2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
O.s.p.). bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. mája 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným v jeho rozhodnutí. Preto, aby zbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, zaoberal sa iba námietkami ţalobcu, uplatnenými v odvolaní, i keď ide o námietky, ku ktorým sa uţ podrobne vyjadril súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na základe obsahu pripojených spisov sa odvolací súd stotoţnil so záverom, ţe Ing. J. V. sa dopustil priestupku tak, ako je uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku s tým, ţe odvolací súd k dôvodom súdu prvého stupňa dodáva, ţe nič v priebehu správneho konania ani konania pred súdom nebránilo ţalobcovi predniesť akékoľvek obhajobné 4 10Sţd/22/2011 tvrdenia, či uţ priamo alebo návrhom na výsluch svedkov, či predloţením listinných alebo iných dôkazov. Tvrdenie ţalobcu, ţe mená svedkov, ktorých navrhol vypočuť, oznámil npor. Ing. D. B. je irelevantné a po vylúčení tejto zamestnankyne Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach tak mohol spraviť opakovane niekoľkokrát. Vzhľadom na to, ţe správne orgány nemali ţiadne informácie o svedkoch, ktorí by mohli potvrdiť, ţe ţalobca sa priestupku nedopustil, nemohli konať ani ex offo a týchto svedkov zistiť a predvolať. Mohli tak vychádzať a napokon správne a v súlade so zákonom i vychádzali len zo správy o výsledku objasňovania priestupku a výpovedí nstrţm. P. H. a npráp. Ľ. R., ktoré sú riadnymi dôkazmi a podkladom pre rozhodnutie v konaní o priestupku, a to podľa ustanovení § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 32 ods. 2 ako aj § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého odseku 1 aţ 3 na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Oba dopravné inšpektoráty v Košiciach konali v súlade s citovanými predpismi, správne zistili spáchanie priestupku ţalovaným a nepochybili ani pri ukladaní sankcie. Nedostatky týkajúce sa vykonania niektorých úkonov objasňovania priestupku uţ vylúčenou npor. Ing. D. B. boli odstránené tým, ţe boli z prevaţnej časti konvalidované opakovaným vykonaním vadných úkonov npor. M. K. Na základe toho moţno konštatovať, ţe ako správny organ prvého stupňa, tak i ţalovaný vychádzali zo správne a úplne zisteného skutkového stavu, ktorý sa opieral o riadne a zákonným spôsobom vykonané a uţ označené dôkazy, pričom postupovali podľa právnych predpisov platných a účinných v čase konania, resp. spáchania skutku. Skutočnosť, ţe ţalobca do odvolacieho konania pred Najvyšším súdom SR, ale najmä pred ţiadnym orgánom objasňovania priestupkov, ktorý nebol vylúčený, nepredniesol návrh na vykonanie ţiadneho dôkazu o jeho nevine, nespôsobuje pochybnosti o doposiaľ vykonaných dôkazoch a nevyvracia preukázanú vinu ţalobcu. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného odvolací súd osvojac si 5 10Sţd/22/2011 argumentáciu prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal úspech v odvolacom konaní a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 23. mája 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.