Obsah (10)

§ 57§ 203§ 24§ 26§ 25§ 27§ 28§ 47§ 49§ 146

Najvyšší súd 4 M Cdo 18/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného z

§ 57ods.

1 písm. b/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zároveň oprávnenej uloţil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,36 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil uplynutím trojročnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 (

ktorého rozhodnutie o priestupkoch, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania moţno 2 4 M Cdo 18/2011 vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie). O trovách exekúcie rozhodol

§ 203ods.

1 Exekučného poriadku, s poukazom na §§ 14, 15, 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v časti o trovách exekúcie podala odvolanie oprávnená, o ktorom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol tak, ţe ho uznesením z

1. mája 2011 sp. zn. 19 CoE 238/2010 ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe k zastaveniu exekúcie došlo pre preklúziu práva, ku ktorej nedošlo zavinením povinného. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, ak oprávnenej uloţil nahradiť trovy súdneho exekútora. Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave mimoriadnym dovolaním napadol uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2011 sp. zn. 19 CoE 238/2010 ako i uznesenie Okresného súdu Pezinok z
3. februára 2010 č.k. 15 Er 4883/2008-16 vo výroku o trovách konania. Navrhol obe rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi. Uviedol, ţe návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty), preto neboli splnené podmienky pre uloţenie povinnosti oprávnenej na úhradu trov exekúcie. Oprávnená nemohla postup súdu ani súdneho exekútora ovplyvniť, ani dĺţku trvania tohto postupu a súd bol povinný exekúciu zastaviť aj z úradnej moci. Oprávnená ani povinný nevyuţili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné. 3 4 M Cdo 18/2011 Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v kaţdej veci posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní. Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni, odvolacieho konania a tieţ konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon vyţaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou poţiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami. Pretoţe všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania. Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom konania (§ 168 ods. 2 O.s.p.; § 58 ods. 3 Exekučného poriadku), je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania a v prípade, ţe odvolanie nie je prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie uznesenia účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to, aby mohlo nadobudnúť právoplatnosť. Zo súdneho spisu v predmetnej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe nedošlo k riadnemu doručeniu napadnutého uznesenia povinnému.

§ 24O.s.p., účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Ak nejde o zastupovanie

§ 26, môţe si účastník zvoliť zástupcu len fyzickú osobu.

V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie

§ 25

.

§ 27ods.

1 O.s.p., účastník sa môţe dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môţe konať jedine osobne. 4 4 M Cdo 18/2011

§ 28ods.

1 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie, alebo len na určité úkony.

odseku 2 cit. ustanovenia, plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemoţno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník.

§ 47ods.

1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

§ 47ods.

2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

§ 49ods.

1 vety prvej O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Z obsahu spisu vyplýva, ţe povinný v konaní neudelil plnú moc na zastupovanie advokátovi a nesplnomocnil na svoje zastupovanie ani inú fyzickú osobu. Z doručenky vrátenej súdu je však zrejmé, ţe zásielku súdu určenú do vlastných rúk, obsahom ktorej bolo generálnym prokurátorom napadnuté uznesenie krajského súdu, prevzal dňa 30. mája 2011 „splnomocnenec“. Vzhľadom k tomu, ţe v súdnom spise sa nenachádza plná moc na zastupovanie v konaní, ani plná moc na preberanie zásielok súdu inou osobou, nemoţno takéto doručenie napadnutého uznesenia povaţovať za účinné. Súd neskúmal ďalšie moţnosti doručovania písomnosti tomuto účastníkovi konania, vady doručovania neodstránil a na základe vyţiadania z dôvodu podnetu na podanie mimoriadneho dovolania predloţil spis Okresnej prokuratúre Pezinok. Len uznesenie riadne doručené do vlastných rúk účastníkovi konania (por. § 47 ods. 1 O.s.p.), respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môţe nadobudnúť 5 4 M Cdo 18/2011 právoplatnosť (§ 158 ods. 2 a § 159 ods. 2 O.s.p.). Pre riadne doručenie uznesenia určeného do vlastných rúk sa vyţaduje, aby bol adresovaný účastníkovi konania a doručovaný na adresu jeho bydliska, t.j. miesta, kde sa trvalo alebo pravidelne zdrţiava v takom rozsahu, ţe môţe zásielku prevziať buď pri prvom alebo opakovanom pokuse o doručenie, prípadne bude mať reálnu moţnosť zásielku vyzdvihnúť počas doby jej uloţenia na pošte. Keďţe v prejednávanej veci nebol dodrţaný postup pri doručovaní zásielky, nedošlo k jej riadnemu doručeniu. Nie je teda naplnená materiálna podmienka právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Keďţe existencia právoplatného rozhodnutia je jednou z poţiadaviek pre prípustnosť mimoriadneho dovolania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), dovolací súd je nielen oprávnený, ale dokonca povinný skúmať, či boli splnené všetky jej podmienky. S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a z tohto dôvodu ho odmietol (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia, pretoţe povinnému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave
2. júna 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 6 4 M Cdo 18/2011