Najvyšší súd 4 Obdo 13/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. R. Š., PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu: S., spol. s r. o.,

§ 142ods.

1 O. s. p. a v konaní úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa

2. 2011) v sume 64,91 eur. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
5. 4 4 Obdo 13/2012 Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave z
7. 2011, č. k. 21CoKR/6/2011-113 a rozsudok Okresného súdu Trnava z
9. 2010, č. k. 19C/32/2010-81 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie dovolania ţalobca odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Odvolaciemu súdu vytkol, ţe nesprávne vyhodnotil jeho návrh na začatie konania za zrozumiteľný, nevyvolávajúci ţiadne pochybnosti o tom, čoho sa ţalobou domáhal. Poukázal na to, ţe v petite ţaloby sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy č. 23 zo dňa
11. 2009 o obstaraní 66 kusov textilných strojov, uzatvorenej s bývalou konateľkou úpadcu, súčasne však označil konanie konateľa úpadcu ako predávajúceho a ţalovaného ako kupujúceho (t. j. uzatvorenie kúpnej zmluvy) ako odporovateľný právny úkon, pretoţe došlo k poškodeniu veriteľov najmenej o 5 950,-- eur. Uvedené muselo zákonite vyvolať pochybnosti o tom, čoho sa ţalobca v skutočnosti domáhal, pretoţe v prípade neplatnosti zmluvy a jej právnej neúčinnosti ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré vyţadujú splnenie odlišných náleţitostí a ktoré spôsobujú odlišné následky. Okresný súd Trnava mal preto postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. vyzvať ţalobcu na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania a nie svojvoľne, na základe vlastného rozhodnutia bez súčinnosti so ţalobcom, rozhodnúť o kvalifikácii ţalobcovho návrhu ako návrhu na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu. Ţalobca poukázal na totoţnú právnu vec vedenú na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cbi/1/2010, v ktorej podal totoţne koncipovaný návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal vyhlásenia kúpnej zmluvy za neúčinnú aj za neplatnú súčasne. Vo veci konajúci sudca však v tomto prípade vyzval ţalobcu na odstránenie vád podania postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p. a zároveň ho poučil, ako má vady podania odstrániť. Vzhľadom na túto skutočnosť povaţuje ţalobca záver odvolacieho súdu o zrozumiteľnosti jeho návrhu z
13. 2010, za nesprávny, pretoţe ak by bol skutočne zrozumiteľný, tak by ho rovnaký sudca toho istého súdu nevykladal rozdielne. Ţalobca vo svojom dovolaní spomenul viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9 Sţso 84/2008, 4 Cdo 143/2006 a 4 Cdo 16/1998) a uviedol, ţe za nesprávny návrh sa povaţuje aj taký návrh na začatie konania, v ktorom došlo k vzájomnej logickej rozpornosti ţalobného návrhu a opísania rozhodujúcich skutočností. Ţalobca ďalej poukázal na poučovaciu povinnosť súdu, v teórii označovanú ako progresívnu poučovaciu povinnosť, ktorú je nutné odlišovať od všeobecnej poučovacej povinnosti v zmysle § 5 ods. 1, ods. 2 O. s. p. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 4 Obdo 13/2012 4 Cdo 7/1997 vyslovil svoj názor, ţe poučovaciu povinnosť má súd aj vtedy, keď je účastník v konaní zastúpený advokátom. Povaţuje za irelevantné, ţe ako správca konkurznej podstaty je povinný podľa § 86 ZKR konať s odbornou starostlivosťou, pretoţe napriek tejto skutočnosti nie je osobou s právnickým vzdelaním. Rovnako je podľa neho irelevantné, ţe odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi prináleţia. V ďalšej časti svojho dovolania sa ţalobca vyjadril k účinkom začatia konania z pohľadu zachovania procesných a hmotnoprávnych lehôt a s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 16/1998 vyjadril názor, ţe jeho podanie s návrhom na začatie konania zo dňa
15. 2010 napriek jeho nesprávnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti, malo za následok zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty. Súdu vytkol, ţe dňa
17. 2010 rozhodol o zmene návrhu napriek tomu, ţe právny zástupca ţalobcu na pojednávaní konanom v rovnaký deň výslovne uviedol, ţe podaním zo dňa
19. 2010 ţalobca svoj pôvodný návrh dopĺňal a nie menil. Súd tak rozhodol o zmene návrhu svojvoľne v rozpore s výslovným vyjadrením ţalobcu, ktorý návrhom disponuje. Rozhodnutím súdu prvého stupňa o zmene návrhu, na základe ktorého tento následne rozhodol o preklúzii nároku ţalobcu (potvrdeného odvolacím súdom) tak došlo k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom. V neposlednom rade ţalobca súdom vytkol, ţe sa riadne a dostatočne nevyjadrili ani k jednému ním vznesenému argumentu, spočívajúcemu v tom, či bolo alebo nebolo nutné doplniť jeho návrh na začatie konania postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p., či aj podaním neúplného návrhu dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej, resp. prekluzívnej lehoty a či svojvoľným rozhodnutím prvostupňového súdu o zmene návrhu bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. odmietnuť. 6 4 Obdo 13/2012 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nevykazuje. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., 7 4 Obdo 13/2012 moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Vady vymenované v písm. a/ aţ g/ § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva, najmä právo zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, navrhovať vykonanie dôkazov, rovnako právo na doplnenie, resp. opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania postupom podľa § 43 O. s. p. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietanej dovolateľom, nezistil. Vada konania v zmysle citovaného ustanovenia mala podľa tvrdenia ţalobcu spočívať v tom, ţe napriek tomu, ţe jeho návrh na začatie konania nebol úplne zrozumiteľný (pretoţe ţalobným petitom sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, súčasne však v tej istej ţalobe dvakrát odporoval uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi konateľom úpadcu a ţalovaným), súd prvého stupňa ţalobcu nevyzval na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania, hoci ide o dva rozdielne inštitúty, spôsobujúce odlišné následky. Tým, ţe súd vyhodnotil ţalobcov návrh ako ţalobu o neplatnosť právneho úkonu, neaplikujúc postup podľa § 43 ods. 1 O. s. p., odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. 8 4 Obdo 13/2012 Podľa § 79 ods. 1 veta posledná O. s. p., ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi ţalobcom a ţalovaným (§ 90), nazýva sa ţalobou. Podľa § 42 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 1 O. s. p., zo ţaloby musí byť zjavné, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaná a datovaná. Okrem uvedených náleţitostí musí ţaloba obsahovať meno, priezvisko (prípadne aj dátum narodenia, telefonický kontakt) a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa ţalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa ţalobca domáha (tzv. ţalobný petit). Ak je účastníkom právnická osoba, ţaloba musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ţaloba musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Prípadné vady ţaloby, spôsobujúce jej nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je moţno odstrániť postupom podľa § 43 O. s. p. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie je moţné povaţovať také podanie, v ktorom absentujú všeobecné náleţitosti, vyţadované vyššie citovanými ustanoveniami O. s. p. (resp. ďalšími jeho osobitnými ustanoveniami), ako aj údaje nevyhnutné k tomu, aby bolo súdu jasné, o čom má rozhodnúť. Posúdeniu toho, či ţalobný petit v návrhu na začatie konania je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, napomáha zistenie, či po prevzatí petitu do výroku rozhodnutia, bude toto vykonateľné. Pritom riziko toho, ţe ţalobe, formulovanej ţalobcom v tej-ktorej veci z dôvodu nesprávnej formulácie ţalobného petitu, nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu ţalobca. Naproti tomu, zmenou ţaloby v zmysle § 95 O. s. p. sa rozumie inštitút, pouţitím ktorého moţno zmeniť to, čoho sa ţalobca domáha v pôvodnom petite, a to tak, ţe ţiada viac, ţiada niečo iné alebo na základe iného skutkového stavu. V posudzovanom prípade sa ţalobca ţalobou z
21. 2010, prvostupňovému súdu doručenou
23. 2010, domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa
25. 2009 o obstaraní 66 kusov textilných strojov. Takto formulovaný ţalobný petit je bezpochyby dostatočne určitý a zrozumiteľný, v ktorom je vyjadrený návrh ţalobcu dosiahnuť neplatnosť predmetnej zmluvy, pričom určenie neplatnosti právneho úkonu je spôsobilým predmetom konania s účinkami vyplývajúcimi z hmotného práva. Z uvedeného 9 4 Obdo 13/2012 dôvodu súd prvého stupňa nemal dôvod vyzývať ţalobcu na odstránenie vád ţaloby postupom podľa § 43 O. s. p. Ţalobný petit v prejednávanom prípade nie je ani vnútorne rozporný, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o zámere ţalobcu. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe nie je vecou súdu, aby ţalobcu poučoval o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii ţalobného petitu tak, aby ţalobca dosiahol zamýšľaný výsledok konania. Práve v prípade, ak by súd konal v rozpore s uvedenou zásadou, porušil by princíp rovnosti účastníkov konania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca písomným podaním z
27. 2010, súdu doručeným v ten istý deň, označeným ako „Doplnenie návrhu ţaloby“ (č. l. 18 - 19), navrhol, aby prvostupňový súd vyššie označenú kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi bývalou konateľkou úpadcu a ţalovaným, určil voči veriteľom úpadcu za neúčinnú a nariadil ţalovanému vrátenie jej predmetu do konkurznej podstaty do 7 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, to všetko v prípade, ak ţalovaný v rovnakej lehote nedoplatí rozdiel jej reálnej ceny vo výške 5 950,-- eur. Ţalobca síce podľa doslovného vyjadrenia v podaní mal v úmysle formuláciu „určiť kúpnu zmluvu za neplatnú“ nahradiť presnejšou formuláciou „určiť kúpnu zmluvu za neúčinnú“, evidentne však navrhol vydanie iného rozhodnutia (petitu), neţ ako pôvodne v návrhu uviedol. Následne, na pojednávaní dňa
29. 2010 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 27 - 30) zástupca ţalobcu upresnil ţalobný petit vo vzťahu k svojmu vyjadreniu zo dňa
31. 2010, súdu prvého stupňa doručené faxom dňa
33. 2010 (č. l. 31 - 35) v tom zmysle, ţe vrátenia predmetu do konkurznej podstaty sa ţalobca nedomáha, ale ţiada, aby súd určil kúpnu zmluvu zo dňa
35. 2009, uzavretú medzi spoločnosťou S., s. r. o. so sídlom Š. a ţalovaným, o obstaraní 66 kusov textilných strojov, za právne neúčinnú voči konkurzným veriteľom. V nadväznosti na uvedené je treba zdôrazniť, ţe v prípade neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu ide nepochybne o dva odlišné právne inštitúty, ktoré poţívajú inú právnu úpravu. V konečnom dôsledku sám ţalobca vo svojom dovolaní uviedol, ţe v prípade neplatnosti a neúčinnosti zmluvy ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré vyţadujú splnenie odlišných náleţitostí a ktoré spôsobujú odlišné následky. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo moţné obsah ţalobcovho podania posúdiť ako doplnenie návrhu, ale správne ho súd prvého stupňa vyhodnotil ako zmenu návrhu, o ktorom rozhodol na pojednávaní konanom dňa
37. 2010 tak, ţe zmenu ţaloby pripustil (§ 95 O. s. p.). Dovolací súd na margo prípadného porušenia práv účastníkov konania uvádza, ţe práve v prípade, ak by sa súd prvého stupňa s kvalitatívnou zmenou návrhu, prezentovanou ţalobcom v jeho podaní zo dňa
39. 2010, nebol procesne vysporiadal, zaťaţil by konanie vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (podľa § 241 ods. 2 písm. b/ 10 4 Obdo 13/2012 O. s. p.). K tomuto však nedošlo a rovnako ani ţalovanému nebola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe bol prítomný na pojednávaní, na ktorom k zmene návrhu došlo (v opačnom prípade by mu bol súd povinný zmenený návrh doručiť). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd konštatuje, ţe postup súdu prvého stupňa bol zákonný a ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Keďţe dovolací súd nezistil ani ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods.

§ 243bods.

5 veta prvá O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 142 ods.

§ 224ods.

1 a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. Ţalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Keďţe mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 31. mája 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová