2011, vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník, ktorý právny záujem na svoj vstup do konania odôvodnil s poukazom na rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 44 Cbi/6/2007-653 z
  10. 2008 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21CoKR/4/2008-767, na základe ktorých odvodzuje svoje právo disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca je správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z
  12. 1999 pod sp. zn. 3K 105/
  13. Správca konkurznej podstaty zapísal do súpisu podstaty okrem iného aj nehnuteľnosť obytný dom súp. č. X. parc. č. X., a to s poznámkou podľa ust. § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien a doplnkov (ďalej len „ZKV“). Byt č. 20 na C., nachádzajúci sa v predmetnom obytnom dome, ktorý obýva žalovaná, bol do
  15. 2009 zapísaný na liste vlastníctva č. X. v prospech žalobcu. Uznesením Okresného súdu Trnava z
  17. 2007, sp. zn. 25K/2/2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T. A. Z., š. p. v likvidácii, IČO: X. správcom ktorého sa stal vedľajší účastník na strane žalovanej. Správca konkurznej podstaty v novembri 2007 zapísal do súpisu všeobecnej podstaty aj nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. X. Žalobca s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) podal žalobu o ich vylúčenie zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu T. A. Z., š. p. v likvidácii, ktorú Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod 2 Obo 15/2012 3 sp. zn. 44 Cbi/6/2007 rozsudkom, právoplatným dňa
  19. 2008, zamietol v celom rozsahu. Krajský súd v Trnave rozsudkom, sp. zn. 21CoKR 4/2008 zo dňa
  21. 2008, prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že jednoznačné stotožnenie nehnuteľností v procese privatizácie vstupujúcich do majetku T., a. s., prostredníctvom FNM SR, s nehnuteľnosťami špecifikovanými v žalobe, nie je možné, vzhľadom na dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi a ich dopĺňanie (ako to vyplýva zo spoločného návrhu T. A. Z., š. p., FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a SKP úpadcu T., C., a. s. v likvidácii, na začatie katastrálneho konania zo dňa
  23. 1999). Za takejto dôkaznej situácie, keď žalobca na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 6 Obdo 38/2009 dovolanie žalobcu odmietol. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. X., sú súčasne zapísané v konkurznej podstate, resp. všeobecnej podstate dvoch rôznych úpadcov. V prípade súpisu majetku T., a. s. v likvidácii, nebolo do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnuté o vylúčení veci zo súpisu podstaty. Vo veci vylúčenia majetku zo súpisu podstaty úpadcu T. A. Z., š. p. v likvidácii, žalobca nebol úspešný, predmetná nehnuteľnosť vylúčená zo súpisu nebola. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZKR uviedol, že správca konkurznej podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii, zapísal nehnuteľnosti, vedené na liste vlastníctva č. X. do súpisu podstaty v
  24. mesiaci
  25. Vzhľadom na to, že v konaniach vedených na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 44Cbi/6/2007 a Krajskom súde v Trnave sp. zn. 21CoKR 4/2008, právoplatne skončených dňa
  27. 2008, nebol žalobca úspešný, sporný majetok je právne relevantne a nespochybniteľne zapísaný do súpisu podstaty T., š. p. v likvidácii. Súd prvého stupňa zdôraznil, že odo dňa zápisu obytného domu, v ktorom sa nachádza aj predmetný byt, zapísaného na liste vlastníctva č. X. do súpisu podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii, je každý úkon v zmysle ust. § 76 ods. 1 posledná veta ZKR v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka – teda aj dlhodobý prenájom a inkasovanie platieb z neho treťou osobou ako správcom, konaním v rozpore so zákonom. Zaplatenie nájomného žalobcovi by 2 Obo 15/2012 4 bolo plnením bez právneho dôvodu, a teda aj bezdôvodným obohatením. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že súd prvého stupňa ich úspešnej účastníčke - žalovanej nepriznal, keďže jej trovy konania v konaní nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, a to tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 151,10 Eur, poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 30,22 Eur od
  29. 2008 do zaplatenia, zo sumy 30,22 Eur od
  31. 2008 do zaplatenia, poplatok z omeškania vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 30,22 Eur od
  33. 2009 do zaplatenia, zo sumy 30,22 Eur od
  35. 2009 do zaplatenia, zo sumy 30,22 Eur od
  37. 2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v sume 170,15 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Odvolateľ je názoru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, dňa
  39. 2000, vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do tohto súpisu zaradil taktiež predmetný byt. Tento súpis majetku bol predložený súdu prvého stupňa. Predmetný byt užívala žalovaná na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa
