Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/59/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci ţalobcu Ing. J. K., bytom v S. R. ul. č. X., zastúpeného JUDr. Milanom Rollom, advokátom so sídlom v Bratislave, Švabinského ul. č. 13, proti ţalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o výšku výsluhového dôchodku, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. mája 2011, č. k. 4S/205/2010-46, v časti, v ktorej bola ţaloba zamietnutá, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. mája 2011, č. k. 4S/205/2010-46, v napadnutej časti m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného z 29. marca 2010 číslo KaVSÚ-5-20-2/2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 303,81 € do rúk jeho právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Milana Rolla, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2 7Sţso/59/2011 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. mája 2011, č. k. 4S/205/2010-46, zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 9 464,30 € s úrokom 6 % od 1. novembra 2005 a 226,41 € s úrokom 9 % od 21. augusta 2009. Súčasne zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného z 29. marca 2010, číslo KaVSÚ-5-20-2/2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo 7. augusta 2009, číslo VÚSZ-X/11-OVZ o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu podľa § 123 ods. 2 písm. a), § 39, v spojení s § 105 ods. 6 a 9 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) od 1. novembra 2005 na sumu 994 € (po prepočte 29 945 Sk) mesačne. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd povaţoval ţalobu za nedôvodnú, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Podľa jeho názoru ţalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie obsahovalo podrobné popísanie skutočností, ktoré tvorili podklad rozhodnutia správneho orgánu, ţalovaný vec správne právne posúdil, vysporiadal sa s námietkami ţalobcu, ako aj podrobne popísal postup pri určení výpočtového základu pre výsluhový dôchodok, ktorý ţalobcovi patril od 1. novembra 2005. Do výpočtového základu pre výpočet výsluhového dôchodku ţalovaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi zahrnul sumu, predstavujúcu sluţobný príjem ţalobcu v roku 2003 v sume 534 427 Sk a sumu za nevyčerpanú dovolenku 14 067 Sk, tento súčet (548 494 Sk) vydelil počtom dní, za ktoré boli sumy vyplatené, t.j. 349 odpracovaných dní a 9 dní dovolenky (spolu 358 dní) a výsledok vynásobil koeficientom 30,417. Z výsledku predstavuje 60 % sumu 27 967 Sk, valorizovanú od 1. júla 2004 o 7, 09 %, na sumu 29 945 Sk. Rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej bola zamietnutá ţaloba, napadol ţalobca včas podaným odvolaním, v ktorom ţiadal, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok prvostupňového súdu a zrušil rozhodnutie ţalovaného z 29. marca 2010, číslo KaVSÚ-5-20- 2/2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal o priznanie náhrady trov konania, ktoré vyčíslil v celkovej výške 305,06 €. Namietal, ţe pokiaľ podľa § 58 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov rok trvania sluţobného pomeru je 365 dní, potom nie je moţné sčítavať počet dní, za ktoré patril „sluţobný príjem“ a počet dní, za ktoré 3 7Sţso/59/2011 patril „sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku“. Rozhodnutie povaţoval za nezákonné, ak výška výsluhového dôchodku je niţšia ako keby sa vypočítala len zo sluţobného príjmu za výkon sluţby a sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku by nedostal. Postup ţalovaného nerešpektuje podľa jeho názoru znenie § 60 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podľa ktorého uvedené príjmy sa majú vydeliť počtom dní, za ktoré boli v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené a nerešpektuje poistnú zásadu, ţe vyšší príjem sa prejavuje vo vyššej výmere poistnej dávky. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Uviedol, ţe dikcia § 60 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je jednoznačná a sčítanie počtu dní, za ktoré patril sluţobný príjem, s počtom dní, za ktoré patril sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, je súladné so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu treba vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu od 1. novembra 2005. Z ustanovenia § 60 ods. 5 písm.
- a)zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vyplýva, ţe základ na výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného sluţobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných sluţobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. Sporným medzi účastníkmi konania je výklad ustanovenia § 60 ods. 5 písm.
- a)zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných sluţobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej len „súhrn príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok. 4 7Sţso/59/2011 Podľa § 58 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov rok trvania sluţobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňaţných náleţitostiach vojakov (ďalej len „zákon o peňaţných náleţitostiach vojakov“) ak profesionálny vojak nevykonával sluţbu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť sluţobného príjmu za kaţdý kalendárny deň, keď vykonával sluţbu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty sluţobného príjmu povaţuje za výkon sluţby. Podľa § 119 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej sluţbe v znení účinnom do 31. augusta 2005 profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť sluţobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ aţ d/. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe do súhrnu príjmov má byť započítaný aj sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorý ţalobcovi patril v sume 14 067 Sk a ţe tento príjem patril za nevyčerpaných 9 dní riadnej dovolenky. Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona o peňaţných náleţitostiach vojakov vyplýva, ţe sluţobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dni, počas ktorých vykonával sluţbu a taktieţ za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Sluţobný príjem naopak nepatrí za čas neschopnosti na výkon sluţby. Sluţobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon sluţby (práceneschopnosti). Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe v roku 2003 bola ţalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná doba 16 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon sluţby. Ţalobca sa domáhal, aby bol kaţdý zo započítateľných príjmov zvlášť vydelený počtom dní, za ktoré bol jednotlivý príjem vyplatený a následne aby boli takto zistené údaje 5 7Sţso/59/2011 sčítané, avšak súd ako aj správny orgán je viazaný zákonnou úpravou, z ktorej ţalobcom navrhnutý spôsob výpočtu nevyplýva. Sporným preto zostalo, či do deliteľa na účely zistenia priemerného sluţobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) sa majú započítať aj 9 dni, za ktoré ţalobcovi bol vyplatený sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 358 (349 + 9), alebo či deliteľom má byť len 349 dní. Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu sluţobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Keďţe k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu deviatich dní v prípade ţalobcu nedošlo, podľa názoru odvolacieho súdu nie je moţné uvedených deväť dni započítať do deliteľa ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu sluţby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona o peňaţných náleţitostiach vojakov. Na rozdiel od krajského súdu dospel odvolací súd vzhľadom na uvedené k záveru, ţe ustanovenie § 60 ods. 5 písm.
- a)zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je potrebné v danom prípade vykladať tak, ţe pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal ţalovaný celkový sluţobný príjem (vrátane sluţobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť len počtom 349 dní (365-16). Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval rozhodnutie ţalovaného za zákonné, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety prvej v spojení s § 250j ods. 2 písm.
- a)OSP rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je ţalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, 2 a § 250k ods. 1 OSP tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ţalobca bol v konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov podľa vyčíslenia vo výške 303,81 €, za 2 úkony právnej sluţby v roku 2010 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia + podanie ţaloby na súd): 2 x 55,49 € podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. + 2 x reţijný paušál: 2 x 7,21 €, spolu vo výške 125,40 € + 19 % DPH v sume 23,83 €, za 2 úkony právnej sluţby v roku 2011 (zastupovanie pred súdom 6. mája 2011, podanie odvolania): 2 x 57 € + 2 x reţijný paušál: 2 x 7,41 €, spolu vo výške 128,82 € + 20 % DPH v sume 25,76 €, ktoré je ţalovaný povinný nahradiť ţalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu. 6 7Sţso/59/2011 Právnym zástupcom ţalobcu bola uplatňovaná 20 % DPH na všetky úkony právnej sluţby a reţijné paušály, treba však uviesť, ţe pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné vychádzať z tej sadzby DPH, ktorá platila v čase vzniku jednotlivých trov. Trovy konania vzniknuté v roku 2010 boli preto najvyšším súdom pri ich výpočte zvyšované o 19 % DPH. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. júla 201 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová