názoru dovolateľov je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zreteľný rozpor medzi konštatovaním odvolacieho súdu, ţe výsledky doterajšieho konania môţu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej ţalobe, a medzi skutočnosťou, ţe odvolací súd sám o zmenenej ţalobe nerozhodol, čím „nepriamo potvrdil, ţe výsledky doterajšieho konania zrejme nie sú dostatočným podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe“. Tento názorový rozpor sa premietol aj do nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými má byť súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný. Z uznesenia odvolacieho súdu nie je zrejmé, čo skutočne viedlo k tomuto rozhodnutiu. Z týchto dôvodov dovolatelia ţiadali napadnuté rozhodnutie buď zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alebo toto rozhodnutie zmeniť (nepripustiť zmenu ţaloby) a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. 3 Cdo 208/2011 3 Ţalovaní 6/ a 7/ sa vo vyjadrení k dovolaniu plne stotoţnili s týmto mimoriadnym opravným prostriedkom ţalovaných 3/ aţ 5/. Ţalobkyňa 2/ vo svojom vyjadrení označila podané dovolanie za procesne neprípustné, ţiadala ho „zamietnuť“ a jej priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bola pripustená zmena ţaloby, ani uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania ţalovaných 3/ aţ 5/ proti napadnutému uzneseniu preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva. 3 Cdo 208/2011 4 Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené
ods.1 O.s.p., nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov neţ uvedených v § 237 O.s.p. (viď primerane R 34/1995). Aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bola pripustená zmena ţaloby, je dovolanie procesne prípustné iba ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalovaní 3/ aţ 5/ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K argumentácii dovolateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné: 1. Z ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe ţalobca môţe za konania so súhlasom súdu zmeniť ţalobu. Zmenenú ţalobu je potrebné ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu ţaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe.
1 O.s.p. ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia; to znamená, ţe § 216 ods. 1 O.s.p. nevylučuje aplikáciu § 95 ods. 1 O.s.p. 3 Cdo 208/2011 5 v odvolacom konaní. Úvaha súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred ţalobcom navrhovanou zmenou ţaloby, môţu alebo nemôţu byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe, súvisí s predbeţným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby. Pokiaľ je ním súd prvého stupňa, ţalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena ţaloby, nie je prípustné (pozri § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska moţnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., nemôţe prehodnocovať správnosť úvahy odvolacieho súdu, ktorá bola podkladom pre jeho rozhodnutie o pripustení zmeny ţaloby. I keby táto úvaha súdu rozhodujúceho o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby bola prípadne nesprávna, nemohla by táto okolnosť zaloţiť procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., a teda ani prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia.
tohto ustanovenia. 3. Niektoré formulácie dovolania nevylučujú, ţe dovolatelia namietajú aj to, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej 3 Cdo 208/2011 6 zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (moţno ho uplatniť v procesne prípustnom dovolaní), samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012), lebo nespôsobuje vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania z ustanovení § 239 a 237 O.s.p. nevyplýva; dovolanie ţalovaných 3/ aţ 5/ preto odmietol
1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovaným 3/ aţ 5/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu podala návrh na rozhodnutie o trovách dovolacieho konania a poţadovanú náhradu vyčíslila. Najvyšší súd Slovenskej republiky jej priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokátskej kancelárie za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.