  41. 2005, ktorá si až do novembra 2009 riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z nájmu byt, a to najmä povinnosť riadne a včas uhrádzať nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaná až do tohto obdobia nespochybňovala nájomný vzťah medzi ňou žalobcom. S názorom súdu prvého stupňa o spornosti aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, odvolateľ nesúhlasí a považuje ho za nesprávny. V tejto súvislosti poukázal na oznámenie Správy katastra T. zo dňa
  43. 2009, z ktorého oznámenia vyplýva, že do marca 2009, bol JUDr. D. P., správca konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, IČO: X., vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Podstatou oprávnenia v zmysle ust. § 14 písm. a/ ZKV, je podľa odvolateľa okrem iného aj oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky (napríklad ju prenajímať a inkasovať nájomné), a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci, a to až do doby, pokiaľ nebude 2 Obo 15/2012 5 právoplatne rozhodnuté o vylúčení veci z konkurznej podstaty úpadcu. Preto má za to, že sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v období špecifikovanom v návrhu, resp. sa nezaoberal dôkazmi, ktoré preukazujú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, predloženými v návrhu zo dňa
  45. 2009, ako aj na pojednávaniach. Z uvedeného dôvodu považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nedostatočné, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolateľ dodal, že je pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu T. A. Z., š. p. v konkurze, avšak žalobca bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. K oprávneniu žalobcu prenajímať predmetný byt a inkasovať nájomné zaujal stanovisko Krajský súd v Bratislave, a to v uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1CoKR/17/2009 z
  47. 2009 (právoplatné
  49. 2009), z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty však svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. D. P. ako správca konkurznej podstaty T., a. s. v likvidácii. S poukazom na ust. § 19 ZKV žalobca zdôraznil, že k dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii, a teda v zmysle ust. § 14 písm. a/ ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty (teda aj s predmetným bytom) svedčí k dnešnému dňu JUDr. D. P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že v zmysle rozhodnutia Okresného súdu v T. a Krajského súdu v Trnave, T., a. s. v likvidácii, v zastúpení žalobcu, nie je vlastníkom a ani nemohol byť vlastníkom predmetných bytov. Dodala, že nájomné platí riadne a včas T., š. p. a predmetné konanie považuje za spor medzi správcami konkurzných podstát. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalovanej. Uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého nie je možné vylúčiť vec zo súpisu 2 Obo 15/2012 6 z dôvodu, že tento majetok je zapísaný v súpisoch podstát viacerých úpadcov, tento názor nemá oporu v platných právnych predpisoch. Správca zapisuje majetok do súpisu na základe vlastného posúdenia, pričom záverom takéhoto posúdenia správcu je zistenie, že majetok, ktorý má byť zapísaný, tvorí konkurznú podstatu. Zapísaný majetok potom podlieha konkurzu a je predmetom speňažovania. V roku 2008 správca úpadcu T., š. p. v likvidácii, posúdil, že majetok patrí T., a. s. v likvidácii, len na základe zápisov o vlastníctve práva T., a. s. v likvidácii, na príslušných listoch vlastníctva, bez ďalšieho posúdenia neúplnosti zápisnice N 72/92, Nz 75/92 z 21.4.1992, spísanej na štátnom notárstve Bratislava V, k prevodom dotknutého majetku. Z obsahu týchto notárskych zápisníc je zrejmé, že T., a. s. v likvidácii, nemohol nadobudnúť žiaden majetok, keďže notárska zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania T., a. s. v likvidácii. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu T., a. s. v likvidácii a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že žalobca nemá právo požadovať vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty T. A. Z., š. p. v konkurze, pretože T., a. s., nebol nikdy vlastníkom týchto nehnuteľností. Správca konkurznej podstaty T., a. s., vykonal nesprávne posúdenie k rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok T., a. s. Žalobca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože tieto nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie a majetok patrí T. A. Z., š. p. Vedľajší účastník na strane žalovanej ďalej uviedol, že právny názor o aplikovaní zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 249/2008 a tento právny názor nemá žiadnu právnu oporu v platných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Je preto zrejmé, že argumentácia žalobcu o aplikácii kolízneho kritéria priority je zavádzajúca a právne bez významu k posúdeniu otázky nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku. 2 Obo 15/2012 7 Záverom vedľajší účastník na strane žalovanej uviedol, že konaním žalobcu dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty, a k protiprávnym zásahom do vlastníckeho práva T. A. Z., š. p., ako aj nájomcov bytov, ktorí sú v súčasnosti už vlastníkmi dotknutých bytov. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Predmetom konania je právo žalobcu voči žalovanej na zaplatenie spornej čiastky 151,10 Eur s príslušenstvom z titulu dlžného nájomného za byt č. 20, nachádzajúci sa v T., C. ul. č. 74 za obdobie od 11/2008 až 3/
  50. Žalobca svoje právo voči žalovanej vyvodzuje zo skutočnosti, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3K 105/99 zo dňa
  52. 1999 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka T., a. s. v likvidácii, C. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Ako správca konkurznej podstaty žalobca vykonal dňa
  54. 2000 súpis majetku patriaceho do podstaty, do ktorého súpisu zaradil i predmetný byt, ktorý žalovaná užívala na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa
  56. 2005, ktorým zaradením veci do súpisu konkurznej podstaty mu prináleží i právo inkasovať nájomné až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení veci z konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, vychádzajúc zo skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť bola zapísaná i do súpisu podstaty úpadcu T., š. p. v likvidácii, pričom v konaniach vedených na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 44Cbi/6/2007 a Krajskom súde v Trnave sp. zn. 21 CoKR 4/2008, právoplatne skončených
  58. 2008, žalobca vo veci vylúčenia sporného majetku zo súpisu všeobecnej podstaty nebol úspešný, pre ktorý dôvod je sporný majetok právne relevantne a nespochybniteľne zapísaný do súpisu podstaty T., š. p. v likvidácii. Podľa súdu prvého stupňa momentom zápisu obytného domu do súpisu majetku podstát v
  59. mesiaci 2007, je každý úkon v zmysle § 76 ods. 1 posledná veta ZoKR inou osobou ako správcom v rozpore so zákonom, pre ktorý dôvod zaplatenie nájomného žalobcovi by bolo plnením bez právneho dôvodu, a teda bezdôvodným obohatením. 2 Obo 15/2012 8 Podľa žalobcu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď neprihliadol ku skutočnosti, že do marca 2009 (vrátane) bol žalobca vedený v katastri ako vlastník spornej nehnuteľnosti a tiež skutočnosti, že nehnuteľnosť do konkurznej podstaty zapísal ako prvý správca, o ktorej vylúčení veci z konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii T., súd doposiaľ nerozhodol. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne vyložil. V danom prípade súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správne právne závery. Z obsahu spisu sa zisťuje, že sporná nehnuteľnosť, v ktorej sa predmetný byt nachádza, bola zapísaná ako do konkurznej podstaty úpadcu T., a. s. v likvidácii T., tak do súpisu majetku podstát úpadcu T. A. Z., š. p. v likvidácii T.. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca vo vylučovacej žalobe podanej v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu T. A. Z., š. p. v likvidácii, T., nebol úspešný, keď právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Trnave č. k. 44 Cbi/6/2007-653 zo dňa
  61. 2008, potvrdeným rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa
  63. 2008, č. k. 21CoKR/4/2008-767, bola jeho žaloba zamietnutá. Nepochybne vyhlásením konkurzu v zmysle § 328/1991 Zb., ktorým sa konkurz na majetok úpadcu T., a. s. v likvidácii, T., spravuje, oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Aj vyhlásením konkurzu v zmysle § 7/2005 Z. z., ktorým sa spravuje konkurz na majetok úpadcu T., a. s. v likvidácii, T., oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom 2 Obo 15/2012 9 podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prechádza na správcu. Súpis podstaty podľa zák. č. 328/1991 Zb. obdobne ako súpis majetku podstát v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z., tvorí právny základ pre speňaženie podstaty, pričom speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný. Výnimku tvorí majetok, ktorý je zapísaný s poznámkou ako majetok sporný. Oba uvedené súpisy nie sú nemenné. V predmetnej veci za právneho stavu, keď súd vylučovacej žalobe žalobcu po súpise spornej nehnuteľnosti do majetku podstát T. A. Z., š. p. v likvidácii, T., nevyhovel, súd prvého stupňa dospel s poukazom na ust. § 76 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. k správnemu právnemu záveru, že žalobca k predmetnej pohľadávke nie je vecne aktívne legitimovaný. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že žalobca v spornom období bol vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ani skutočnosť, že vec do súpisu konkurznej podstaty zapísal ako prvý správca, o ktorej vylúčení veci z konkurznej podstaty doposiaľ nebolo rozhodnuté, keď záväzne platí, že sporný majetok podlieha konkurzu úpadcu T. A. Z., š. p. v likvidácii, T., keďže jeho súpis do majetku podstát nebol spochybnený. Z tohto dôvodu právo k nájomnému zo sporného bytu prináleží do konkurzu úpadcu T. A. Z., š. p. v likvidácii, T., i keď účinky konkurzu vyhláseného na majetok T., a. s. v likvidácii, T. a ich dopad na konkurznú podstatu nastal skôr. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  64. 2 Obo 15/2012 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  65. mája 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.