Najvyšší súd 3 Cdo 123/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Mgr. K. L., bývajúcej v L., zastúpenej Mgr. Ing. Ronaldom Kočišákom, a

§ 237písm.

b/ O.s.p, postupom a rozhodnutím súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p., resp. konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku ktorého nemala moţnosť uplatniť svoje práva a bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Tvrdila, ţe nikdy nevzala svoj návrh na začatie konania o rozvod 3 3 Cdo 123/2012 manţelstva späť, ani nikdy neprejavila vôľu uvedený návrh vziať späť. O skutočnosti, ţe mala doručiť Okresnému súdu Liptovský Mikuláš späťvzatie návrhu na začatie konanie, na základe ktorého Krajský súd v Ţiline rozhodol o pripustení späťvzatia návrhu, zrušení rozsudku okresného súdu a zastavení konania, sa dozvedela aţ v okamihu doručenia jeho uznesenia

1. marca
2. Navrhovateľka ako jediná aktívne legitimovaná na vzatie návrhu na začatie konania späť, nikdy uvedený (písomný) úkon nevyhotovila, nepodala na súd, nepodpísala, ani iným relevantným spôsobom nevykonala ţiadny úkon, z ktorého by vyplýval prejav jej vôle k späťvzatiu návrhu na začatie konania o rozvod manţelstva. Tieţ nikoho nesplnomocnila na jeho vyhotovenie alebo jeho doručenie súdu. Skutočnosti uvedené v podaní sa nezakladajú na pravde a nevyjadrujú vôľu navrhovateľky. Tento procesný úkon späťvzatia návrhu na začatie konania bol vykonaný s cieľom uviesť navrhovateľku a súd do omylu, nie je preto moţné tento úkon posudzovať ako platný právny úkon, ktorý by bol spôsobilý zaloţiť vznik, zmenu alebo zánik akýchkoľvek procesných práv alebo povinností navrhovateľky. Späťvzatie návrhu, ktoré ona ako jediný aktívne legitimovaný subjekt neurobila, je preto neplatné. Predmetné uznesenie bolo teda vydané v zrejmom omyle Krajského súdu v Ţiline, ţe ide o platný procesný úkon navrhovateľky, preto vydaním tohto uznesenia nebolo naplnené právo na spravodlivý súdny proces. K odňatiu práva na spravodlivý proces došlo aj tým, ţe rozhodnutím krajského súdu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné, bola navrhovateľke odňatá moţnosť akýmkoľvek spôsobom reagovať na uvedený stav, ktorý nemohla v ţiadnom prípade predvídať. Keďţe späťvzatie návrhu na začatie konania neurobila navrhovateľka ako jediná vecne legitimovaná k predmetnému procesnému úkonu, je konanie postihnuté aj vadou podľa § 237 písm b/ O.s.p., keď v konaní vystupoval subjekt, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom k uvedenému, konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie krajského súdu, je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne posúdenie veci. Odporca podal dovolanie z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Vada konania spočíva v tom, ţe súd nerešpektoval obsah právoplatného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z
3. októbra 2011 č.k. 10 C 79/2011-183, ktorým bolo manţelstvo účastníkov rozvedené; napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky, zasiahol do integrity tohto právoplatného rozhodnutia vytvárajúceho prekáţku res iudicatae. Uvedený rozsudok bol vydaný
4. októbra 2011, pričom ţiadny z účastníkov voči nemu odvolanie v zákonom určenej lehote nepodal, čím sa stal právoplatným. Prejav vôle 4 3 Cdo 123/2012 navrhovateľky učinený po rozhodnutí súdu prvého stupňa nemá ţiadny právny význam vo vzťahu k právoplatnosti tohto rozsudku súdu prvého stupňa. Krajský súd interpretoval § 208 O.s.p. v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie a v rozpore s princípom právnej istoty. Ustanovenie § 96 ods. 3 O.s.p. nie je moţné aplikovať na danú právnu situáciu, keď k späťvzatiu návrhu došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa. Toto ustanovenie je moţné aplikovať len dovtedy, pokiaľ súd prvého stupňa nevydá rozhodnutie vo veci samej. Po vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa späťvzatie návrhu na začatie konanie je moţné len za podmienok upravených v § 208 O.s.p. Úprava v § 96 a § 208 O.s.p. pokiaľ ide o nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu obsahuje odlišnú právnu úpravu, preto v zmysle § 201 ods. 2 O.s.p. nie je moţné § 96 ods. 3 O.s.p. uplatniť v danej veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd nebol oprávnený vzhľadom na jeho nesúhlas so späťvzatím návrhu rozhodnúť inak, neţ to predpisuje § 208 veta druhá O.s.p. a späťvzatie nepripustiť. Z uvedených dôvodov ţiadal napadnuté uznesenie krajského súd zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky uviedol, ţe obsahom dovolania navrhovateľky je „doslova šokovaný“, nakoľko skutkové tvrdenia navrhovateľky o tom, ţe neurobila späťvzatie návrhu po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa sú alebo nie sú pravdivé, pretoţe o tejto okolnosti sa po prvýkrát dozvedá aţ z jej dovolania. Súhlasí s návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu zhodne s navrhovateľkou, avšak z iných dôvodov a právnych skutočností neţ uvádza navrhovateľka. Dodal, ţe on späťvzatie návrhu neurobil a nemá ţiadnu účasť na spísaní tohto podania, ktoré v konečnom dôsledku znamenalo vydanie rozhodnutia, s ktorým nesúhlasí. Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd 5 3 Cdo 123/2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje vady uvedené vyššie, prípustnosť proti napadnutému uzneseniu preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva. Procesnú prípustnosť dovolania účastníkov by vzhľadom na to zakladala len procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Dovolací súd je ex lege povinný skúmať, či v konaní nedošlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Odporca vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ c/, e/ a g/ O.s.p. netvrdil; tvrdil len existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. d/, f/ O.s.p. Navrhovateľka tvrdila, ţe

§ 237písm.

b/, f/ O.s.p. a tzv. inou vadou podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Vzhľadom na obsah dovolaní sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či v konaní pred súdmi niţších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Podľa názoru odporcu konanie trpí procesnou vadou spočívajúcou v prekáţke veci právoplatne rozhodnutej (§ 237 písm. d/ O.s.p.). Túto prekáţku vidí v tom, ţe k späťvzatiu 6 3 Cdo 123/2012 návrhu navrhovateľkou na začatie konania došlo po právoplatnosti rozsudku o rozvode, pretoţe v zákonnej lehote účastníci odvolanie nepodali. Ustanovenie § 237 písm. d/ O.s.p. dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek tomu, ţe mu v tom bránila prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) alebo prv začatého konania (§ 83 O.s.p.). Ak súd zistí, ţe v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Právoplatné rozhodnutie tvorí prekáţku uţ raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totoţnosť osôb a aj o totoţnosť predmetu konania, opierajúci sa o rovnaké skutkové okolnosti. V posudzovanej veci Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 19. októbra 2011 č.k. 10 C 79/2011-183 manţelstvo účastníkov rozviedol, rozhodol o zverení maloletej dcéry L. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a upravil práva a povinnosti rodičov k nej na čas po rozvode manţelstva. Účastníci síce odvolanie proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote nepodali, avšak počas plynutia odvolacej lehoty bolo doručené súdu podanie z 2. decembra 2011 s podpisom navrhovateľky, označené ako späťvzatie návrhu na začatie konania. Na výzvu súdu prvého stupňa sa k tomuto podaniu vyjadril kolízny opatrovník aj odporca, ktorý so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasil. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie súdu prvého stupňa nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, preto námietka odporcu, ţe

§ 237písm.

d/ O.s.p. je nedôvodná. Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch niţšieho stupňa došlo k odňatiu moţnosti dovolateľov pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odporca tvrdil, ţe mu bola odňatá moţnosť tým, ţe sa nemohol v odvolacom konaní vyjadriť k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou na začatie konania, resp. ţe súd sa nezaoberal dôvodmi jeho nesúhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania. Navrhovateľka tvrdila, ţe rozhodnutím súdu, ktorý zastavil konanie na základe úkonu (späťzatie návrhu), ktorý ona ako oprávnená osoba neurobila, jej súd odňal moţnosť konať pred súdom a bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré 7 3 Cdo 123/2012 mu právny poriadok priznáva. O takúto vadu ide aj vtedy, ak odvolací súd v zmysle § 208 O.s.p. pripustí späťvzatie návrhu na začatie konania, rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a konanie zastaví, hoci podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia neboli dané. V zmysle § 208 O.s.p. platí, ţe ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď uţ rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, ţe na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, ţe o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretoţe späťvzatie návrhu môţe byť v rozpore so záujmom odporcu, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, odporca má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa. Tak je tomu aj v prípade, ak keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde (aţ) po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odporca mal moţnosť vyjadriť sa k späťvzatiu návrhu na začatie konania o rozvod manţelstva po tom, čo ho súd prvého stupňa vyzval, aby sa k späťvzatiu návrhu po rozhodnutí súdu vyjadril (č.l. 204 spisu). Keďţe konanie pred súdom prvého stupňa a konanie pred súdom odvolacím tvoria jeden celok, pre posúdenie splnenia podmienok pre rozhodnutia o späťvzatí návrhu na začatie konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa, je právne bezvýznamné, či si stanovisko k späťvzatiu návrhu vyţiadal prvostupňový alebo odvolací súd. Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe uvedeným postupom súdu odporcovi nebola odňatá moţnosť vyjadriť sa k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Dovolací súd však zistil, ţe postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu moţnosti odporcu konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd nevzal do úvahy nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu vychádzajúc z nesprávnej aplikácie § 96 ods. 3 O.s.p. na daný prípad. Rozhodnutie o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého stupňa (§ 208 O.s.p.) je totiţ závislé na stanovisku odporcu k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa a ak odporca so späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasí, odvolací súd nemôţe späťvzatie návrhu pripustiť, zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaviť. 8 3 Cdo 123/2012 Procesná vada v zmysle § 237 O.s.p. zakladá vţdy prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ ide o dôvody navrhovateľky týkajúce sa procesného úkonu späťvzatia návrhu na začatie konania, ktorý podľa jej vyjadrenia neurobila, tieto okolnosti vzhľadom na zrušenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu z dôvodu uvedeného vyššie, dovolací súd nepovaţoval za potrebné preskúmavať; pravdivosť týchto námietok navrhovateľky bude predmetom posúdenia odvolacieho súdu v ďalšom konaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. júla 2012 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová