1MObdoV/19/2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. J., Š. , S., zastúpeného advokátom JUDr. Š. H., M. R. Š., T., proti ţalovanému: S. a .s., V. , B., zastúpenému advokátkou JUDr. N. K., L. D. , B. o zaplatenie istiny 181 795,76 Eur (5 476 779 Sk ) s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Cb 431/1999, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2006 č. k. 5Cb 431/1999-381, v znení opravného uznesenia z 25. januára 2007 č. k. 5Cb 431/1999-394 v časti výroku o náhrade trov konania v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2007 sp. zn. 2Obo 41/2007, 2Obo 42/2007 takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2006 č. k. 5Cb 431/1999-381 v znení opravného uznesenia z 25. januára 2007 č. k. 5Cb 431/1999-394 v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11. decembra 2006 č. k. 5Cb431/1999–381 v znení opravného uznesenia z 25. januára 2007 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 1 024 528 Sk, úrok z omeškania vo výške 17 % ročne zo sumy 232 289 Sk od 30. júla 2002 do zaplatenia a zo sumy 452 854 Sk od 26. apríla 1999 do 31. decembra 1999 a zo sumy 792 239 Sk od 1. januára 2000 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Ţalobcu 1MObdoV/19/2008 2 zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 60 000 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., pretoţe obaja účastníci boli úspešní. Keďţe ţalobca bol úspešný v rozsahu 4,2 % a ţalovaný bol úspešný v rozsahu 95,8 %, preto ţalovanému patrí náhrada trov konania v rozsahu 91 %. Berúc do úvahy skutočnosť, ţe ţalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, ţe časť pohľadávky zanikla vzájomným započítaním pohľadávok, pričom časť z nich nebola u ţalobcu uplatnená pred začatím konania, ale aţ v závere konania, ktoré okolnosti súd povaţuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, preto súd podľa § 150 O. s. p., priznal ţalobcovi ( správne ţalovanému) náhradu trov konania iba titulom náhrady nákladov za znalečné vo výške 60.000 Sk. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný odvolanie vo veci samej ako aj v časti výroku o trovách konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravného uznesenia ako vecne správny potvrdil ( § 219 O. s. p ). Skonštatoval, ţe súd prvého stupňa náleţité zistil skutkový a právny stav a vyvodil z neho správne právne závery. Ani odvolaniu v časti náhrady trov konania nevyhovel. Pokiaľ odvolateľ namietal, ţe ţalobca (správne ţalovaný) si započítanie neuplatnil aţ v závere konania, odvolací súd konštatoval, ţe si ich mohol uplatniť k započítaniu, teda zániku a vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich ţalobcovi a ţalovanému mohlo dôjsť aţ po právoplatnom priznaní pohľadávky, teda aţ keď Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach. Ani odvolateľovu námietku, čo do dôvodnosti oslobodenia ţalobcu od súdneho poplatku nemohol súd brať do úvahy. Oslobodením ţalobcu od súdneho poplatku sa totiţ 1MObdoV/19/2008 3 zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdil, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. Stotoţnil sa aj s aplikáciou ust. § 150 O. s. p., hlavne z dôvodu, ţe výrok bol závislý od znaleckého dokazovania a, ţe časť pohľadávky zanikla započítaním uplatneným aţ v závere konania, tak aj čo do účastníkov konania, kde súd 1. stupňa správne vzal do úvahy ţalobcovo oslobodenie od súdneho poplatku. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods.1 O. s. p. stým, ţe úspešnému ţalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal z podnetu ţalovaného generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, ţe týmito rozhodnutiami súdov v časti výroku o náhrade trov konania bol porušený zákon. Z obsahu uvedených súdnych rozhodnutí vyplýva, ţe ţalobca si uplatňoval voči ţalovanému nárok na zaplatenie náhrady ušlého zisku vo výške 25 476 770 Sk s prísl. Na základe vykonaného dokazovania znalcom z odboru ekonomiky, súd uznal nárok ţalobcu na náhradu ušlého zisku vo výške 5 165 483 Sk. Je teda nesporné, ţe ţaloba bola podaná len čiastočne dôvodne. Na základe vznesenej námietky premlčania a vzájomného započítania pohľadávok bol úspech ţalobcu v konaní nepatrný a neúspech ţalovaného bol v pomerne nepatrnej časti. Rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, a preto boli splnené podmienky pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O. s. p. pričom pouţil § 150 O. s. p. tak, ţe ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému len časť trov konania predstavujúcu náhradu nákladov za znalečné vo výške 60 000 Sk. 1MObdoV/19/2008 4 Ustanovenie § 150 O. s. p. má slúţiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda dosiahnutia spravodlivosti pre účastníkov konania. V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môţe tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O. s. p., podľa a ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné pomery všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. sú tieţ okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania . Súd neprihliadol na tú skutočnosť, ţe ţalobca svoje právo uplatňoval bez toho, aby preveril dôvodnosť výšky nároku a vzhľadom na dlhodobé obchodné vzťahy medzi účastníkmi uvaţoval o mimosúdnom vysporiadaní veci (aj započítaním vzájomných pohľadávok). Taktieţ nie je moţné súhlasiť s názorom súdu, ţe dôvodom pre pouţitie § 150 O. s. p. je i skutočnosť, ţe ţalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Táto skutočnosť totiţ nie je v priamej súvislosti s právnym inštitútom náhrady trov konania. Súdny poplatok predstavuje len časť trov konania a je príjmom štátneho rozpočtu (§ 16 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.). Skutočnosť, ţe ţalovaný v konaní uplatnil návrh na započítanie svojich pohľadávok voči ţalobcovi, nie je moţné povaţovať za dôvod osobitného zreteľa. Ţalovaný v konaní totiţ realizoval procesné práva priznané mu O. s. p., na účely ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Vyuţitie týchto procesných práv ţalovaným ako účastníkom daného súdneho konania nemoţno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä keď v osobách oboch účastníkov išlo o podnikateľov a nároky vyplývajúce z ich beţnej podnikateľskej činnosti. 1MObdoV/19/2008 5 Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozhodnutí o náhrade trov konania ako aj aplikácii § 150 O. s. p. nesprávne rozhodol. Za nesprávne rozhodnutie povaţuje aj napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým rozsudok sudu prvého stupňa v časti náhrady trov konania napriek jeho zrejmej nesprávnosti potvrdil. Konajúce súdy prejednávanú vec v napadnutej časti nesprávne právne posúdili, keď právnu normu, síce správne určenú, nesprávne právne vyloţili, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikovali ( § 243f ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.