N a j v y š š í s ú d 4 Tost 24/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného M. V. , pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák. a zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
- augusta 2011 v Bratislave, o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
- júla 2011, sp. zn. Tp 20/2011, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obvineného M. V. sa zamieta. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica podľa § 79 ods. 3 Tr. por. ţiadosť obvineného M. V. o prepustenie z väzby zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného M. V. neprijal a podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ponuku peňaţnej záruky neprijal. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. V. sám i prostredníctvom obhajcu sťaţnosť ihneď po jeho vyhlásení. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry 2 4 Tost 24/2011 Slovenskej republiky sa vzdal práva podať proti tomuto uzneseniu sťaţnosť. Napadnuté rozhodnutie bolo doručené obvinenému
- júla 2011 a jeho obhajcovi
- júla
- Vo faxovom odôvodnení sťaţnosti zo
- augusta 2011, podanej prostredníctvom obhajcu obvinený M. V. opätovne poukázal na to, ţe dôvody tzv. preventívnej väzby neexistujú a nie je dôvod, aby vo väzbe naďalej zotrvával. Popiera páchanie akejkoľvek trestnej činnosti. Ţiadny právny predpis fyzickej osobe nezakazuje, aby bola vlastníkom viacerých obchodných spoločností. V rokoch 2008 – 2010 vlastnil 50 obchodných spoločností, avšak všetky boli zaloţené a vykonávali svoju činnosť reálne a v súlade s platnými právnymi predpismi. Tieto spoločnosti reálne zamestnávali ľudí (650 zamestnancov, ktorí poberali mzdy, boli za nich platené zdravotné a sociálne odvody, dane), vlastnili rôzne nehnuteľnosti a prenajímali obchodné priestory, čo je overiteľné v príslušnom katastri nehnuteľností. Spoločnostiam boli pridelené dotácie, nenávratné pôţičky od štátu, bánk, ba dokonca v rámci eurofondov, ktoré boli na 70 % z celkového objemu finančných prostriedkov vrátené v rokoch 2003 –
- V súčasnosti existujúce záväzky sú riešené z príjmov z prevádzkovej a výrobnej činnosti spoločností T. spoločnosť V., s.r.o. a G., s.r.o., najmä z predaja ovocia a vína. Reálne prebehlo aj obchodovanie s lykoţrútom a euroočiek, čo môţe preukázať výsluch jeho zamestnancov. Účtovníctvo právnickej osoby nemoţno spätne ovplyvniť, napr. dodatočným vyhotovením faktúr v čase, keď uţ je daňová kontrola ohlásená a vykonávaná, pretoţe uţ bolo podané daňové priznanie. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty bol spoločnosti vyplatený aţ po skončení daňovej kontroly príslušným rozhodnutím daňového úradu. Súčasne prebiehajúcich pribliţne 200 daňových kontrol sa nemôţe ako konateľ zúčastniť a poskytnúť potrebnú súčinnosť pre obmedzenie jeho osobnej slobody, čo je moţné hodnotiť ako porušenie jeho základných ľudských práv v oblasti daňovej. Ani v jednej z jeho obchodných spoločností uţ nevystupuje ako konateľ, lebo podpísal všetky potrebné listiny na zmenu konateľa, čo nebol krátkodobý proces. Aj tým chce dokázať, ţe v akejkoľvek trestnej činnosti kladenej mu za vinu nebude pokračovať, nebude sa vyhýbať úkonom orgánov činných v trestnom konaní, ani daňovému úradu. V tomto štádiu trestného konania je moţné jeho väzbu nahradiť prijatím písomného sľubu alebo prijatím peňaţnej záruky. V tej súvislosti obvinený vytkol súdu prvého stupňa, ţe bez poučenia a vypočutia jeho druţky neprijal 3 4 Tost 24/2011 ponúknutú peňaţnú záruku, čo nie je zákonný postup v zmysle § 81 ods. 1 Tr. por. Ţiada, aby odvolací súd postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a podľa § 81 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, ţe sa u neho väzba nahradzuje peňaţnou zárukou, pričom podľa § 72 ods. 2 Tr. por. s pouţitím § 302 ods. 2 Tr. por. bola obhajcovi a jeho druţke umoţnená účasť na neverejnom zasadnutí, kde by bola oboznámená s výškou peňaţnej záruky a spôsobom jej zloţenia, eventuálne, ţe sa väzba nahrádza prijatím písomného sľubu podľa § 80 písm. b/ Tr. por. Dňa
- augusta 2011 prvostupňový súd predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sťaţnosť obvineného M. V. spolu so spisovým materiálom. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, ţe sťaţnosť obvineného M. V. nie je dôvodná. V prvom rade treba uviesť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci uţ rozhodol uznesením z
- marca 2011 pod sp. zn. 4 Tost 6/2011, ktorým podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
- marca 2011, sp. zn. Tp 20/2011, v celom rozsahu a podľa § 72 ods. 2 Tr. por. obvineného M. V. vzal do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorá začala plynúť dňom
- marca 2011 o 05.30 hod. s tým, ţe obvinený ju bude i naďalej vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného M. V. neprijal, podľa § 81 ods. 1 Tr. por. obvineným M. V. ponúknutú peňaţnú záruke vo výške 50 000 eur neprijal a sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Závery tohto uznesenia sú naďalej aktuálne a preto senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu na ne odkazuje. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v napadnutom uznesení správne konštatoval, ţe ţiadosť obvineného M. V. nie je 4 4 Tost 24/2011 dôvodná, ţe trestné stíhanie obvineného pre uvedené zločiny je dôvodné a ţe naďalej existuje podozrenie zo spáchania trestnej činnosti obvineným, ktoré doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo rozptýlené, práve naopak uzneseniami vyšetrovateľa z
- apríla 2011 a
- júna 2011 bolo trestné stíhanie rozšírené o ďalšie čiastkové skutky tejto pokračovacej trestnej činnosti. V súlade so stavom veci vyvrátil aj tvrdenie obhajoby zaloţené na tom, ţe vyšetrovateľ mohol trestné stíhanie pre tieto čiastkové skutky viesť uţ od marca 2011, keď poukázal na to, ţe k preukázaniu podozrenia zo spáchania uvedenej trestnej činnosti došlo aţ po tom, ako sa vyšetrovateľ oboznámil s rozsiahlymi listinnými dôkazmi, ktoré boli obvinenému zaistené pri vyšetrovacích úkonoch. Opodstatnene sa v napadnutom rozhodnutí konštatuje, ţe naďalej doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie boli spáchané a majú znaky uvedených zločinov a sú dôvody na podozrenie, ţe tieto skutky spáchal obvinený, ako aj to, ţe naďalej aj v tomto štádiu trestného konania existuje dôvodná obava, ţe obvinený bude v trestnej činnosti pokračovať. Obvinený M. V. je dôvodne podozrivý, ţe trestnú činnosť páchal od roku 2008 aţ do jeho zadrţania, teda po dlhú dobu, čím je odôvodnený veľký rozsah tejto pokračovacej majetkovej trestnej činnosti, ako aj spôsobený následok. Vyhlásenie obvineného, ţe uţ nie je konateľom v uvedených spoločnostiach je iba v rovine formálnej lebo nebolo deklarované v rozhodnutiach príslušných obchodných registrov okresných súdov. Zákonne je poukázané aj na to, ţe proti obvinenému je vedené aj ďalšie trestné stíhanie pre obdobné protizákonné konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4 T 7/2005, ktoré mal páchať v spolupáchateľstve po dobu 3 rokov a to počas daňových kontrol. Charakter trestnej činnosti, jej rozsah ako aj následok nedovoľuje u obvineného náhradu väzby prijatím jeho písomného sľubu, resp. prijatím ponúknutej peňaţnej záruky zo strany jeho druţky. Senát najvyššieho súdu Slovenskej republiky po preskúmaní spisového materiálu zaloţeného vo vyšetrovacom spise o 11 zväzkoch (čl. 1 – 4796) zistil, ţe napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie má oporu v doposiaľ zaobstaraných dôkazoch. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté uzneseniami vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii – Východ v Košiciach 5 4 Tost 24/2011 z
- októbra 2010, pod ČVS: PPZ- 152/BPK-V-2010 a z
- januára 2011 pod ČVS: PPZ- 152/BPK-V-2010 , v oboch prípadoch pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Obvinenému M. V. bolo uznesením vyšetrovateľa z
- marca 2011 pod ČVS: PPZ- 152/BPK-V-2010 vznesené obvinenie pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na skutkovom základe, ako je to uvedené v citovanom uznesení vyšetrovateľa, čo bolo obvinenému a jeho obhajcom oznámené
- marca
- Ďalšími uzneseniami vyšetrovateľa v tejto veci z
- apríla 2011 a
- júna 2011 bolo obvinenému rozšírené obvinenie za ďalšie čiastkové útoky kvalifikované ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák. a súčasne vznesené obvinenie aj za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák. a tieţ rozšírené obvinenie za ďalšie čiastkové útoky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák. a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák. Obvinený M. V. vo výpovediach pred vyšetrovateľom, ale aj pred sudcom súdu prvého stupňa popiera spáchanie skutkov, pre ktoré sa trestné stíhanie vedie. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa preto stotoţnil so záverom súdu I. stupňa, ţe zaistené listinné dôkazy, najmä overené fotokópie protokolov daňových úradov, faktúr, daňových priznaní a daňových listov, ako aj výpovede svedkov nasvedčujú tomu, ţe skutok pozostávajúci z viacerých čiastkových skutkov, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zák. a sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený. Dôvodnosť trestného stíhania obvineného je daná, súdy v takomto štádiu trestného konania nie sú oprávnené skúmať vinu alebo nevinu obvineného. Dňa
- júla 2011 obvinený podal ţiadosť o prepustenie z väzby na slobodu z
- júna 2011, ktorej obsahom je aj návrh na nahradenie väzby prijatím písomného sľubu obvineného, alternatívne prijatím ponúknutej peňaţnej záruky zloţenej prostredníctvom jeho druţky. Dôvody tejto ţiadosti sú zhodné s obsahom podanej sťaţnosti. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR prípisom z
- júla 2011, ktorý bol na vedomie zaslaný aj obvinenému, oznámil
- júla 2011 súdu I. stupňa, ţe ţiadosti obvineného nevyhovel 6 4 Tost 24/2011 a navrhol túto zamietnuť, ako aj neprijať písomný sľub obvineného a ponúknutú peňaţnú záruku. Obvinený pri výsluchu
- júla 2011 pred sudcom pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zotrval na podanej ţiadosti, na podanom písomnom sľube ako aj ponuke peňaţnej záruky. Prokurátor trval na písomnom vyjadrení k podaniam obvineného. Sudca pre prípravné konanie prvostupňového súdu pri prejednávaní podania obvineného dodrţal zákonný postup uvedený v ustanovení § 72 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 79 ods. 3 Tr. por. Podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťaţnosť ak nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe pri rozhodnutí o ţiadosti obvineného M. V. o prepustenie z väzby na slobodu, jeho písomnom sľube a ponúknutej peňaţnej záruke boli zo strany sudcu pre prípravné konanie prvostupňového súdu dodrţané všetky zákonné podmienky. Prvostupňový súd taktieţ správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe u obvineného M. V. nateraz je daný dôvod väzby iba podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorého existenciu odôvodnil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení o vzatí obvineného do väzby a preto naň, ako naďalej aktuálne odkazuje. Najvyšší súd sa plne stotoţňuje aj s výrokmi o neprijatí písomného sľubu obvineného a ponuky na prijatie peňaţnej záruky. Charakter, následok a rozsah skutkov, pre ktoré je nateraz obvinený trestne stíhaný majú zásadný vplyv aj pri rozhodovaní o ponúknutom písomnom sľube obvineného a peňaţnej záruke zo strany druţky obvinenej. Obvinený sa mal stíhanej trestnej činnosti dopúšťať dlhodobo a to aj počas daňových kontrol a okrem toho je trestne stíhaný v inej veci za obdobné konanie. Tieto konkrétne skutočnosti nedovoľujú prijať písomný sľub obvineného pre jeho nedostatočnosť, nakoľko je predpoklad, ţe tento inštitút by mu nezabránil v páchaní rovnakej alebo obdobnej činnosti. Ponúknutú peňaţnú 7 4 Tost 24/2011 záruku nebolo moţné prijať preto lebo je tu opodstatnený predpoklad, ţe ak sa mal trestnej činnosti dopustiť, nie je vylúčené, ţe na tento účel zloţené peniaze by mohli pochádzať z trestnej činnosti. Za tohto stavu, keď neprichádza v danom štádiu trestného konania nahradenie väzby písomným sľubom alebo peňaţnou zárukou, nepovaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky účasť obhajcu a jeho druţky na neverejnom zasadnutí, na ktorom má byť prejednaná predmetná sťaţnosť za potrebnú. Navyše Najvyšší súd konštatuje, ţe obvinený pred vyhlásením napadnutého uznesenia bol v prítomnosti obhajcu vypočutý a obhajcovi bolo umoţnené vyjadriť sa k písomnému stanovisku prokurátora. Sudca pre prípravne konanie prvostupňového súdu pred rozhodnutím nepovaţoval za potrebné vypočuť aj druţku obvineného k ponúknutej peňaţnej záruke v zmysle siedmej vety § 72 ods. 2 Tr. por. Podľa § 302 ods. 2 Tr. por. pri rozhodovaní o sťaţnosti proti uzneseniu o väzbe predseda senátu môţe účasť obvinenému, obhajcovi a prokurátorovi umoţniť a ak sa tak stane, tak podľa § 304 ods. 2 Tr. por. vypočuje obvineného postupom uvedeným v § 72 ods. 2 Tr. por. Pri výsluchu osoby ponúkajúcej peňaţnú záruku postupuje predseda senátu nadriadeného súdu podľa povahy ponúkanej náhrady väzby a okolností prípadu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu dodáva, ţe druţka obvineného nepredloţila sudcovi pre prípravné konanie prvostupňového súdu, ale ani nadriadenému súdu ţiadnu ponuku na prijatie peňaţnej záruky, o takej moţnosti sa obvinený zmienil iba vo svojej ţiadosti a následne v sťaţnostných dôvodoch. Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemal preto dôvod umoţniť týmto osobám účasť na neverejnom zasadnutí a preto tejto poţiadavke obhajoby nevyhovel. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. 8 4 Tost 24/2011 V Bratislave
- augusta 2011 JUDr. Emil Bdžoch, v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová