← Slovensko

o nariadenie návratu maloletých detí

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 123/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H., T. a J., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom prá

§ 237písm.

f/ O.s.p. a podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. V dôvodoch dovolania s poukazom na ustanovenia §§ 164, 167 ods. 2 a 170 ods. 1 O.s.p. uviedla, ţe v danom prípade je zjavné, ţe odvolací súd napadnutým opravným uznesením z pôvodného rozhodnutia zo dňa 8. februára 2012 vypustil celý samostatný výrok rozhodnutia o tom, ţe „odvolanie otca maloletých detí sa odmieta“. Svoje pôvodné rozhodnutie odvolací súd riadne odôvodnil. Neexistuje preto v odôvodnení pôvodného rozhodnutia ţiadna chyba v písaní, ani počítaní a ani iná vedomá nesprávnosť. Súd, ako je zrejmé z odôvodnenia, vychádzal z údajov uvedených na doručenke. Následné odhalenie pochybenia konštatované v odôvodnení napadnutého uznesenia nezakladalo podmienky pre postup podľa § 164 O.s.p. Vydaním napadnutého uznesenia bola v danom konaní narušená práva istota matky maloletých detí, ktorá vychádza z predpokladu, ţe súd je viazaný svojim vydaným rozhodnutím. Právna istota matky vychádzala tieţ z toho, ţe za okolností, ţe by súd v rozpore so zákonom nevydal napadnuté opravné uznesenie, bola by vec, ktorá je predmetom konania právoplatne skončená, s výnimkou rozhodnutia o trovách konania. Dovolateľka poukázala na to, ţe Občiansky súdny poriadok jej ako účastníčke konania navyše nedáva inú moţnosť nápravy takéhoto nezákonného konania a rozhodnutia, ktorým jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pričom v danom prípade je najmä s ohľadom na ochranu práv matky ako účastníčky konania potrebné dané zákonné ustanovenie o podmienkach prípustnosti dovolania vyhľadať extenzívne. 4 Cdo 123/2012 3 Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na to, ţe s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 164 O.s.p.

o znením § 167 ods. 2 O.s.p. povaţuje odvolacím súdom zvolený postup za správny, a preto zákonný. Vyslovila názor, ţe odvolací súd spôsobil v druhej výrokovej vete ním vydaného uznesenia z 8. februára 2012 č.k. 5 CoP 2/2012-118 jeho inú zrejmú nesprávnosť, úzko súvisiacu s chybou v počítaní v intenciách úpravy § 57 O.s.p. a § 204 O.s.p. Preto navrhla dovolanie matky maloletých detí zamietnuť. Otec maloletých detí vo vyjadrení taktieţ ţiadal podané dovolanie zamietnuť. Zdôraznil, ţe zrejmou nesprávnosťou bol dátum prevzatia prvostupňového uznesenia jeho právnou zástupkyňou vzhľadom na dátum vyhlásenia uznesenia. Zrejmou nesprávnosťou bolo napokon rozhodnutie súdu v časti uznesenia, ktorým odmietol odvolanie otca z dôvodu oneskoreného podania. Kolízny opatrovník maloletých detí, ani Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeţe sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 23 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní 4 Cdo 123/2012 4 (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolanie preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal a i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade matky maloletých detí nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., nemoţno podľa názoru dovolacieho súdu ani pri dovolateľkou poţadovanom extenzívnom výklade povaţovať za odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom. Ak aj matka maloletých detí tvrdí, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil a vyhodnotil vzniknutú procesnú situáciu a postupoval v rozpore so zákonom, keď vydal napadnuté opravné uznesenie, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné podmienky a predpoklady, čím, narušil právnu istotu dovolateľky, ktorá vychádzala tieţ z toho, ţe za okolností, ţe by súd v rozpore so zákonom nevydal predmetné opravné uznesenie, bola by vec 4 Cdo 123/2012 5 (s výnimkou rozhodnutia o trovách konania) právoplatne skončená, ide o tvrdenie, ktoré (bez ohľadu na správnosť odvolacím súdom zvoleného procesného postupu) bezprostredne súvisí s právnym posúdením veci. Dôsledkom vydania dovolaním napadnutého opravného uznesenia sa totiţ vec vráti do štádia odvolacieho konania, v ktorom odvolací súd prejedná odvolanie otca maloletých detí a o tomto meritórne rozhodne, pričom v rámci tohto odvolacieho konania matke maloletých detí ostávajú zachované všetky procesné práva priznané jej Občianskym súdnym poriadkom na ochranu jej práv a právom chránených záujmov, napadnutým uznesením teda nedošlo k odňatiu moţnosti dovolateľke konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila aj tým, ţe napadnuté opravné uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolenie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie súd splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie matky maloletých detí podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/O.s.p.

§ 243bods.

5 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

  1. 4 Cdo 123/2012 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. júna 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.