f/ O. s. p. Odvolací súd pri rozhodovaní porušil zákon, a preto za podmienok uvedených v § 243e ods. 1 O. s. p.
1 písm. b/ O. s. p. a § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. s poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s. p. podal generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre, lebo to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Ţalobcovia sa v celom rozsahu stotoţnili s mimoriadnym dovolaním. K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadril ţalovaný 1/ podaním zo dňa
1 O. s. p.), bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (t. j. či v danej veci nejde o nedostatok právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Osobitne sa pritom sústredil na námietku mimoriadneho dovolateľa, spočívajúcu v tom, ţe účastníkom konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať s tým, ţe odvolací súd svoj rozsudok nedostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., rozhodnutie je nepreskúmateľné, bola porušená zásada spravodlivého konania a rozsudkom krajského súdu bolo porušené základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle ust. § 237f O. s. p. rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné 3 pojmové znaky; 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala aj účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 5 MObdo 8/2011 6 O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, ţe vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. znamená porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. II.ÚS 261/06). V zmysle čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (základné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V nadväznosti na namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe ich integrálnou súčasťou je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 60/04). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, ţe právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, ţe na kaţdý argument sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgij Diaz V. Grécko z 29. mája 1997, RECUIL III/1997). Povinnosťou všeobecného súdu je teda uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôkazy, na ktorých 5 MObdo 8/2011 7 svoje rozhodnutie zaloţil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia (napr. III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na to, ţe podľa jeho názoru rozsudok súdu prvého stupňa je spravodlivý, vydaný po riadnom zistení skutkového stavu a správnom právnom posúdení, pričom nezistil ţiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantného právneho záveru súdu prvého stupňa. Keďţe sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, povaţuje za nadbytočné tieto dôvody opätovne uvádzať (§ 219 ods. 2 O. s. p.) a odkazuje na ne. Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetnom súdnej ochrany a nereagoval ani na jednu podstatnú odvolaciu námietku, pričom od uvedenej povinnosti ho nemôţe oslobodiť ani znenie § 219 ods. 2 O. s. p., ktoré nemoţno aplikovať čisto formálne, ale
2 O. s. p. Rozsudkom krajského súdu bolo podľa názoru najvyššieho súdu porušené základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., a preto je dôvodná námietka mimoriadneho dovolateľa, ţe postupom odvolacieho súdu bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Ako ďalší dovolací dôvod generálny prokurátor uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.). K predmetnej veci bolo ţalobcami 1/ aţ 5/ podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z
1 písm. a/, b/ O. s. p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a právom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. a § 243b ods. 3 O. s. p.
2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.