o vylúčenie peňažnej odplaty

Najvyšší súd 5 Obo 84/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu 1/ Ing. I. H. J., ţalobcu 2/ R. P. rod. H. T. a ţalobcu 3/ J. R. rod. H. M., právne zastúpených JUDr. A. F., advokátom so sídlom D., proti ţalovanému JUDr. J. V., advokát, so sídlom M., správca konkurznej podstaty úpadcu K. s. r. o. v konkurze, F., IČO: X., o vylúčenie peňažnej odplaty za speňažený majetok z konkurznej podstaty úpadcu, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

1. júna 2009, č. k. 52Cbi/17/2008-174, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
2. júna 2009, č. k. 52Cbi/17/2008-174 p o t v r d z u j e. Ţalobcom 1/ aţ 3/ súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa
4. 2009, č. k. 52Cbi/17/2008-174 rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu K. s. r. o. v konkurze, sídlo F., IČO: X.., peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur, získanú a prijatú do podstaty z predaja veci - hospodárske budovy (prasačník), leţiacej na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., ktorá bola zapísaná 2 5 Obo 84/2009 v súpise konkurznej podstaty úpadcu K. s. r. o. v konkurze, podľa katastra nehnuteľností v čase jej odpredaja správcom označenej ako dielňa bez súpisného čísla, na parcele č. X. v k. ú. V.. Vo zvyšku súd konanie zastavil a ţalobcom 1/ aţ 3/ súd náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ sa ţalobou zo dňa
6. 2008 domáhali voči ţalovanému vylúčenia peňaţnej odplaty za speňaţený majetok z konkurznej podstaty ţalobcu vo výške 250 000,-- Sk, po čiastočnom späťvzatí vo výške 184 500,-- Sk, t. j. 6 124,28 Eur. Ţalovaný, aj podľa vyjadrenia ţalobcov, zaradil predmetnú nehnuteľnosť, ktorej peňaţnej odplaty sa ţalobcovia domáhajú, do súpisu konkurznej podstaty oprávnene, nakoľko bola vedená na liste vlastníctva úpadcu. Túto skutočnosť nespochybňujú ani ţalobcovia, ani správca konkurznej podstaty, ktorý uviedol, ţe nemal vedomosť o tom, ţe by k predmetnej nehnuteľnosti patrilo vlastnícke právo iných osôb ako úpadcu. Ţalobcovia uviedli, ţe sa o tom, ţe ich stavba - hospodárska budova (prasačník) bola viackrát prevedená, dozvedeli iba v januári 2007, kedy im túto skutočnosť oznámil P. O.. Zistili, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadobudla spoločnosť A. I. s. r. o., kúpou od MVDr. H. ktorá ju nadobudla od správcu konkurznej podstaty a táto stavba je v celosti zapísaná ako vlastníctvo spoločnosti A. I. s. r. o., na LV č. X. pre k. ú. V.. Z rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn X./93 zo dňa
8. 1993 súd prvého stupňa zistil, ţe P. Ú. v L. týmto rozhodnutím priznal oprávneným osobám, medzi ktorými sa nachádzali aj ţalobcovia, vlastnícke právo jednak k pozemkom, stavbám, kde okrem iných bola v rozhodnutí uvedená aj hospodárska budova (prasačník) vedená v pozemkovo-kniţnej vloţke č. X. PK X. parcela č. X., a to v celosti s tým, ţe nehnuteľnosti na vloţke č. X. získa JUDr. J. V. D. v 3/6, R. P. rod. H. v 1/6, Ing. I. H. v 1/6 a J. B. rod. H. v 1/
9. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí vecí a nehnuteľností vo veci reštitučných nárokov JUDr. J. V. D. a spol. mal súd preukázané, ţe odovzdávajúci S., š. p., S. Š. M. L. odovzdal dňa
11. 1994 na základe Dohody o náhrade za budovy a stavby dotknuté reštitúciou uzavretej dňa
13. 1994, ako aj podľa rozhodnutia P. Ú. v L. Vn X./93 zo dňa
15. 1993 k
17. 1994 tieto veci a stavby: okrem iných aj hospodársku budovu, dielne a sklad inventárne číslo X.. Z osvedčenia o dedičstve je zrejmé, ţe ţalobcovia sa stali jediní závetní aj zákonní dedičia všetkého majetku JUDr. J. V. D. a dedením nadobudli aj jeho spoluvlastnícky podiel 3/6-ín z uvedenej stavby hospodárska budova (prasačník) a ţalobcovia sa stali ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi kaţdý po 1/3-ne celku. Z prílohy Zmluvy o predaji časti 3 5 Obo 84/2009 podniku č. X./2002, a to konkrétne z výpisu z LV č. X. súd zistil, ţe predmetná nehnuteľnosť na parc. č. X., nazvaná dielňa bola vedená ako vlastníctvo F. N. M. a následne zapísaná ako vlastníctvo spoločnosti K., s. r. o., v celosti. Po vykonaní dokazovania predloţenými dôkazmi mal súd prvého stupňa za to, ţe nárok ţalobcov je dôvodný. Ţalobcovia hodnoverným spôsobom preukázali oprávnenosť svojho nároku, teda tú skutočnosť, ţe predmetná nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve, a to na základe rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn X./93, následne im bola ku dňu
19. 1994 protokolárne odovzdaná, bola zahrnutá aj do znaleckého posudku, ktorý dal vyhotoviť pozemkový úrad a bola týmto znaleckým posudkom ohodnotená ako nehnuteľnosť patriaca oprávneným osobám. Nejakým spôsobom, zrejme nedopatrením sa nedostala na LV ţalobcov, ktorí sú jej vlastníkmi, následne bola zapísaná ako vlastníctvo úpadcu a správca konkurznej podstaty po zistení, ţe má okrem iných aj túto nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu na základe opatrenia krajského súdu, túto predal a v súčasnej dobe je táto nehnuteľnosť vlastníctvom spoločnosti A. I., s. r. o. Ţalobcovia počas konania preukázali, ţe im vlastníctvo tejto nehnuteľnosti patrilo, je pravdou, ţe v čase spisovania konkurznej podstaty ju mal správca konkurznej podstaty zahrnutú vo vlastníctve úpadcu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z predloţeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 394/2002 a hoci bolo zrejmé, ţe takáto ţaloba je dôvodná, ţalobcovia sa t. č. uţ nemôţu domáhať vylúčenia predmetnej nehnuteľnosti z konkurznej podstaty v zmysle ust. § 19 ZKV, nakoľko uţ sa v konkurznej podstate takáto nehnuteľnosť nenachádza. Preto majú podľa názoru súdu prvého stupňa právo na vylúčenie peňaţnej odplaty za speňaţený majetok. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd ţalobe vyhovel a určil, ţe ţalovaný je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o., peňaţnú odplatu vo výške 6 124,28 Eur. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle ust. § 150 O. s. p., a to tak, ţe ţalobcom 1/ aţ 3/ náhradu trov konania nepriznal. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti povinnosti vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu peňaţnú odplatu vo výške 6 124,28 Eur podal odvolanie ţalovaný a ţiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe súd ţalobu ţalobcov v plnom rozsahu zamietne. Uviedol, ţe ako správca konkurznej podstaty sa necíti byť pasívne legitimovaný v tomto súdnom spore, pretoţe v podstate úpadca K., s. r. o. v konkurze, F., bol uţ
20. vlastník predmetných 4 5 Obo 84/2009 nehnuteľností, ktoré boli prevádzané na základe konkrétnych zmlúv, pretoţe pôvodný vlastník Š. M. previedol predtým nehnuteľnosti prostredníctvom F. N. M. na spoločnosť L. N., s. r. o., L. a následne tieto nehnuteľnosti boli dané do nájmu inej spoločnosti a potom odpredané spoločnosti K. s. r. o. L. Na základe príslušných informácii zo S. K. v L. ţalovaný tieto nehnuteľnosti zapísal do konkurznej podstaty, pričom navrhovatelia nevzniesli ţiadne námietky proti takémuto zápisu s tým, ţe podľa schváleného plánu speňaţenia ţalovaný predmetné nehnuteľnosti predával, a to prostredníctvom inzerátov v regionálnych denníkoch s tým, ţe tieto nehnuteľnosti boli odpredané aţ v
