← Slovensko

o vylúčení nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty

Obsah (4)§ 167§ 70b§ 243b§ 224

Najvyšší súd 2ObdoV/1/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., s. r. o., so sídlom: P.P., X. D. S., IČO: X., pr. zast. L. C. s. r. o.,

§ 167ods.

2 O. s. p., doručené opatrenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatné a predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Právoplatné a vykonateľné opatrenie nie je možné zrušiť ani autoremedúrou v zmysle § 210a O. s. p., pretože nie sú splnené zákonné podmienky. Súd poukázal tiež na § 8 ods. 5 šiesta veta ZKV (ktorá sa

§ 70bods.

2 vzťahuje aj na konkurz vedený pod sp. zn. 4K 169/97) a uviedol, že účinky vykonaných úkonov vymeneného správcu zostávajú zachované a pre všetky formy výmeny správcu konkurznej podstaty platí zásada, že zbavením funkcie, správcova zodpovednosť za činnosť počas výkonu funkcie, nezaniká. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že opatrenie konkurzného súdu z

  1. októbra 2002, č. k. 4K 169/97- 140 nemohlo byť lege artis zrušené, a teda účinky úkonov vykonaných správcom konkurznej podstaty JUDr. V.
  2. októbra 2006 (dohody o urovnaní), ako aj kúpnej zmluvy uzavretej medzi správcom konkurznej podstaty JUDr. V. a žalobcom dňa
  3. novembra 2007, zostávajú zachované, čo znamená, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozhodnutia nepatria do konkurznej podstaty. Súd mal za preukázané, že v zmysle ustanovení ZKV, v prejednávanej veci sú splnené všetky predpoklady pre to, aby súd mohol vylučovacej žalobe vyhovieť, konkrétne že nehnuteľnosti sú zaradené do súpisu konkurznej podstaty, v čase rozhodovania súdu účinky konkurzu trvajú, žalobca svoj nárok uplatnil v súlade so zákonom a žalobca zároveň preukázal, že nehnuteľnosti nepatria do súpisu podstaty a že práve jemu svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, rozsudkom z
  4. júla 2011, sp. zn. 3Obo 75/2010, 3Obo 76/2010, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa § 219 O. s. p., potvrdil. Súčasne potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  5. mája 2010, č. k. 10Cbi 16/2008-135 o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že túto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Odvolací súd za základné 6 2ObdoV/1/2012 okruhy pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného vo veci samej, označil nasledovné otázky: - či prvostupňový súd porušil zákon, keď konanie neprerušil až do právoplatného skončenia sporu, ktorý bol začatý pred podaním žaloby žalobcu na súde prvého stupňa dňa
  6. októbra 2009, - či konajúci súd na pojednávaní nezaručil právo náležitého poučenia o ukončení dokazovania, - či námietka premlčania nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní vznesená žalovaným je dôvodná, - či správca konkurznej podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty zaradil správne, - či ide o neurčitý a nevykonateľný výrok, ako tvrdí žalovaný, - či kúpna zmluva bola uzavretá bez súhlasu konkurzného súdu, - či námietka žalovaného ohľadne práva na vylúčenie konkurznej podstaty, že predaj nehnuteľností nikdy nebol predmetom schôdze konkurzných veriteľov, je dôvodná, - či namietaná skutočnosť, že súd predvolal správcu z nie zákonnej adresy sídla správcu zapísanej v zozname ministerstva spravodlivosti, je závadou pre neudržateľnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 109 O. s. p., z ktorého vyplývajú podmienky, za ktorých súd konanie preruší a uviedol, že z odvolania nie je zrejmé, v čom spočíva nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, keď konajúci súd konanie neprerušil. Fakt, či konajúci súd konanie prerušil alebo neprerušil, sám o sebe dôvod pre posudzovanie nezákonnosti rozhodnutia nezakladá. Námietku žalovaného, že konajúci súd nezaručil právo náležitého poučenia o ukončení dokazovania, odvolací súd označil pre posúdenie dôvodnosti odvolania za právne irelevantnú, a to z dôvodu, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadnu inú hmotnoprávnu skutočnosť, s ktorou by sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal. Preto aj v prípade, ak by súd žalovaného ako účastníka konania náležite neupozornil o ukončení dokazovania, bola by táto námietka z hľadiska posúdenia dôvodnosti odvolania právne bezpredmetnou, pretože v predmetnom prípade nie je čo ďalšie dokazovať. Za právne irelevantnú označil odvolací súd aj námietku premlčania vznesenú žalovaným dôvodiac, že žalobca podal žalobu postupom podľa ustanovenia § 19 ZKV. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že existuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho neurčitosť a nevykonateľnosť. Uviedol, že 7 2ObdoV/1/2012 z výroku, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, čoho sa predmet sporu týka a z akých dôvodov konajúci súd dospel k záveru, keď návrhu o vylúčenie sporných nehnuteľností z konkurznej podstaty vyhovel. Za absolútne bezpredmetnú odvolací súd označil skutočnosť namietanú žalovaným, že súd predvolal správcu konkurznej podstaty z nie zákonnej adresy uvedenej v zozname Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Uviedol, že z obsahu veci nie je sporné, že správca konkurznej podstaty je celým obsahom konania oboznámený a fakt, z akej adresy bol súdom predvolaný, je pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba nepodstatným formálnym nedostatkom. Odvolací súd konštatoval, že konajúci súd sa s predbežnou otázkou, či nehnuteľnosti, ktoré je žalovaný povinný na základe výroku napadnutého rozhodnutia vylúčiť z konkurznej podstaty, sú vo vlastníctve žalovaného alebo žalobcu, riadne vysporiadal a dospel k správnemu záveru, že žalobca si sporné nehnuteľnosti riadne kúpil a v zmysle dohodnutých podmienok zaplatil. Rovnako správne konajúci súd uzavrel, že neexistovali zákonné dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy a že dohliadací konkurzný súd prevod nehnuteľnosti z konkurznej podstaty do majetku žalobcu riadne schválil. Je nesporné, že krajský súd nebol oprávnený vydať opatrenie z
  7. novembra 2008, č. k. 4K 169/97-631, ktorým zrušil svoje opatrenie z
  8. októbra 2002 o schválení predaja majetku úpadcu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným žalobcom v jeho vyjadrení k odvolaniu, že predkladanie nového súhlasu súdu na ten istý prevod za tých istých podmienok, by bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
  9. septembra
  10. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný a to v rozsahu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok odvolacieho súdu z
  11. júla 2011, sp. zn. 3 Obo 75/2010, 3 Obo 76/2010 zmenil, a to tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súčasne rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  12. marca 2010, č. k. 10Cbi/16/2008-112 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Podanie dovolania žalovaný odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade uvedenej v písm. f) O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Rovnako dôvodí dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). 8 2ObdoV/1/2012 Žalovaný odvolaciemu súdu vytýka, že svoj rozsudok riadne neodôvodnil, v dôsledku ktorej skutočnosti mu odňal možnosť konať pred súdom. Žalovaný opakovane poukázal na tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní, v ktorom argumentoval, že otázku, či žalovaný sporné nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva počas konkurzného konania, nie je možné riešiť v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, pretože ide o spor o určenie vlastníctva. Namietol neurčitosť a nerealizovateľnosť opatrenia Krajského súdu v Bratislave z
  13. októbra 2002, č. k. 4K 169/97-140, z dôvodu ktorého ho nie je možné považovať za súhlas konkurzného súdu podľa prvej vety § 27 ods. 3 ZKV. Tvrdí, že správca konkurznej podstaty kúpnu zmluvu zo
  14. novembra 2007 podpísal nie vo vlastnom mene, ale „za predávajúceho“ a že predaj sporných nehnuteľností nikdy nebol predmetom schôdze konkurzných veriteľov. Vyjadril názor, že žalobca na základe „Dohody o urovnaní“ z
  15. októbra 2006 vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol, žalobcovi vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam podľa právoplatných rozhodnutí katastrálnych úradov nevzniklo, a teda že podľa zákonnej evidencie nehnuteľností je vlastníkom nehnuteľností žalovaný. Žalovaný má za to, že odvolací súd sa s uvedenými tvrdeniami nezaoberal, nechal ich bez povšimnutia, jeho argumentáciu nevyvrátil a ani nevysvetlil, prečo je jeho názor nesprávny. Žalovaný súčasne namietol, že rozsudok odvolacieho súdu predstavuje veľmi formalistické posúdenie odvolacích tvrdení žalovaného, úplne v ňom chýba označenie použitých právnych predpisov a ich patričný výklad. Nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi nižších stupňov žalovaný vzhliadol v otázke posúdenia vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý má právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p.

§ 243bods.

5 veta prvá O. s. p. odmietnuť. Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. 9 2ObdoV/1/2012 Podľa § 218 ods. 1 písm.

  1. c)O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dovolanie žalovaného v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník konania namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách
  2. a)až
  3. g)tohto ustanovenia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.
  4. a)až
  5. g)O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. 10 2ObdoV/1/2012 Vady vymenované v písm.
  6. a)až
  7. g)§ 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 písm.
  8. f)O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.
  9. f)O. s. p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.
  10. f)O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm.
  11. f)O.s.p. zakladá aj absencia riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, z dôvodu ktorého je toto nepreskúmateľné. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm.
  12. f)O. s. p. namietanej dovolateľom, nezistil. K vade konania podľa § 237 písm.
  13. f)O. s. p. dovolateľ namietal znemožnenie realizácie jeho procesných práv absenciou presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňajúceho požiadavky na náležité odôvodnenie súdnych rozhodnutí podľa § 157 ods. 2 O. s. p. a nevysporiadanie sa odvolacieho súdu so všetkými uplatnenými námietkami žalovaného. Odvolaciemu súdu vytkol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil odvolacie tvrdenia žalovaného len veľmi formalisticky, jeho argumentáciu k jednotlivým tvrdeniam nevyvrátil a ani nevysvetlil, z akých dôvodov nie je jeho názor správny. Prezentoval názor, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, je povinný sa vysporiadať s argumentáciou žalovaného, z ktorého plynie opačný záver a túto dostatočným a výstižným spôsobom odôvodniť. Nestotožňujúc sa s dôvodnosťou tejto dovolacej námietky, dovolací súd zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo 11 2ObdoV/1/2012 upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). V tejto súvislosti treba upozorniť aj na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatuje, že tento je náležite odôvodnený, do odôvodnenia svojho rozhodnutia pojal kľúčové argumenty, na základe ktorých rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdil a z tohto dôvodu je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ústavne akceptovateľné. Na margo námietky žalovaného spočívajúceho v tvrdení, že súd ho ako správcu konkurznej podstaty predvolával z adresy, ktorá nie je adresou jeho sídla zapísanou v zozname správcov konkurznej podstaty vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej skutočnosti mal súd žalovanému uprieť možnosť konať pred súdom, dovolací súd uvádza, že súdne zásielky boli menovanému správcovi doručované tak na adresu V. (resp. K.), X. B. (doručenky pripojené k č. l. 59, 63, 68, 135, 179, 201 spisu) ako aj M., X. B. (ktorá v relevantnom čase bola adresou sídla jeho advokátskej kancelárie – doručenky pripojené k č. l. 90, 96, 100, 104, 119 spisu), pričom na obidvoch adresách si správca zásielky (osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca) preberal. Z korešpondencie správcu konkurznej podstaty so súdom vyplýva, že aj zásielky doručované na adresu vtedajšieho sídla jeho advokátskej kancelárie, sa do jeho osobnostnej sféry dostali, keďže na ne reagoval (či už žiadosťami o odročenie termínu pojednávania alebo podaním odvolania voči rozsudku prvostupňového súdu). 12 2ObdoV/1/2012 Pokiaľ dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, je potrebné uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.
  14. c)O. s. p.), je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 ods. 3 O. s. p., v posudzovanom prípade však odvolací súd vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania nevyslovil. Keďže v danom prípade dovolanie žalovaného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 písm.
  15. f)O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle citovaného ustanovenia) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. c)

§ 243bods.

5 veta prvá O. s. p., ako neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1

§ 224ods.

1 O. s. p a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďže mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 28. februára 2012 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu 13 2ObdoV/1/2012

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.