znaleckého posudku je vo výške 74 280,78 eur. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalobcovi vzniklo právo na podanie poddĺţnickej ţaloby. Ďalej uviedol, ţe na celú ţalovanú sumu ţalobca nemá nárok. Nemá nárok najmä na predbeţné trovy exekúcie, ktoré boli vyčíslené v sume 7 336,69 eur. Predbeţné trovy si v zmysle ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku určuje exekútor
osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie, pričom ide v podstate len o údaj informatívny. Tieto trovy nie sú konečné. Ţalobca má nárok na istinu vo výške 19,091 eur, trovy súdneho konania v sume 763,59 eur, úroky z omeškania v sume 5 990,70 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 112,19 eur, spolu 25 957,48 eur. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe pokiaľ si ţalobca uplatňoval v konaní úroky z omeškania vo výške 12%, súd pri rozhodovaní o úrokoch vychádzal z § 109 Exekučného poriadku a dospel k záveru, ţe oprávnený si nemôţe voči dlţníkovi povinného uplatniť úroky z omeškania. Ide o zodpovednostný právny vzťah, kde je zaviazaným povinný. Intercesia tohto dlhu, ani prechod aktívnej formálnej legitimácie nie je vyslovený v ţiadnom ustanovení 5 Obdo 39/2011 3 zákona. Preto neprichádza do úvahy ako nárok, ktorý moţno úspešne uplatniť poddĺţnickou ţalobou, a preto v tejto časti ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie ţalobcu a rozhodol rozsudkom z
ktorého výška obchodného podielu spoločnosti A., s. r. o., V. v spoločnosti A., s. r. o., V. po zohľadnení záväzkov z minulých rokov je v sume 74 280,78 eur. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe ţalobcovi nevznikol právny nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12% z uplatneného nároku. Z ust. § 109 Exekučného poriadku vyplýva, ţe v poddĺţníckej ţalobe ide o právny vzťah, ktorý oprávnenému dovoľuje, aby vo vlastnom 5 Obdo 39/2011 4 mene uplatňoval právo povinného, vyplývajúce z hmotnoprávneho vzťahu povinného k jeho dlţníkovi. Ide len o procesné oprávnenie uspokojiť sa z pohľadávky povinného voči jeho dlţníkovi. Preto sa nemôţe prihliadať na práva a povinnosti vyplývajúce z prípadných hmotno-právnych vzťahov medzi oprávneným a dlţníkom povinného, ale v tomto vzťahu právne významné iba práva a povinnosti vyplývajúce z hmotno-právnych vzťahov medzi povinným a jeho dlţníkom. Oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby proti dlţníkovi povinného tak, ţe právo vzniká v deň nasledujúci potom, čo bol dlţníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky, ak k vyplateniu nedošlo alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr, aţ po doručení exekučného príkazu a ak jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. Z toho dôvodu si oprávnený nemôţe voči dlţníkovi povinného uplatniť úroky z omeškania. Ide o zodpovednostný právny vzťah, kde je zaviazaným povinný. Intercesia tohto dlhu, ani prechod aktívnej formálnej legitimácie nie je vyslovený v ţiadnom ustanovení zákona. Preto neprichádza do úvahy ako nárok, ktorý moţno úspešne uplatniť poddĺţníckou ţalobou. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie predbeţných trov exekúcie, pretoţe tak ako správne posúdil uplatnený nárok okresný súd, ide o trovy konania, ktoré v čase vydania exekučného príkazu reálne ešte nevznikli. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej zaviazal ţalovaného na zaplatenie sumy 25 825,52 eur, zmenil na sumu 25 957,48 eur iba z dôvodu nesprávneho súčtu priznaného nároku, ktorý pozostáva zo sumy 19 091 eur, 5 990 eur, 763,59 Eur, 112,19 eur, čo spolu je 25 957,48 eur. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a ţalobe v celom rozsahu vyhovené. Dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd nemal právo zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa len na základe nesprávneho súčtu.
jeho názoru išlo o zrejmú chybu v sčítaní, ktorú mal napraviť súd prvého stupňa. Ďalej namietal, ţe odvolací súd nesprávne vypočítal výšku vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a výšku predbeţných trov konania.
odôvodnenia rozsudku súd nepriznal zo ţalovanej istiny iba predbeţné trovy exekúcie. Priznaná bola pohľadávka a príslušenstvo k pohľadávke uvedené v exekučnom príkaze. Z exekučného príkazu Ex 259/2001-49 vyplýva, ţe istina 46 612,46 eur je súčtom poloţiek: 1) pohľadávka 19 090,35 eur, 2) príslušenstvo pohľadávky vo výške 18 450,94 eur, 3) predbeţné trovy exekúcie 7 336,69 eur, 4) ďalšie predbeţné trovy exekúcie 1 734,48 eur. 5 Obdo 39/2011 5
dovolateľa, ak súd priznal pohľadávku s príslušenstvom, tak potom v rozsudku mala byť uvedená suma 37 541,29 eur (19 090,35 eur + 18 450,94 eur) a nie 25 957,48 eur. Dovolateľ ďalej namietal, ţe odvolací súd nesprávne posúdil výrok, ţe trovy exekučného konania v čase vydania exekučného príkazu reálne ešte nevznikli. Trovy exekučného konania začínajú reálne vznikať exekútorovi uţ po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
názoru dovolateľa odvolací súd v rozpore s doterajšou judikatúrou k poddĺţnickej ţalobe nepriznal celú ţalovanú istinu uvedenú v exekučnom príkaze. Odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku úrokov z omeškania, keď nerešpektoval § 517 Občianskeho zákonníka a doterajšie súdne rozhodnutia. Nebral do úvahy ani tú skutočnosť, ţe ku dňu právoplatnosti rozsudku, čiţe k
f/ O. s. p. a § 238 ods. 1 O. s. p. Ţalovaný sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V prejednávanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 25 957,48 eur namiesto 25 825,52 eur, na ktoré ho zaviazal súd prvého stupňa, lebo zistil, ţe súd prvého stupňa urobil sčítaciu chybu. Vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. 5 Obdo 39/2011 6 Z ustanovenia § 238 O. s. p., ktoré upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku, vyplýva, ţe dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 238 ods. 1 O. s. p.). Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je rozhodujúce, či odvolací súd formálne rozhodol
p. alebo
ustanovenia § 220 O. s. p. Rozhodujúci je obsahový vzťah rozsudkov súdov oboch stupňov v tom, ţe rozdielne posúdili práva a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov konania. Významné pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je to, ako odvolací súd formuloval výrok rozsudku, ale porovnanie obsahu oboch rozsudkov. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v časti zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vo zvyšku ho potvrdil. Dovolací súd preto prípustnosť dovolania
1 O. s. p. posudzoval len v časti, ktorou odvolací súd rozhodol
p. Dovolanie
1 O. s. p. nie je prípustné, ak ním nedošlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, ale ak ním len napravil chybu v spočítaní uplatnenej pohľadávky, ako v danom prípade. Je nepochybné, ţe odvolací súd práva a povinnosti účastníkov posúdil tak isto ako súd prvého stupňa, preto ak aj v časti rozhodol
ustanovenia § 220 O. s. p., dovolanie v tejto časti
1 O. s. p. nie je prípustné. Vo zvyšku odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a proti potvrdzujúcej časti nepripustil dovolanie. Ani proti tejto časti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolanie nie je
p. prípustné, lebo nejde ani o jeden prípad stanovený v § 238 O. s. p.
1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadať vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale skúmal aj, či podané dovolanie nie je prípustné
a/ aţ g/ O. s. p. Ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá aj tým, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. V prejednávanej veci odvolací súd síce rozhodol v časti zmeňujúcim rozsudkom, avšak z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, 5 Obdo 39/2011 7 ţe odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne. Nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplniť a z obsahu rozhodnutia vyplýva, ţe odvolanie ţalobcu nepovaţoval za dôvodné, len v rozhodnutí čiastočne zmenil v prospech ţalobcu priznanú časť pohľadávky, lebo súd prvého stupňa pri vyhlásení rozhodnutia urobil počítaciu chybu (ţalobcovi vo výroku uviedol o 131,96 eur menej, ako
odôvodnenia rozhodnutia mu priznal).
p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, ţe by postupom súdu bola ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd v prospech ţalobcu opravil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom ţalobcu. Všeobecný súd je však povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať. Keďţe dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé skutkové zistenia, dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe súd sa právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie, zároveň je zastávaný názor, ţe nesprávne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania. Správnosť skutkových a právnych záverov, zaloţených na dokazovaní, by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by v prejednávanej veci bolo dovolanie prípustné
p. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe v konaní pred odvolacím súdom mal ţalobca rovnaké moţnosti na uplatnenie svojich práv ako ţalovaný a rozsudok odvolacieho súdu nie je postihnutý vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. Rovnako dovolací súd nezistil, ţe by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p. 5 Obdo 39/2011 8 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. V dovolacom konaní bol úspešný ţalovaný, preto by mu spravidla vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalovanému však v dovolacom konaní nevznikli ţiadne trovy, preto mu dovolací súd ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 13. februára 2012 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.