N a j v y š š í s ú d 3 Tost 28/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milan Lipovského a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a J

§ 141písm.

a/ Tr. zák., vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu 3 3 Tost 28/2012 z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák.; v skutku III. obžaloby v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ pre obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 4 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák., vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák.; v skutku IV. obžaloby v bodoch 1/, 2/, 3/ pre obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 4 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák., vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák. a M. O. v skutku I. obžaloby pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.; v skutku III. obžaloby v bode 4/ pre obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 4 písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák., vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák.

§ 141písm.

a/ Tr. zák.; v bode V. obžaloby pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo vyššie uvedenej obžalobe prokurátora. Obvinení A. P. i M. O. boli vzatí spolu s ďalšími spoluobvinenými do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa

1. apríla 2010, sp. zn. Tp 35/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
2. apríla 2010, sp. zn. 2 Tost 11/2010, z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por., pričom lehota väzby im začala plynúť dňa
3. apríla
4. Väzba bola uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
5. októbra 2010, sp. zn. Tp 35/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
6. októbra 2010, sp. zn. 5 Tost 36/2010, predĺžená do
7. apríla 2011 s tým, že obvinený A. P. sa ponecháva vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Väzba bola následne predĺžená uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
8. marca 2011, sp. zn. Tp 35/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
9. marca 2011, sp. zn. 6 Tost 9/2011, do
10. septembra
11. 4 3 Tost 28/2012 Uznesením sudcu pre prípravne konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
12. januára 2012, sp. zn. Tp 35/2010, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13. februára 2012 bola väzba obvineným predĺžená do
14. mája
15. Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
16. apríla 2012, sp. zn. Tp 35/2010, bol obvinený P. prepustený z väzby na slobodu a obvinenému M. O. boli dôvody väzby zredukované len na dôvod podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
17. mája 2012, sp. zn. 2 Tost 11/2012, toto rozhodnutie o prepustený obvineného P. z väzby na slobodu ako aj rozhodnutie o zmene dôvodov väzby u obvineného O. zrušil, žiadosť obvineného P. o prepustenie z väzby zamietol, jeho písomný sľub neprijal a neuložil nad ním dohľad probačného a mediačného úradníka. Ostatný raz bol o väzbe obvinených rozhodnuté po podaní obžaloby na obvinených P., O. ako aj s nimi ďalších obvinených, kedy senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo dňa
18. apríla 2012, sp. zn. BB-3T 13/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
19. mája 2012, sp. zn. 2 Tost 10/2012, rozhodol o ďalšom trvaní väzby obvinených. Pri rozhodovaní o sťažnosti obvinených mal Najvyšší súd na zreteli ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého môže väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať len nevyhnutný čas, čo je podporené aj rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vychádzal aj z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú aj naďalej, resp. či sa zmenili. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v predchádzajúcich rozhodnutiach, naposledy v uznesení z
20. mája 2012, sp. zn. 2 Tost 10/2012, vyslovil názor, že trestné stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie aj v tomto štádiu trestného konania (konanie pred súdom po podaní obžaloby), sa vedie dôvodne, skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto 5 3 Tost 28/2012 skutky spáchali obvinení P. a O. aj spolu s ďalšími obvinenými osobami. K rovnakému záveru dospel senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí zo dňa
21. júla
22. Najvyšší súd si tieto závery vyššie menovaných súdov osvojuje a v ďalšom na ne odkazuje. V prípade oboch obvinených je v súčasnom štádiu trestného konania splnená aj ďalšia materiálna podmienka ponechania obvinených vo väzbe, a to existencia väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 Tr. por. V prípade obvineného P. ide o väzobné stíhanie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v prípade obvineného O. sú to dôvody uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. Podľa zistenia Najvyššieho súdu uvedené väzobné dôvody, pre ktoré bola obmedzená osobná sloboda obvinených ich vzatím do väzby, sa opiera o celkom konkrétne skutočnosti vyžadované zákonom, pričom z nich vyplýva reálna obava z následkov predpokladaných v ustanovení upravujúcom dôvody útekovej väzby a preventívnej väzby. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na uznesenie senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
23. júla 2012, sp. zn. BB-3T 13/2012, kde tento v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal dôvody, pre ktoré považoval väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. v prípade obvineného O. a § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v prípade obvineného P. za opodstatnené. Najvyšší súd si závery súdu prvého stupňa osvojuje, s týmito sa v plnej miere stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje. K námietke oboch obvinených, že sa neustále opakujú tie isté odôvodnenia súdov o potrebe väzobné stíhania obvinených, Najvyšší súd konštatuje, že súdy majú povinnosť v každom štádiu trestného konania skúmať dôvody ďalšieho trvania väzobného stíhania obvinených, pričom sú viazané nielen vnútroštátnym zákonom ale aj medzinárodnými zmluvami. V zmysle Dohovoru, jeho článku 5 ods. 1 písm. c/ je potrebné, aby k počiatočnej podmienke obmedzenia osobnej slobody obvineného, ktorou je podozrenie zo spáchania trestného činu, pristúpili aj ďalšie iné skutočnosti odôvodňujúce potrebu väzobného stíhania a tieto majú byť vážne a dostatočne odôvodňujúce ďalšie trvanie väzby. V predmetnom prípade je táto podmienka splnená, čo vo svojich rozhodnutiach súdy rozhodujúce o ďalšom trvaní väzby obvinených v predmetnej trestnej veci aj uviedli a náležite zdôvodnili 6 3 Tost 28/2012 a aj keď sa to môže javiť ako neustále opakovanie tých istých dôvodov a účelové obmedzovanie osobnej slobody obvinených, opak je pravdou. Trestný poriadok v ustanovení § 71 ods. 1 vymedzuje dôvody, pre ktoré môže byť obmedzená osobná sloboda osoby a podľa tohto ustanovenia môže byť osobná sloboda obmedzená jedine obvinenému, a to len vtedy ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. V prípade slovného spojenia „konkrétna skutočnosť“ sa v zákone síce neuvádza, čo si treba pod týmto pojmom predstaviť, ale v tomto prípade je posúdenie týchto skutočností vecou súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci v čase rozhodnutia o väzbe (čiže aj o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvinených z väzby) posúdi, či vzatie obvinených do väzby a ich ďalšie držanie v nej, je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúce väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. v prípade obvineného O. a § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v prípade obvineného P. vyplývajú z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu, kde táto mala byť páchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom sofistikovanosti a cieľom bola ziskuchtivosť. K námietke obvineného P., že obžaloba vykazuje viacero pochybení, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 235 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd konštatuje, že za tejto situácie 7 3 Tost 28/2012 je jeho predmetom rozhodnutie o sťažnosti obvinených o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu. Preto nie je vecou Najvyššieho súdu aj skúmanie samotnej podstaty obžaloby, ale len posúdenie okolností, či aj v danom štádiu trestného konania naďalej trvajú dôvody väzby u obvinených. V tomto štádiu trestného konania nie je vecou súdu rozhodnutie o vine obvinených, ale len posúdenie podmienok väzobného stíhania. Bude vecou prvostupňového súdu, aby sa s týmito skutočnosťami vysporiadal pri rozhodovaní o merite veci, teda o vine či nevine obvinených. V súlade so zákonom teda postupoval Špecializovaný trestný súd, keď žiadosti obvinených A. P. a M. O. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Zákonu zodpovedá aj postup Špecializovaného trestného súdu, keď podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol návrh obvineného P. na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Aj s týmito závermi prvostupňového súdu sa Najvyšší súd plne stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového uznesenia, preto sťažnosti obvinených A. P. a M. O. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
24. augusta 2012 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová