← Slovensko

o zaplatenie odmeny za výkon funkcie

Najvyšší súd 1Obdo V 55/2008 - 166 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. S., D.B. , M.. zastúpeného JUDr. L. D., advokátom, Š. , M.. proti ţalovanému L. M., s. r. o. Š., M.. zastúpenému JUDr. Z. M., advokátkou, K., M.. o zaplatenie 105 640 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom súdu v Bratislave pod zp. zn. 7 Cbs 39/05, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. marca 2008 č. k. 3Obo 33/2007-132, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a. Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému na účet jeho zástupcu 137,42€ náhrady trov konania. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom z
  2. februára 2006 č. k. 7 Cbs 39/05 - 92 zamietol ţalobu a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 46 770 Sk náhrady trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o odvolaní ţalobcu, rozsudkom z
  3. marca 2008 č. k. 3Obo 33/2007 - 132 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojich rozhodnutí oba súdy uviedli, ţe ţalobca sa voči ţalovanému domáhal zaplatenia 105 640,- Sk titulom nevyplatenej odplaty podľa mandátnej zmluvy v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Ţalobca uvádzal, ţe na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia 2 1ObdoV/55/2008 ţalovaného bol vymenovaný do funkcie konateľa ţalovaného s účinnosťou od 1.apríla
  4. Pracovnú zmluvu uzavreli
  5. apríla
  6. Uviedol, ţe medzi ním a ţalovaným existovali dva právne vzťahy – obchodnoprávny (§ 133 a nasl. Obchodného zákonníka) a pracovnoprávny. Nakoľko nedošlo k písomnému uzatvoreniu zmluvy o výkone funkcie, mal ţalobca za to, ţe zmluvný vzťah medzi ním a ţalovaným sa riadi ustanoveniami § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Oba súdy dospeli k záveru, ţe ţalobcovi nárok na vyplatenie odplaty za výkon tejto funkcie na základe mandátnej zmluvy nevznikol. Právo na vyplatenie odplaty za výkon funkcie konateľa vznikne, ak sú splnené zákonom poţadované podmienky, čo je v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodnutie valného zhromaţdenia o výške a spôsobe vyplatenia odmeny pre orgány spoločnosti (konateľa). Valné zhromaţdenie však o tomto nerozhodlo. Rozsudok odvolacieho súd nadobudol právoplatnosť
  7. apríla
  8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi odmenu za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Uviedol, ţe odvolací súd nesprávne posúdil konanie ţalovaného. Uvedené rozhodnutie je v rozpore so skutkovým stavom. Trvá na tom, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy a súčasne obchodnoprávny vzťah na základe rozhodnutia valného zhromaţdenia ţalovaného dňa
  9. marca
  10. Zároveň odkázal na dôvody uvedené v odvolaní. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný. Vo vyjadrení uviedol, ţe rozhodnutia oboch súdov pokladá za vecne správne. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol, nakoľko nespĺňa podmienky jeho prípustnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napáda rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné. 3 1ObdoV/55/2008 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), ak smeruje proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo ak ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Ţalobcom napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Ţalobca v dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci, keďţe odvolací súd sa stotoţnil s názorom prvostupňového súdu v tom, ţe nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa na základe mandátnej zmluvy ţalobcovi nevznikol. Skutočnosť, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení je jedným z dôvodov, ktorým moţno odôvodniť dovolanie. Podmienkou, aby mohol dovolací súd preskúmať dôvodnosť dovolania z pohľadu správnosti právneho posúdenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, je prípustnosť dovolania. Na rozdiel od dovolacieho dôvodu uvedeného v § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p., ktorý je zároveň dôvodom zakladajúcom prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. , dovolacie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. nezakladajú zároveň aj prípustnosť dovolania. 4 1ObdoV/55/2008 Keďţe odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vo svojom rozhodnutí nevyslovil prípustnosť dovolania a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, prípustnosť dovolania podľa § 238 O. s. p. nie je daná. Ţalobca v dovolaní neuviedol z akých skutočností vyvodzuje prípustnosť dovolania a neuviedol ani zákonné ustanovenie, z ktorého prípustnosť vyplýva. Dovolací súd napriek tomu, vychádzajúc zo zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g) O. s. p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, chýbajúceho návrhu na začatie konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Ani z obsahu spisu ani z tvrdení ţalobcu v dovolaní však nemoţno dospieť k záveru, ţe by bol naplnený niektorý z dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Keďţe dovolanie nebolo prípustné, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dovolací súd rozhodol zároveň o trovách dovolacieho konania tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal právo na ich náhradu voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.) a to v sume 137,42 € (3950 Sk odmeny za jeden úkon právnej sluţby + 190 Sk náhrada výdavkov v paušálnej výške, spolu 4 140 Sk). Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa
  11. marca 2010 JUDr. Peter Dukes v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.