7 a § 25 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) a
Okresný súd Prešov v poradí druhým rozsudkom zo 14. júna 2010 č.k. 9 C 309/2003-228 opätovne uloţil ţalovanej povinnosť vydať ţalobcom nehnuteľnosť a odstrániť betónové oplotenie, zábradlie a futbalovú bránu a na účet okresného súdu nahradiť trovy štátu v sume 227,91 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keď aj po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dospel k rovnakému záveru, ţe ţalovaná uţívala nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a na zriadenie stavby nemala súhlas vlastníka pozemku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil § 121 ods. 1, § 126 ods. 1 a § 135c Občianskeho zákonníka. Pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, nález I.ÚS 187/2003,
ktorého je potrebné výklad a pouţitie právnych noriem podriadiť ich obsahovo materiálnemu zmyslu. Uviedol, ţe
Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú
doterajších predpisov. Zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť čo najširšiu ochranu právam účastníkov občianskoprávnych vzťahov a potrebné je vykladať ho v súlade s Listinou základných práv a slobôd, ktorá poskytuje ochranu vlastníckemu právu bez ohľadu na subjekt vlastníctva. Je potrebné odlíšiť právny reţim vzniku od zániku právneho vzťahu, ku ktorému dochádza v dôsledku jeho vyporiadania. Ak došlo k vzniku právneho vzťahu alebo nároku z tohto vzťahu pred 1.1.1992, je potrebné posúdiť vznik a nárok z neho
právnej úpravy pred 1.1.1992. Pokiaľ však tento právny vzťah pretrval aj po 1.1.1992, je nutné posúdiť ďalšiu existenciu tohto právneho vzťahu ako aj nárok, ktorý z neho vznikol,
právnej úpravy ktorá nastala 3 4 Cdo 162/2011 po 1.1.1992.
nálezu tak vznik právneho vzťahu z neoprávnenej stavby je nutné posúdiť
právnej úpravy, ktorá tu bola v čase vzniku stavby. Avšak spôsob vyporiadania medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby sa musí posudzovať
právnej úpravy, ktorá existuje v čase rozhodovania súdu. Na závery nálezu prihliadol vzhľadom na totoţnú právnu úpravu tejto otázky v Českej i Slovenskej republike a na skutočnosť, ţe ide o rozhodnutie jedného z členských štátov Európskej únie. Poukázal tieţ na Dodatkový protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorého má fyzická a právnická osoba právo pokojne uţívať svoj majetok. Právu ţalovanej na pokojné uţívanie svojho majetku, plota, je pritom rovnocenné právo ţalobcov na pokojné uţívanie ich nehnuteľnosti. Keďţe sa však ţalovaná stala vlastníkom stavby porušením práva vlastníka nehnuteľnosti, je namieste nárok ţalobcov na jej odstránenie, navyše za situácie, keď ţalovanej dali ţalobcovia dostatočný priestor na vyriešenie vzájomných vzťahov inak ako súdnou cestou, a to odkúpením nehnuteľnosti, čo však ţalovaná nevyuţila. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25. januára 2011 sp. zn. 13 Co 35/2010 na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť na účet Okresného súdu Prešov trovy štátu vo výške 227,91 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanej náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, nesprávne ho však právne vyhodnotil. Súdu prvého stupňa vytkol, ţe sa neriadil jeho právnym názorom, vysloveným v rozhodnutí, ktorým zrušil jeho prvé rozhodnutie vo veci. Za nesporné povaţoval vloţenie pozemku ako ornej pôdy právnymi predchodcami ţalobcov v roku 1964 do druţstva, z ktorého bola vyčlenená sporná nehnuteľnosť a neuplatnenie si vydania nehnuteľnosti v reštitučnom konaní z dôvodu ich zápisu (resp. ich právnych predchodcov) ako vlastníkov v katastri nehnuteľnosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd bez ďalšieho zaoberal potom vzťahom reštitučných predpisov (medzi ktoré patrí i zákon č. 229/1991 Zb.) ako osobitných predpisov k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému predpisu. Uviedol, ţe ak je moţné skutkové tvrdenia ţalobcov podriadiť pod skutkovú podstatu reštitučnej normy, nie je prípustné, aby obchádzali reštitučný predpis tým, ţe pri neúspechu reštitučnej ţaloby uplatnia ten istý nárok
všeobecnej normy, čomu svedčí aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 11. septembra 2003 sp. zn. 31 Cdo 1222/2001,
ktorého, oprávnená 4 4 Cdo 162/2011 osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období bez právneho dôvodu, sa nemôţe domáhať ochrany vlastníckeho práva
všeobecných predpisov, ani formou ţaloby o určenie vlastníckeho práva. Aj za situácie, keď pred r. 1989 dochádzalo k odňatiu vlastníckeho práva bez právneho dôvodu a bez toho, aby sa táto zmena vyznačila v katastri, k zmene vlastníka dochádzalo. Pôvodný vlastník sa po prijatí reštitučných predpisov mal moţnosť, v nich stanovených zákonných lehotách, domáhať vydania, resp. vypratania nehnuteľnosti. Na základe uvedeného, keď si ţalobcovia neuplatnili právo na vydanie nehnuteľnosti, resp. odstránenie na nich stojacich stavieb
reštitučného zákona, nemôţu si toto právo uplatniť ţalobou
1 Občianskeho zákonníka, ani odstránenie betónového oplotenia, kovového zábradlia a futbalovej brány
1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zároveň uviedol, ţe nehnuteľnosť by nebolo moţné vydať ani z dôvodu
1 zákona č. 229/1991, to je, keď sú na pozemku telovýchovné a športové zariadenia, kedy prichádza do úvahy iba pridelenie náhradných pozemkov, resp. finančná náhrada. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalobcovia
1 O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
ich názoru súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, keď v súlade s § 868 Občianskeho zákonníka posúdil stavbu ako neoprávnenú,
právnych predpisov účinných v čase vzniku stavby a vyporiadanie medzi ţalobcami ako vlastníkmi nehnuteľnosti a ţalovanou ako vlastníčkou stavby
právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu. Uviedli, ţe odovzdanie pozemkov do uţívania druţstvu za účelom ich obhospodarovania nemalo
platnej právnej úpravy za následok vzdanie sa vlastníckeho práva, resp. jeho odňatie, ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti im nebolo nikdy nikým odňaté ani z iného dôvodu a nebolo ani nikdy nikým spochybňované, ani samou ţalovanou a boli a stále sú ako vlastníci nehnuteľnosti zapísaní na liste vlastníctva, pričom nikdy nedali súhlas (ani ich právni predchodcovia) k stavbe futbalového ihriska na ich pozemku. Len keby boli oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti
zákona č. 229/1991 Zb. by sa mohli jej vydania domáhať
tohto reštitučného predpisu. V konaní však nebol ţiadnym úradným dokladom, rozhodnutím alebo protokolom o odňatí vlastníckeho práva, odovzdaní štátu alebo právnickej osobe, preukázaný prechod ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu. 5 4 Cdo 162/2011 Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd je
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolatelia nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd však zistil, ţe v prejednávanej veci je konanie postihnuté vadou
6 4 Cdo 162/2011 § 237 písm. f/ O.s.p., t.j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva.
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania k záveru, ţe ţalovaná uţívala nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a na zriadenie stavby nemala súhlas vlastníka, preto ţalobe vyhovel. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k odlišnému skutkovému i právnemu záveru, preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia však ohľadom skutkového zistenia iba 7 4 Cdo 162/2011 konštatoval vloţenie pozemku právnymi predchodcami ţalobcov do druţstva a neuplatnenie si vydania nehnuteľnosti v reštitučnom konaní. K právnemu posúdeniu takto uvedeného skutkového stavu neuviedol príslušné ustanovenia právneho predpisu
ktorého vec posúdil. V odôvodnení len rozobral svoj právny názor na vzťah reštitučného predpisu ako osobitného predpisu k Občianskemu zákonníku ako všeobecnému predpisu v prípade neuplatnenia si práva na vydanie nehnuteľnosti v lehote uvedenej v príslušnom reštitučnom predpise a moţnosti oprávnenej osoby z reštitučného predpisu sa potom tohto práva domáhať
Občianskeho zákonníka. Dospel pritom k záveru, ţe to moţné nie je a preto, keď si ţalobcovia, resp. ich právni predchodcovia ako oprávnené osoby neuplatnili reštitučný nárok v zákonnej lehote, nemôţu si právo na vydanie nehnuteľnosti uplatniť ţalobou
1 Občianskeho zákonníka, ani ţiadať odstránenie betónového oplotenia, kovového zábradlia a futbalovej brány
1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ohľadom svojho právneho záveru v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ani
ktorých ustanovení vec právne posúdil. Len konštatovanie nemoţnosti uplatňovať právo na vydanie nehnuteľnosti ţalobou
Občianskeho zákonníka z dôvodu neuplatnenia si reštitučného nároku v zákonnej lehote
príslušného reštitučného predpisu však nie je odôvodnením ako ho vyţaduje ustanovenie § 157 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje vysvetlenie, na základe čoho, akých skutkových a právnych záverov dospel odvolací súd k záveru, ţe ide o nehnuteľnosť, ktorej vydania sa ţalobcovia, resp. ich právni predchodcovia mali domáhať v reštitučnom konaní a
akého právneho predpisu. Z obsahu spisu z doposiaľ vykonaného dokazovania práve naopak vyplýva, ţe nehnuteľnosť právny predchodca ţalobcov odovzdal do príslušného jednotného roľníckeho druţstva do uţívania, čím
platnej právnej úpravy nedošlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti zostal i naďalej a príslušné jednotné roľnícke druţstvo bolo jej uţívateľom. Nakoniec sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal ani s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcimi sa základných ľudských práv a slobôd, v ktorých ústavný súd uţ zaujal stanovisko k moţnosti uplatnenia si práva na vydanie nehnuteľnosti v občianskom súdnom konaní i v prípade, ţe oprávnená osoba si toto právo neuplatnila v lehote
príslušného reštitučného predpisu. 8 4 Cdo 162/2011 Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa musí obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.), pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých výpovedi svedkov vychádzal, z ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu odvolacieho súdu. Jeho rozhodnutie neobsahuje dôvody, pre ktoré dospel k danému právnemu záveru, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré vzal za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil a
ktorých právnych ustanovení. Dovolací súd tak nemá moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či zmeňujúci rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj 9 4 Cdo 162/2011 na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
f/ O.s.p. i z dôvodu nekonania s účastníčkami konania, dedičkami po nebohom účastníkovi konania J. I., zomrelom 14. marca 2007 (dedičovi po pôvodnej ţalobkyni 2/ M. I., zomrelej X. ako dedičke po pôvodnom ţalobcovi 2/, svojom manţelovi J. I., zomrelom XX.), a to M. I., narodenou X. a B. I., narodenou X..
O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi
povahy veci, či má konanie zastaviť alebo, prerušiť alebo či môţe v ňom pokračovať.
3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí
výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Zo spisu vyplýva, ţe M. I. nadobudla plnoletosť X. a B. I. X.. M. I. po nadobudnutí plnoletosti neboli doručované písomnosti - zmeny návrhu na začatie konania, odvolanie na 10 4 Cdo 162/2011 vyjadrenie, vrátane iných predloţených písomnosti, ako ani rozhodnutia súdov a súd prvého stupňa, ani odvolací súd ju nepredvolával na pojednávania, pričom nebola v konaní zastúpená inou osobou. Rovnako B. I. po nadobudnutí plnoletosti súd nedoručil na vyjadrenie odvolanie ţalovanej k rozsudku súdu prvého stupňa z č.l. 232 ani ďalšie písomnosti a rovnako ju odvolací súd nepredvolával na pojednávania, hoci tieţ nebola v konaní zastúpená inou osobou. Keď sa tieto osoby stali účastníčkami konania, súdy boli povinné s nimi konať (do dosiahnutia plnoletosti s ich zákonnou zástupkyňou – matkou), čo sa však nestalo. Navyše, súdy tieto účastníčky konania neuvádzali ani v záhlaví rozhodnutia. Tým zaťaţili konanie i z tohto dôvodu vadou
f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ dovolatelia ako dovolací dôvod uvádzali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na zistenú procesnú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. 11 4 Cdo 162/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.