1 písm. c/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokrátor“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému 3 4 M Cdo 16/2011 súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe podľa platnej právnej úpravy občianskeho súdneho konania navrhovateľ ako dominus litis disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináleţia výlučne navrhovateľovi. Navrhovateľ rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na začatie konania a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane odporcu ako i rozsah ţalovaného nároku. Ţalobkyňa ako subjekt oprávnený na výlučnú dispozíciu s návrhom, v celom rozsahu znáša následky svojich procesných úkonov, vrátane späťvzatia návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je pasívne legitimovaný, alebo by ním mohol byť podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu veci. S návrhom je oprávnený disponovať jedine navrhovateľ. V prípade, ak vezme návrh späť len voči jednému z viacerých odporcov a odporca, voči ktorému návrh nebol vzatý späť so späťvzatím voči inému odporcovi nesúhlasí, bola by dôsledkom takéhoto nesúhlasného postoja odporcu procesná situácia, v ktorej by navrhovateľ proti svojej autonómnej vôli bol nútený viesť konanie s odporcom, voči ktorému predtým prejavil vôľu vziať návrh späť a ďalej s ním v spore nezotrvávať. V pozícii subjektu, ktorý disonuje s návrhom by fakticky vystupoval odporca, ktorého sa späťvzatie netýka, a ktorý so späťvzatím nesúhlasí. Súd je viazaný dispozičnými úkonmi navrhovateľa. Ak takýto úkon navrhovateľ urobí a sú splnené procesné podmienky na navrhovateľom upatnený postup, je povinnosťou súdu rozhodnutie navrhovateľa rešpektovať. Ţalobkyňa v prejednávanej veci prejavila svoju vôľu ďalej neuplatňovať svoj nárok voči ţalovanému 2/, preto vzala návrh voči nemu v celom rozsahu späť. Ţalovaný 2/ s týmto prejavom vôle ţalobkyne vyjadril súhlas, čím boli splnené všetky procesné podmienky na postup podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Pretoţe v zmysle uvedeného nie je potrebné zisťovať postoj ţalovaného, voči ktorému späťvzatie návrhu nesmerovalo, je skúmanie závaţnosti ním uvedených dôvodov právne bezpredmetné. Nerešpektujúc ustanovenie § 96 O.s.p. súdy vec nesprávne právne posúdili, nesprávne ho vyloţili a na daný skutkový stav nenáleţite aplikovali, v dôsledu čoho nezákonne rozhodli. Ţalobkyňa ani ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným 4 4 M Cdo 16/2011 prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám. Vady uvedené v § 237 O.s.p. ani tzv. iné vady neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo. Generálny prokurátor namietal, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, neţ ktorý správne mal byť pouţitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyloţil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. V zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ 5 4 M Cdo 16/2011 sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, ţe na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, ţe o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (por. § 96 ods. 1 O.s.p.). Pretoţe späťvzatie návrhu môţe byť v rozpore s oprávnenými záujmami ţalovaného (v sporovom konaní) alebo iných účastníkov konania (v nesporovom konaní alebo konaní podľa piatej časti O.s.p. vo veciach, o ktorých bolo rozhodnuté iným orgánom) na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatní účastníci zásadne právo vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým (ţalobcovým) procesným úkonom. V prípadoch tzv. nerozlučného spoločenstva a spoločenstva vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých. Ak teda vzal navrhovateľ (ţalobca) návrh späť, je súd povinný pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať ostaných účastníkov konania, aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia, a aby, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia uviedli váţne dôvody, pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia (nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný v prípadoch uvedených v § 96 ods. 3 O.s.p.). Súd musí odporcovi vytvoriť procesnú moţnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu navrhovateľa vţdy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania moţno predpokladať, ţe odporca neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Súhlasom alebo nesúhlasom odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania môţe byť len jeho procesný úkon, ktorý je tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska časového jeho reakciou na výzvu súdu, aby sa vyjadril k procesnému úkonu navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa na pojednávaní 9. januára 2009 ústne do zápisnice vzala návrh voči ţalovanému 2/ v celom rozsahu späť (por. č.l. 140 p.v.), s čím ţalovaný 2/ vyjadril svoj súhlas (por. č.l. 141 p.v.). Pokiaľ ide o nesúhlas ţalovaného 1/ so späťvzatím ţaloby proti ţalovanému 2/, dovolací súd na tomto mieste znovu zdôrazňuje, ţe ţalobca môţe vziať ţalobu späť aj len v časti, t.j. aj len voči niektorému z viacerých ţalovaných. V takom prípade súd so súhlasom 6 4 M Cdo 16/2011 ţalovaného zastaví konanie iba sčasti. Ak došlo k späťvzatiu ţaloby iba voči niektorému z viacerých ţalovaných, nesúhlas so späťvzatím ţaloby toho ţalovaného, vo vzťahu ku ktorému k späťvzatiu nedošlo, je právne neúčinný (por. aj R 32/2004). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho aj prvostupňového súdu vyplýva, ţe dôvodom, pre ktorý súd nepripustil späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ je skutočnosť, ţe v konaní je potrebné najskôr ustáliť, kto za škodu zodpovedá, pretoţe zastavením konania voči ţalovanému 2/ za situácie, kedy je sporné, ktorý z odporcov by mal zodpovedať za škodu, ktorá mala ţalobkyni vzniknúť, by viedlo k odopretiu súdnej ochrany. Dovolací sú zdôrazňuje, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o prípad tzv. nerozlučného spoločenstva účastníkov, ani o prípad v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi účastníkmi, v ktorom je nesúhlas vyjadrený jedným zo spoločníkov platný pre všetkých. Je potrebné súhlasiť s názorom vysloveným generálnym prokurátorom v odôvodnení mimoriadneho dovolania, ţe navrhovateľ, ako subjekt oprávnený na výlučnú dispozíciu s návrhom, v celom rozsahu znáša následky svojich procesných úkonov, vrátane späťvzatia návrhu hoci aj voči subjektu, ktorý je pasívne legitimovaný, alebo by ním mohol byť podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu veci. V prejednávanej veci ţalobkyňa prejavila svoju vôľu neuplatňovať svoj nárok voči ţalovanému 2/ a ţalobu voči nemu zobrala späť, s čím ţalovaný 2/ prejavil svoj súhlas. Tým boli splnené všetky procesné podmienky na postup podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pričom nesúhlas ţalovaného 1/ (voči ktorému ţalobkyňa ţalobu späť nevzala) je právne neúčinný. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd nesprávne interpretoval toto ustanovenie keď uviedol, ţe o zastavení konania voči ţalovanému 2/ na základe späťvzatia ţaloby voči nemu je moţné rozhodnúť aţ po zistení, ktorý zo ţalovaných zodpovedá za škodu, náhrady ktorej sa ţalobkyňa v konaní domáha. Odvolací súd extenzívnym výkladom ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p., nad rámec zákona, vyţadoval poţiadavku ustálenia zodpovednosti za škodu vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na začatie konania. Takýto výklad odvolacieho súdu nenachádza svoje opodstatnenie v Občianskom súdnom poriadku. Moţno konštatovať, ţe súd prvého stupňa nesprávne (arbitrárne) posúdil podmienky pre zastavenie konania, keď predpoklady stanovené platnou a účinnou právnou normou neprípustne rozšíril tým, ţe zastavenie konania podmienil súhlasom ţalovaného 1/ voči 7 4 M Cdo 16/2011 ktorému ţaloba nebola vzatá späť a tieţ preukázaním subjektu zodpovedného za vzniknutú škodu, plnenia ktorého sa ţalobkyňa v konaní domáha. Pokiaľ tak urobil a späťvzatie ţaloby voči ţalovanému 2/ nepripustil a konanie voči nemu nezastavil a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil, uznesenia súdov nie sú vecne správne; sú zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p.
2 O.s.p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.