← Slovensko

o 351 233,98 eur

Najvyšší súd 5 Obo 8/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D., spol. s r. o., X.Š., IČO: X., zast. JUDr. A.P., advokát, O.P.L.Č. proti ţalovanému: I., a. s., P.K., IČO: X., zast. JUDr. V.V., H.K., o 351 233,98 eur (10 581 275 Sk), na odvolanie ţalovaného a ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. decembra 2011, č. k. 4 Cb/1/2009-190 v znení uznesenia, č. k. 4 Cb/1/2009-202 z
  2. decembra 2011, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  3. decembra 2011, č. k. 4 Cb/1/2009-190 v znení uznesenia, č. k. 4 Cb/1/2009-202 z
  4. decembra 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  5. decembra 2011, č. k. 4 Cb/1/2009-190 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 38 290,61 eur, v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe právny predchodca ţalobcu D., spol. s r. o., H.D.H.Č., IČO: X. uplatnil protinávrhom z
  6. septembra 2002 voči ţalovanému nárok na zaplatenie sumy 351 233,98 eur (10 581 275 Sk). Predmetná suma pozostáva zo zmluvnej pokuty vo výške 7 444 000 Sk, ušlého zisku vo výške 1 465 564 Sk, kompletizačnej priráţky vo výške 394 000 Sk a revízií a repasácií technologických zariadení vo výške 1 277 711 Sk. 5 Obo 8/2012 2 Uznesením z
  7. novembra 2009 (právoplatné
  8. decembra 2009) súd prvého stupňa pripustil zámenu na strane ţalobcu tak, ţe namiesto pôvodného ţalobcu vstúpil do konania terajší ţalobca. Uznesením z
  9. marca 2009 (právoplatné
  10. marca 2009) súd prvého stupňa protinávrh ţalovaného z
  11. septembra 2002 vylúčil na samostatné konanie. Právny predchodca ţalobcu (ďalej len ţalobca) ako zhotoviteľ a ţalovaný ako objednávateľ uzatvorili
  12. novembra 1993 zmluvu o dielo č. 12/0001/93 na dodávku a montáţ technologickej časti stavby „Rozšírenie Č.S.“, pričom si dohodli termíny stavebnej pripravenosti: PS 01 07/94 (stav pripravenosti), 12/94 (ukončenie montáţe), PS 02 07/94 - 12/94, PS 06 11/93 a 7/94 - 04/94, PS 08 03/94-04/94, PS 09 11/93-04/
  13. Pre prípad omeškania objednávateľa - ţalovaného so splnením záväzku podľa č. l. 3 zmluvy si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 500 Sk za kaţdý deň omeškania. Ţalovaný si svoj záväzok nesplnil a dostal sa do omeškania, preto ţalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za: PS 01 2981 dní (od
  14. júla 1994 do
  15. septembra 2001) x 500 Sk, čo je 1 490 500 Sk, PS 02 2981 dní (od
  16. júla 1994 do
  17. septembra 2002) x 500 Sk, čo je 1 450 500 Sk, PS 06 2981 dní (od
  18. júla 1994 do
  19. septembra 2002) x 500 Sk, čo je 1 490 500 Sk, PS 08 3095 dní (od
  20. marca 1994 do
  21. septembra 2002), čo je 1 547 500 Sk, PS 09 2850 dní (od
  22. novembra 1993 do
  23. septembra 2002), čo je 1 425 000 Sk. Zmluvná pokuta predstavuje celkom čiastku 7 444 000 Sk. Ušlý zisk za prevádzkové súbory PS 01 a PS 02 v celkovej hodnote 9 770 428 Sk, z toho 15% predstavuje sumu 1 465 564 Sk. Kompletizačná priráţka predstavuje čiastku 394 000 Sk a revízia a repasácia technologických zariadení sumu 1 277 711 Sk. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe účastníci konania si dodatkom č. 1 k zmluve o dielo dohodli nové termíny plnenia stavebnej pripravenosti u objektov PS 01, PS 02, PS 06 - časť na 03/
  24. V dodatku sú síce uvedené termíny ukončenia 03/94, ale ide o chybu, lebo z návrhu ţalovaného vyplýva, ţe ide o termín ukončenia stavebnej pripravenosti 03/
  25. 5 Obo 8/2012 3 Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe zo strany ţalovaného neboli termíny stavebnej pripravenosti dodrţané. Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd prvého stupňa skúmal opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka a ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ţalobca si nárok uplatnil protinávrhom z
  26. septembra 2002, ktorý bol prvostupňovému súdu doručený na pojednávaní
  27. októbra
  28. Preto zmluvnú pokutu za omeškanie s ukončením stavebnej pripravenosti objektu PS 01, PS 02, PS 06 za obdobie od
  29. júla 1994 do
  30. septembra 2001 vyhodnotil súd prvého stupňa tak, ţe právo ţalobcu na zmluvnú pokutu je premlčané za obdobie pred
  31. októbrom
  32. Nárok ţalobcu nie je premlčaný len za obdobie od
  33. októbra 1999 do
  34. septembra 2002, t. j. za 131 dní omeškania x 3 (tri stavebné objekty), t. j. spolu 393 dní omeškania x 500 Sk, spolu 6 190,66 eur (186 500 Sk) titulom zmluvnej pokuty. V prevyšujúcej časti nároku na zmluvnú pokutu ţalobu zamietol. Nárok ţalobcu na náhradu ušlého zisku povaţoval prvostupňový súd za opodstatnený. Hodnota prevádzkových súborov, ktoré neboli vinou ţalovaného realizované, predstavuje hodnotu 9 770 428 Sk (§ 373 Obchodného zákonníka). Ušlý zisk súd prvého stupňa posudzoval podľa ust. § 381 Obchodného zákonníka, keď mal za to, ţe v danom odvetví je primeraný zisk vo výške 10%, a preto ţalobe vyhovel vo výške 32 444,66 eur (977 428 Sk). Uplatnený nárok ţalobcu na kompletizačnú priráţku 394 000 Sk zamietol, lebo ţalobca montáţ technologického zariadenia nevykonal, rovnako ţalobcovi nepriznal 1 277 711 Sk za revízie a repasáciu technologických zariadení, keďţe ţalobca v priebehu konania nárok náleţitým spôsobom súdu nezdokladoval a nezdôvodnil. Prvostupňový súd taktieţ skúmal aktívnu legitimáciu ţalobcu a konštatoval, ţe došlo k platnému postúpeniu pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky z
  35. októbra 2002 z pôvodného ţalobcu na terajšieho ţalobcu. Prvostupňový súd sa zaoberal nemoţnosťou plnenia, pokiaľ nastane po vzniku záväzku, t. j. dodatočná nemoţnosť plnenia a mal za to, ţe dôkazné bremeno spočíva na dlţníkovi. Ţalovaný ako zhotoviteľ diela mal s Mestom S. uzatvorenú zmluvu o dielo na stavbu „Rozšírenie Č.S.“. Pre nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa došlo v mesiaci máj 1994 k pozastaveniu všetkých prác na uvedenej stavbe, a to napriek tomu, ţe ţalovaný mal s predchádzajúcim ţalobcom právne uzatvorenú zmluvu o dielo č. 12/001/93 z
  36. novembra 1993, podľa ktorej mal predchádzajúci ţalobca vykonať dodávku a montáţ technologickej časti predmetnej stavby. Termíny stavebnej pripravenosti boli riadne 5 Obo 8/2012 4 v zmluve dohodnuté. Ţalovaný porušil zásadu pacta sunt servanda, pretoţe bez splnenia si notifikačnej povinnosti neinformoval predchádzajúceho ţalobcu o tom, ţe si nesplnil záväzok zo zmluvy o dielo z
  37. novembra 1993, zmluvy č. 12/001/
  38. Prvostupňový súd preto dospel k názoru,ţe v danom prípade nedošlo k dodatočnej nemoţnosti plnenia, a teda ani k zániku záväzku zo zmluvy č. 12/001/92 z
  39. novembra
  40. Ţalobca mal za to, ţe nedošlo k zániku záväzkov zo zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka má za to, ţe premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov, s výnimkou vypovedať zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú. Zmluva o dielo č. 12/001/93 z
  41. novembra 1993 nebola uzatvorená na dobu neurčitú, a preto došlo k premlčaniu práv z uvedenej zmluvy o dielo. Prvostupňový súd preto vyhovel ţalobe vo výške 1 153 543 Sk a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca a aj ţalovaný v zákonom stanovenej lehote, pričom ich odvolania majú náleţitosti vyţadované v ust. § 205 O. s. p. Ţalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to do časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 38 290,61 eur a do výroku o trovách konania. Má za to, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a to nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov. Ţalovaný namietal nielen premlčanie nároku ţalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty ku dňu
  42. januára 1996, resp. ku dňu
  43. februára 1996, ale aj k tomuto termínu zánik zmluvy č. 12/0001/93 z dôvodu dodatočnej nemoţnosti plnenia podľa ust. § 575 OZ v spojitosti s ust. § 352 ObZ. Ţalovaný predloţil na preukázanie zániku zmluvy dôkazy (dodatok č. 7 k zmluve o dielo, záznam z rokovania zo
  44. apríla 1994,
  45. mája 1994, odstúpenie od zmluvy o dielo z
  46. novembra 1995, list z
  47. februára 1996, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí stavbny z
  48. mája 1994 a
  49. februára 1996 a zápis z
  50. februára 1995). Ţalovaný nebol vlastníkom pozemku a ani stavby, pre ktorú mal pôvodný ţalobca zhotoviť technologické dielo. Medzi ţalovaným a Mestom S. došlo k zániku zmluvy, čo ţalovaný nemohol vedieť a predvídať. Došlo k zmene technologickej časti a technológiu dodal iný dodávateľ. Ţalovaný v konaní nikdy netvrdil, ţe pre nedostatok financií na strane objednávateľa došlo v máji 1994 k pozastaveniu všetkých prác na stavbe a takáto skutočnosť v konaní ani nevyšla najavo. Ţalovaný má za to, ţe preukázal dodatočnú nemoţnosť plnenia, a preto došlo k zániku záväzku so ţalobcom pre nemoţnosť plnenia. 5 Obo 8/2012 5 Ţalovaný namieta v odvolaní aj výšku ušlého zisku, t. j. ţe výpočet základu 9 770 428 Sk je nesprávny. Rovnako bol nesprávny postup súdu pri skúmaní dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Rovnako ţalovaný s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. namieta nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nesúhlasí ani s názorom prvostupňového súdu, ţe ţalobca je v danej veci aktívne legitimovaný, keďţe na zmenu účastníka konania sa podľa ust. § 92 ods. 3 O. s. p. vyţaduje súhlas toho, kto na jeho miesto má vstúpiť. Ďalej ţalovaný poukázal na záhlavie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, kde má ţalovaný uvedené nesprávne IČO a označenie právneho zástupcu ţalovaného ako „komerčný právnik“, ako aj sídlo právneho zástupcu ţalovaného je nesprávne uvedené ako: „P.K.“. Prvostupňový súd nesprávne postupoval pri rozhodovaní o trovách konania, keď tieto účastníkom nepriznal, pričom rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Ţalobca mal v konaní vo veci úspech v 1/10 a ţalovaný v 9/10, preto je ţalovaný názoru, ţe pri čiastočnom úspechu vo veci má ţalovaný nárok na priznanie trov konania minimálne vo výške 8/10 z celkovej výšky trov konania. Preto navrhol, aby odvolací súd priznal ţalovanému náhradu trov konania v celom uplatnenom rozsahu. Ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a uloţí ţalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania v sume 8 487,81 eur za prvostupňového konania a 10 369,24 eur na trovy odvolacieho konania. Ţalobca v odvolaní napadol rozsudok v časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá, a to pre chybný výpočet nepremlčanej časti nároku ţalobcu. Poukazuje na nález Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 49/2003 z
  51. júna 2005, posudzujúceho existenciu nárokov zo ZOD č. 12/0001/93, ktorým bolo konštatované, ţe z tejto zmluvy vyplývajú záväzky objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi všetky škody a naviac náklady, ktoré vznikli prerušením prác na diele na podklade úkonu objednávateľa a ţe ţalobca jednoznačne uplatňuje pohľadávku zo zmluvy o dielo, predstavujúcu hodnotu, ktorú si ţalovaný objednal a nezaplatil. Zmluva o dielo č. 12/0001/93 z
  52. novembra 1993 v znení dodatku č. 1 je doposiaľ platná a účinná, s tým, ţe objednávateľ sa nachádza trvale a sústavne v omeškaní. Ţiadna strana od zmluvy neodstúpila a zmluvný záväzok ani inak nezanikol. Ţalobca nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa o priemernej výške ušlého zisku, má za to, ţe v tejto oblasti je beţná marţa 30%. Ţalobca mal a vyvíjal náklady s kompletizačnou a inţinierskou činnosťou. Doklady súdu predloţil. Revízie a repasáciu vykonala s. r. o. T.K., ktorá si vyfakturovala čiastku 1 277 711,20 Kč a túto čiastku jej ţalobca uhradil. Preto ţalobca navrhol, 5 Obo 8/2012 6 aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti zmenil tak, ţe ţalobe ţalobcu v preukázanej výške vyhovie a rozhodne aj o trovách konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolania účastníkov konania podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k názoru, ţe v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, resp. zmenu napadnutého rozhodnutia. Je nesporné, ţe účastníci konania - právny predchodca ţalobcu a ţalovaný - uzatvorili Zmluvu o dielo č. 12/0001/93 dňa
  53. novembra 1993, pričom ţalobca ako zhotoviteľ a ţalovaný ako objednávateľ. Rozsah zmluvy o dielo je definovaný v čl. 2 - predmet zmluvy o dielo. Zároveň si účastníci tejto zmluvy dohodli termíny plnenia prevádzkových súborov PS 01, PS 02, PS 04, PS 06, PS 07, PS 08 a PS
  54. V čl. 6 si zmluvné strany dohodli náhrady a sankcie. Taktieţ nie je sporné, aj keď túto skutočnosť ţalobca odmieta, ţe na základe listu ţalovaného zo
  55. mája 1994 došlo k pozastaveniu prác na stavbe Č.S.. Týmto listom ţalovaný pozastavil práce na predmetnej čističke a neţiadal pokračovať v prácach zabudovania technológie. Z obsahu listu, ktorým ţalovaný ţiadal ţalobcu stornovať všetky objednávky a technologické dodávky strojov a zariadení, je moţné vyvodiť, ţe išlo vlastne o odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť konštatuje Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku, sp. zn. Obdo V 49/2003 z
  56. júna
  57. Preto tvrdenie ţalobcu, ţe zmluva o dielo stále platí, je nedôvodné a odvolací súd k nemu nemohol prihliadnuť. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so základnou otázkou, a to, kedy došlo k zániku zmluvy o dielo č. 12/0001/93, uzatvorenej
  58. novembra 1993 v znení jej dodatkov. Pri právnom posúdení a vyhodnotení tejto primárnej právnej skutočnosti nevzal prvostupňový súd do úvahy rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 49/2003 a ani tvrdenia ţalovaného, ţe k zániku zmluvy o dielo došlo
  59. februára
  60. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa (str. 6 napadnutého rozsudku posledný odsek a str. 7) vyplýva, ţe podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov, s výnimkou vypovedať zmluvu na dobu neurčitú. Prvostupňový súd mal za to, ţe zmluva o dielo č. 12/0001/93 z
  61. novembra 1993 nebola uzatvorená na dobu neurčitú, a preto došlo 5 Obo 8/2012 7 k premlčaniu práv z uvedenej zmluvy. Na druhej strane prvostupňový súd ţalobe ţalobcu v časti o zaplatenie 1 153 543 Sk vyhovel. Odvolací súd ďalej poukazuje i na znenie Zmluvy o dielo č. 12/0001/93 z
  62. novembra 1993, a to čl. 11 bod 11.6, podľa ktorého je objednávateľ (ţalovaný) oprávnený v kaţdej dobe vyzvať písomne zhotoviteľa (ţalobcu) na prerušenie prác na vykonanie diela. Túto povinnosť si ţalovaný splnil. V konaní na súde prvého stupňa však prvostupňový súd neskúmal, keďţe ani nevykonal ţiadne dokazovanie, aké kroky vykonal ţalobca za účelom predídenia vzniku škody a viac nákladov. Prvostupňový súd síce posudzoval tvrdenie ţalovaného, či k zániku zmluvy nedošlo pre nemoţnosť plnenia záväzku (§ 352 Obch. zák.), toto tvrdenie mal však za neopodstatnené, keďţe dospel k záveru, ţe ţalovaný ako zhotoviteľ mal uzatvorenú zmluvu o dielo „Rozšírenie Č.S.“ s Mestom S.. K pozastaveniu všetkých prác na uvedenej stavbe došlo pre nedostatok finančných prostriedkov na strane objednávateľa - Mesta S., čo pre súd prvého stupňa nebol dôvod zániku zmluvy pre nemoţnosť plnenia. Súd prvého stupňa však nijako nevyhodnotil skutočnosť, ţe vlastníkom pozemku, na ktorom mala byť stavba „Rozšírenie Č.S.“ realizovaná, ako aj ČOV, boli v majetku objednávatel, t. j. Mesta S., pričom ţalovaný musel stavenisko odovzdať vlastníkovi, t. j. Mestu S.. K tejto okolnosti súd prvého stupňa zaujal záver, ţe nedošlo k dodatočnej nemoţnosti plnenia, a teda ani k zániku záväzku zo zmluvy o dielo č. 12/0001/
  63. Toto konštatovanie je bez právneho vyhodnotenia, vzhľadom na list ţalovaného zo
  64. mája 1994 a listu z
  65. mája
  66. Podľa ust. 387 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby stanovenej zákonom. V predmetnej veci platí podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka všeobecná premlčacia doba, a to štyri roky. Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú mal súd prvého stupňa posúdiť podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute, ako aj náhrade škody a ušlého zisku na základe protinávrhu ţalobcu. Ku skúmaniu dôvodnosti, resp. nedôvodnosti námietky premlčania zo strany ţalovaného však mohol prvostupňový súd pristúpiť aţ potom, keď z predloţených dôkazov by vyvodil právny záver o základe sporu, t. j. či došlo k zániku zmluvy podľa ust. § 351 alebo 352 Obchodného zákonníka, či na strane ţalovaného boli, resp. neboli splnené liberačné dôvody (§ 374) a či ţalobca vyvinul všetko úsilie za účelom predídenia škody. Následne aţ po takto ustálenom skutkovom stave mal pristúpiť k skúmaniu dôvodnosti, resp. nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania. 5 Obo 8/2012 8 Odvolací súd poukazuje aj na konanie ţalobcu, ktorý k odvolaniu pripojil objednávku č. 400129 zo dňa
  67. augusta 1997, zmluvu č. 33/004/97 z
  68. augusta 1997, ako aj faktúru č. 13997 na čiastku 1 205 320, ktorými dokladmi preukazuje v odvolacom konaní dôvodnosť uplatneného nároku za revízie a repasáciu technologického zariadenia pre Č.S.. K týmto dôkazom odvolací nemohol prihliadnuť vzhľadom na ukončené dokazovanie na súde prvého stupňa dňa
  69. novembra
  70. Dôvodnosť náhrady sumy 1 205 320 (mena nie je uvedená) bude predmetom skúmania jej oprávnenosti na súde prvého stupňa. Rovnako odvolací súd sa zaoberal dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalovaného, týkajúcich sa trov konania a konštatoval, ţe rozhodnutie je arbitrárne. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ţe keď súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., prečo účastníkovi, ktorý mal čiastočný úspech v konaní, mu trovy nepriznal, resp. aké dôvody viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovnskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval vo vyššie naznačenom smere, doplnil dokazovanie a následne rozhodol, a to aj o trovách odvolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave,
  71. februára 2012 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.