Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Cdo 121/2011 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. M., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. F. B., advokátkou v K., proti odporkyni N. s. r. o., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. A. Š. advokátkou v Bratislave, Saratovská 2/A, o 1 659, 70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C 108/2008 , o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- marca 2011 sp. zn. 3 Co 207/2009, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
- marca 2011 sp. zn. 3 Co 207/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
- novembra 2008 č. k. 45 C 108/2008-78 návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporkyni zaplatenia sumy 50 000 Sk ( 1 659, 70 €) zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 12 360 Sk ( 410,28 € ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci a so zreteľom na obsah , zmysel a účel citovaných ustanovení, dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Uviedol, že navrhovateľka bola oboznámená s obsahom zmluvy o sprostredkovaní ( uzavretou s odporkyňou
- marca 2007), ktorej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti – bytu , ako aj s listom vlastníctva týkajúcim sa predmetnej nehnuteľnosti, vrátane ťarchy na nej viaznucej a s možnosťou výmazu záložného práva. Zmluvu nemusela podpísať, alebo sa mohla pred jej podpisom poradiť so svojou matkou. V konaní nebolo preukázané, že k uzavretiu kúpnej 2 7 Cdo 121/2011 zmluvy nedošlo zavinením odporkyne a podľa platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní má preto nárok na zmluvnú pokutu . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z
- marca 2011 sp. zn. 3 Co 207/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1 659, 70 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
- mája 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania 2 396, 06 € , všetko do troch dní. Uviedol , že účastníci dňa
- marca 2007 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní , ktorej predmetom bol záväzok odporkyne ( sprostredkovateľa ) obstarať navrhovateľke ( záujemcovi ) uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti – bytu – garsónky č. 52 , nachádzajúcej sa na V. poschodí obytného domu v Bratislave , Nezábudková ul. č. 38 s dohodnutou kúpnou cenou 1 700 0000 Sk ( 56 429,66 € ) a záväzok odporkyne zaplatiť odporkyni províziu ( čl. I. ) vo výške 50 000 Sk ( 1 659, 70 € ). V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka províziu odporkyni zaplatila a že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Súčasťou zmluvy o sprostredkovaní ( čl. V ods.
- 6 ) sa stalo vyhlásenie navrhovateľky o zmluvnej pokute ( príloha č. 1 ) ako jednostranný právny úkon ( navrhovateľkou podpísaný ) . Netvorilo však písomné dojednanie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie prijatia návrhu na uzavretie dohody o zmluvnej pokute s odporkyňou. Teda dohoda o zmluvnej pokute medzi účastníkmi uzavretá nebola. Poukázal na to, že v zmluve o sprostredkovaní nie je pri špecifikácii nehnuteľnosti uvedená ťarcha na nej viaznuca napriek tomu, že ku dňu podpisu zmluvy bola navrhovateľka oboznámená s aktuálnym stavom , podľa ktorého bola nehnuteľnosť predmetom záložného práva. Navrhovateľka ani nemala záujem kúpiť nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom a návrh kúpnej zmluvy , ktorý jej bol predložený, bol v rozpore so zmluvou o sprostredkovaní ( nehnuteľnosť zaťažená záložným právom a nižšia kúpna cena 1 000 000 Sk - 33 193,92 € nezodpovedala kúpnej cene dohodnutej v zmluve ). Preto odporkyni nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty , ani nárok na zaplatenie provízie , z ktorého dôvodu jej na úkor navrhovateľky vzniklo bezdôvodné obohatenia v uplatnenej výške ( vo výške zaplatenej provízie ), ktoré je povinná vydať. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a o trovách konania podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom odvolacieho súdu , ktorý 3 7 Cdo 121/2011 svoje rozhodnutie založil na celkom inom právnom názore ako súd prvého stupňa , jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Inú vadu konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci videla v nesplnení osobitnej poučovacej povinnosti podľa § 213 ods. 2 O. s. p. ) vytýkala aj nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. ). Trvala na tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola medzi účastníkmi uzavretá platne. Názor odvolacieho súdu, že k písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nedošlo pre absenciu prijatia návrhu na uzavretie dohody o zmluvnej pokute považovala za absurdný už len z dôvodu, že bola to ona , kto predložil návrh zmluvy v uzavretej podobe a navrhovateľka ho bez výhrad akceptovala. Vôľou zmluvných strán , ktorá bola výslovne zakotvená v čl. V bod
- 6 zmluvy o sprostredkovaní , bola dohoda o zmluvnej pokute. Vlastný obsah tejto dohody bol potom vyjadrený v prílohe č. 1 – „Vyhlásenie záujemcu“, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy nielen podľa tohto článku, ale tiež na základe samotného vyhotovenia zmluvy ( zopnutie, číslovanie strán ). Konštatovala, že navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy o sprostredkovaní mala vedomosť o záložnom práve a vzhľadom na požiadavku jej matky vyvinula značné úsilie na zrušenie záložného práva na predmetný byt tak, aby to čo najviac vyhovovalo navrhovateľke. Kúpna cena uvedená v návrhoch kúpnych zmlúv ( 1 000 000 Sk ) bola predmetom dohody spoluvlastníka bytu s navrhovateľkou. Teda navrhovateľka nepristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy zo subjektívnych dôvodov a zjavne svojvoľne. Za nesprávne považovala aj rozhodnutie o úrokoch z omeškania Navrhovateľka k dovolaniu navrhla dovolanie pre neexistenciu dovolacích dôvodov zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru , že ho treba zrušiť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 a nasl. O. s. p.). Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu , ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ). 4 7 Cdo 121/2011 Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p.). Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov konania . Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa , ak nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( § 219 O. s. p.) , ani na jeho zrušenie ( § 220 ods. 1 O. s. p. ). Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ). Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takom prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu , odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( jeho doplnenie ). Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O. s .p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z. z. vrátane novely uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. Je neprípustné , aby odvolací súd k svojim odlišným 5 7 Cdo 121/2011 skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľkou dospel na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci dôsledne nepostupoval. Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa , na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam , z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Predmetom konania bol peňažný nárok uplatnený navrhovateľkou v sume 1 659, 70 € ( s príslušenstvom ). Nebolo v konaní sporné, že túto sumu zaplatila navrhovateľka odporkyni na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi nimi
- marca 2007 titulom dohodnutej provízie ( čl. IV. bod
- ) a že nebol naplnený predmet zmluvy ( uzavretie kúpnej zmluvy v zmysle čl. I. ). Pri závere o ( ne ) dôvodnosti uplatneného nároku súdy nižších stupňov vychádzali z rozdielneho posúdenia otázky nároku odporkyne na zmluvnú pokutu v tejto sume ako sankcie zakotvenej v prílohe č. 1 zmluvy ( vyhlásenie záujemcu ). Súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa nijako nezavinila, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, že má podľa platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní nárok na zmluvnú pokutu v sume zaplatenej navrhovateľkou bez toho, aby sa zmluvnou pokutou z hľadiska platnosti jej dojednania bližšie zaoberal. V porovnaní s ním odvolací súd , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty v písomnej forme, pretože za takéto nemožno považovať vyhlásenie navrhovateľky ( prílohu č. 1), ktoré sa ako jednostranný právny úkon stalo súčasťou zmluvy o sprostredkovaní. Navrhovateľka podľa jeho názoru zmluvu ani neporušila, pretože odporkyňa jej návrh kúpnej zmluvy v súlade s ňou nepredložila. Preto je odporkyňa povinná vrátiť jej uplatnenú sumu titulom bezdôvodného obohatenia , ktoré získala plnením (navrhovateľky) z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( uplatnená suma bola zložená ako záloha na províziu ). Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu z pojednávania dňa
- marca 2011 ( čl. 101 ) , na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by bolo doplnené dokazovanie potrebné na preukázanie nároku uplatneného navrhovateľkou vo vzťahu k preukázaniu nároku odporkyne na zmluvnú pokutu a k relevancii ( ne ) porušenia zmluvných povinností účastníkmi konania . Odvolací súd nezopakoval ani výsluch svedka R., napriek 6 7 Cdo 121/2011 tomu, že ( aj ) z tohto dôkazu pri svojom závere o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľkou vychádzal. Krajský súd pre odlišný skutkový záver , že nedošlo k dojednaniu zmluvnej pokuty vedúci k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku ( titulom bezdôvodného obohatenia ) , nedoplnil dokazovanie na okolnosti týkajúce sa oprávnenosti tvrdení účastníkov pri dôslednom zvážení všetkých aspektov a osobitostí danej veci. Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery týkajúce sa získania bezdôvodného obohatenia odporkyňou na úkor navrhovateľky plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Odvolací súd na pojednávaní poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa zmluvnej pokuty a prečítal ustanovenia § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka , ktoré v odôvodnení svojho rozsudku však citoval aj súd prvého stupňa. Preto nešlo o ustanovenia, ktoré by pri rozhodovaní vo veci neboli doteraz použité. Absentujú ale ustanovenia týkajúce sa právneho záveru o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty. Totiž podľa § 213 ods. 2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Z tohto hľadiska je rozhodnutie odvolacieho súdu aj nepreskúmateľné. Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) . K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s .p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- 7 7 Cdo 121/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta