J. K. k 1.3.
o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
osobitného predpisu (zákon č. 221/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond, b) lesný fond.
1 právo na vrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.
2 ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodnom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a) Dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo. b) Dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi
závetu pripadli len jednotlivé 3 10Sžr/87/2011 veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len pre určité časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania je oprávnený len k tejto časti pozemku,
1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úradu, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti
. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
názoru krajského súdu navrhovatelia v danom prípade nepreukázali jednak ani vlastníctvo ich právneho predchodcu Š. k predmetným nehnuteľnostiam a nepreukázali ani v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ - t/ zákona č. 503/2003 Z.z. akým spôsobom prešlo vlastníctvo nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu. Námietky navrhovateľov uvádzané v opravnom prostriedku posúdil ako ireleventné, pretože sa s nimi dostatočne zaoberal správny orgán. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sp/1/2011 zo dňa 13.4.2011 sa odvolali navrhovatelia. V dôvodoch odvolania uviedli, že právny predchodca navrhovateľov nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel s J. K. Absencia písomnej kúpnej zmluvy nemôže byť dôvodom na prijatie záveru, že k riadnej kúpnopredajnej zmluve nedošlo. Súd nezohľadnil ďalšie dôkazy a to výpovede svedkov a čestné prehlásenia. Uviedli ďalej, že proces konfiškácie ako konštatuje správny orgán aj súd, bol zavŕšený rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre dňa 24.9.1957. Navrhovatelia namietali, že predložili správnemu orgánu nepriame listinné dôkazy a to dohodu uzatvorenú medzi J. K. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov Š. A. ako kupujúcim zo dňa 29.3.1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu o zmluve budúcej, ktorej predmetom boli sporné pozemky, a ďalej vyúčtovanie odmeny 4 10Sžr/87/2011 právneho zástupcu predávajúceho JUDr. A. A. zo dňa 4.10.1952, kde si pod položkou 22 účtuje odmenu za kúpnopredajnú zmluvu a zároveň poznamenáva, že došlo k jej vyhotoveniu avšak „pred pozemnoknižným prevedením bola vec zamietnutá“. Tento doklad preukazuje, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej sa zaviazali zmluvné strany k zmluve o zmluve budúcej a k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 600.000,- Sk a napokon čestné prehlásenia týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny od A. B., Š. F. a H. D., ktorá bola prítomná pri odovzdaní kúpnej zmluvy. Oprávnenosť nároku
odvolateľov dokazuje skutočnosť, že právni nástupcovia J. K. si reštitučný nárok neuplatnili. Z uvedených dôvodov žiadali, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania.
503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktorý neboli vydané
osobitného predpisu (zákon 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) Poľnohospodársky pôdny fond alebo do nej patria b) Lesný fond
1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom už uvedeným v ustanovení § 3. 5 10Sžr/87/2011 Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2, 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie
ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu
ods. 2, 4 možno podať opravný prostriedok na súd. Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu súd zistil, že navrhovatelia v 1/ a 4/ rade po uplatnení reštitučného nároku podali proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Nitre č. 2010/00069-572/04-R-II zo dňa 6.10.2010 odvolanie, v ktorom namietali, že správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkový stav čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu. Uviedli, že správny orgán svojim rozhodnutím nepriznal navrhovateľom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam čo odôvodňuje tým, že navrhovatelia nepredložili riadnu kúpnopredajnú zmluvu medzi Š. A. a J. K. Navrhovatelia však tvrdia, že predložili správnemu orgánu dohodu uzatvorenú medzi J. K. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov Š. A. ako kupujúcim zo dňa 29.3.1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve predmetom ktorej boli sporné pozemky. Ďalej predložili vyúčtovanie odmeny právneho zástupcu predávajúceho JUDr. A. A. zo dňa 4.10.1952, kde si pod položkou 22 účtuje odmenu za kúpnopredajnú zmluvu a zároveň poznamenáva, že došlo k jej vyhotoveniu avšak pred pozemnoknižným prevedením bola vec zamietnutá. Z tohto dokladu navrhovatelia vyvodzujú, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej sa zaviazali kúpne strany v zmluve o zmluve budúcej a k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 600.000,- Sk. Napokon navrhovatelia predložili čestné prehlásenia, týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny od A. B., Š. F. a H. D., ktorá bola prítomná pri odovzdaní kúpnej ceny.
ich názoru ide o nepriame dôkazy, ktoré vo vzájomnej súvislosti smerujú k jednoznačnému záveru, že medzi Š. A. a J. K. došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne predmetných nehnuteľností. Dohoda zo dňa 29.3.1948 svedčí o vážnom úmysle oboch strán previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a vyúčtovanie odmeny JUDr. A. preukazuje, že kúpna zmluva bola skutočne uzatvorená. 6 10Sžr/87/2011 Navrhovatelia namietali, že ak správny orgán popiera túto skutočnosť len na základe toho, že nepredložili 60 rokov starú zmluvu, tak v takomto prípade je jeho postup len ďalším prehlbovaním už i tak dosť značných krívd páchaných na rodiny navrhovateľov a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o naplnení účelu reštitučného zákona. Krajský súd v napadnutom rozsudku odôvodnil potvrdzujúci rozsudok iba tým, že navrhovatelia nepreukázali jednak ani vlastníctvo ich právneho predchodcu Š. A. k predmetným nehnuteľnostiam, ani nepreukázali akým spôsobom prešlo vlastníctvo nehnuteľností na štát, alebo inú právnickú osobu, pričom námietky navrhovateľov, ktoré uvádzajú v opravnom prostriedku sú právne irelevantné, pretože týmito sa dostatočne zaoberal správny orgán vo svojom rozhodnutí, kde ich aj náležite odôvodnil. Správny orgán sa
názoru krajského súdu dôsledne zaoberal vecou, vyvodil správne skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva z § 157 ods. 2 OSP a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na judikatúru tohto súdu netreba zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne konania musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov. 7 10Sžr/87/2011 Súd by v odôvodnení rozhodnutia mal vo svojej argumentácii zabezpečiť konzistentnosť s výrokom a argumenty v odôvodnení musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí tiež dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, t.j. aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre právnickú ale aj laickú verejnosť racionálne a presvedčivé. V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s relevantnými námietkami, ktoré uplatnil žalobca v žalobe (zmluvou o zmluve budúcej, vyúčtovaním odmeny právneho zástupcu, čestnými prehláseniami). S ohľadom na preskúmateľnosť rozhodnutia a možnosť podania odvolania, účastník má v konkrétnej prejednávanej veci právo na dostatočne odôvodnený názor súdu a nestačí len odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov. Keďže v prejednávanom prípade nedal v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky relevantné námietky žalobcu a v podstate ich v odôvodnení ani neuviedol, z odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru, skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považuje jeho námietky za neopodstatnené, treba považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky preto, že bol vydaný spôsobom, ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok krajského súdu
1 písm. f/ v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podaného opravného prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu a znova o ňom rozhodne a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). 8 10Sžr/87/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. mája 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.