Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O.s.p., ako je tomu v prejednávanej veci. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka ide o prípad, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi konania, kedy dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 7 5 Cdo 268/2010 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanoveniach § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady v dovolacom konaní nevyšli najavo. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy (tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť; jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí napríklad to, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod. Dovolací súd nezistil, že by konanie odvolacieho súdu bolo takouto (inou) vadou postihnuté. Navrhovateľka síce v dovolaní existenciu takejto (inej) vady výslovne tvrdí, ale podľa toho, ako svoje dovolanie vo vzťahu k tejto vade odôvodňuje, v skutočnosti ide o námietku správnosti právneho posúdenia zisteného skutkového stavu veci odvolacím súdom. Navrhovateľka, vychádzajúc z obsahu dovolania, ako dovolací dôvod uplatnila, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď namietala správnosť záveru odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa o tom, že 74 ks akcií firmy T. nepatrí do masy BSM, ako aj skutočnosť, že nehnuteľnosť – záhrada v kat. úz. T. bola pridelená do výlučného vlastníctva odporcu. 8 5 Cdo 268/2010 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť len právne otázky, lebo na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený, ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.). V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa teda vzťahuje iba na veci nadobudnuté za trvania manželstva. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov – bývalých manželov. Pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že obidva súdy zhodne uzavreli predmet BSM, rozdelenie vecí patriacich do BSM, vrátane ich hodnoty, okrem výšky podielu na vyrovnanie, kedy súd prvého stupňa v prospech odporcu započítal sumu, ktorá mala byť použitá na kúpu nehnuteľnosti v kat. úz. T., vychádzajúc z toho, že išlo o dar od otca odporcu výlučne odporcovi. Odvolací súd dospel však k záveru, že z obsahu kúpnej zmluvy vyplynulo, že účastníkmi zmluvy boli obaja manželia, a nebolo preukázané, že by peňažné prostriedky boli darované otcom odporcu. Dovolateľka tento iný záver odvolacieho súdu ani nenamietala, mala výhrady len k skutočnosti, že nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva odporcu, bez toho, aby svoj nesúhlas právne odôvodnila. 9 5 Cdo 268/2010 Navrhovateľka v dovolaní ďalej namietala nesprávnosť nezapočítania 74 ks akcií firmy T. do masy BSM. Táto námietka navrhovateľky nie je dôvodná. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že nižšie súdy sa s touto námietkou podrobne zaoberali a zaujali spoločný záver. Tak súd prvého stupňa ako i odvolací súd uviedli, že predmetné akcie neboli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov účastníkov konania, a preto nepatrili ani do predmetu BSM účastníkov, ktorý súd vyporiadal. V danej veci išlo o zámer otca odporcu odkúpiť akcie podniku od ďalších akcionárov podniku prostredníctvom svojich detí, ktorých finančné prostriedky však na kúpu neboli použité, ale výlučne finančné prostriedky otca odporcu, ktorému boli spätne akcie zo strany detí (t.j. i odporcu) darované. Tento neskôr daroval akcie svojim deťom. V tomto smere bolo zo strany súdu prvého stupňa vykonané rozsiahle dokazovanie tak výsluchom účastníkov, ale najmä viacerých svedkov, ktorí zhodne popísali priebeh nakupovania akcií. Navrhovateľka, ako správne uviedol súd prvého stupňa, sa celého priebehu nezúčastňovala, nemala o finančných transakciách žiadnu vedomosť, a nepreukázala, že by v čase nákupu akcií vlastnili v BSM s odporcom potrebné finančné prostriedky na nákup. Súd prvého stupňa správne vyriešil i navrhovateľkou namietanú relatívnu neplatnosť právneho úkonu vo forme darovacej zmluvy zo dňa 28. júna 2004 uzavretej medzi odporcom ako darcom a jeho otcom ako obdarovaným. Ako bolo zrejmé z obsahu spisu Okresného súdu T. sp.zn. 6 C 121/2007, otec odporcu vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky neuznal opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa navrhovateľka dovolala relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. Dovolací súd k uvedenému poznamenáva, že dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba sa na tento úkon pozerať ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby, úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a teda sa nevyžaduje v každom prípade výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. Iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti ,potom je namieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany (pozri R 50/185). Navrhovateľka však svoj návrh na neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu zobrala späť, preto sa súdnej ochrany nedovolala, a na právny úkon sa naďalej hľadí ako na platný. Úvahy navrhovateľky, že už pri samotnom dovolaní sa ( t.j. pri dôjdení tohto právneho úkonu druhému účastníkovi) sa relatívne neplatný právny úkon, mení na absolútne neplatný, nemajú oporu v právnom poriadku. 10 5 Cdo 268/2010 V súvislosti s ďalšími námietkami navrhovateľky uvedenými v jej dovolaní, ktoré sa týkajú správnosti postupu odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa pri vyporiadaní BSM dovolací súd tieto nepovažuje za opodstatnené a postup oboch nižších súdov pri rozhodovaní vyhodnotil ako správny. Postup výpočtu, ktorý navrhovateľka uviedla v dovolaní, smeruje výlučne v jej prospech. V zmysle hore uvedených správnych a odôvodnených záverov odvolacieho súdu nemal dovolací súd dôvod ani prihliadať k námietkam, uvedeným vo vyjadrení odporcu. Keďže námietky dovolateľky vzhľadom na uvedené nie sú dôvodné, možno odvolacím súdom ustálenú výšku finančného vyporiadania medzi účastníkmi (náležite v rozhodnutí odôvodnenú), ako aj spôsob vyporiadania BSM účastníkov považovať za správne. Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odporca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov celého konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p.), tieto však nevyčíslil. Dovolací súd preto rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.