21. kole záujemkyni MVDr. H. ktorá ich následne podľa zistenia v súdnom konaní previedla na ďalší subjekt A.I., s. r. o., R.. Z týchto dôvodov teda odvolateľ nepovaţuje rozhodnutie súdu za správne, pretoţe ako správca konkurznej podstaty postupoval so starostlivosťou riadneho hospodára a výlučne so schváleným plánom speňaţenia a nemal vedomosť o akýchkoľvek nárokoch navrhovateľov na predmetné nehnuteľnosti. Odvolateľ ďalej samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţuje z hľadiska odôvodnenia za nejasné a nezrozumiteľné, pričom ak súd konštatuje na strane X., ţe nejakým spôsobom, zrejme nedopatrením sa nedostala na list vlastníctva predmetná nehnuteľnosť ţalobcov, tak táto skutočnosť je zrejme konštatovaním súdu, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v ţiadnom právnom predpise, pretoţe bolo povinnosťou navrhovateľov, ktorí získali predmetné nehnuteľnosti v reštitúcii, sa snaţiť o to, aby došlo aj k ich zápisu na príslušných listoch vlastníctva. Pokiaľ sa tak nestalo a predmetné nehnuteľnosti boli súčasťou privatizačného projektu a následne odpredávané viacerým subjektom, kde v podstate táto nehnuteľnosť v súčasnej dobe uţ päťkrát zmenila majiteľa, tak odvolateľ nechápe, ţe v tomto smere môţe byť zaviazaný ako správca konkurznej podstaty vylúčiť peňaţnú odplatu vo výške 6 124,28 Eur, získanú do podstaty z predaja veci. Odvolateľ má za to, ţe navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. na takejto určovacej ţalobe, a to z toho dôvodu, ţe v podstate nehnuteľnosť bola prevádzaná legálnym spôsobom na základe skutočností, vyplývajúcich zo správy katastra, kde podľa katastrálneho zákona je zrejmé, ţe vlastníkom nehnuteľností je ten subjekt, ktorý je zapísaný ako vlastník na príslušnej správy katastra, pokiaľ sa nepreukáţe v súdnom konaní inak. Vylúčením peňaţnej odplaty vo výške 6 124,28 Eur by došlo 5 5 Obo 84/2009 k poškodeniu veriteľov úpadcu, ktorí si uplatnili nároky v konkurznom konaní a ktoré im boli správcom konkurznej podstaty priznané. Z týchto dôvodov ţalovaný podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý okrem citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR neodôvodnil ţiadnymi právnymi skutočnosťami, ktorými by bolo moţné polemizovať, prečo tak rozhodol a prečo vyhovel takémuto ţalobnému návrhu. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, ţe prvostupňový súd v tejto veci správne a aj v súlade so zákonom vyhodnotil prejudiciálnu otázku tohto sporu, spočívajúcu v tom, kto bol do roku 2006 (kedy ju ţalovaný, ako SKP úpadcu speňaţil) vlastníkom stavby hospodárska budova (prasačník), evidovanej pôvodne v Účtovnej evidencii povinnej osoby (S. S., š.p.) do roku 1994 ako dielňa a sklad s inventárnym číslom X.. Súd podľa ţalobcov správne ustálil, ţe spoluvlastníctvo k celej tejto stavbe ţalobcovia nadobudli jednak právoplatným reštitučným rozhodnutím P. Ú. v L. číslo Vn X./93 z
23. 1993, ako aj dedením po ich právnom predchodcovi, JUDr. J. V. D. po ktorom všetci traja ţalobcovia boli jeho dedičia, medzi sebou v rovnakých podieloch, lebo nik iný po ňom tento majetok v M. nededil. Ţalobcovia vo svojom vyjadrení zdôraznili, ţe bývalej povinnej osobe S., S. Š. M., štátny podnik, bolo taktieţ riadne doručené reštitučné rozhodnutie P. Ú. v L. číslo Vn X./93 z
26. Sporná stavba bola ţalobcom, ako oprávneným osobám protokolárne a aj v prírode fyzicky vydaná v roku 1994 zo strany povinnej osoby S. S. š. p. Predmetná stavba preto uţ nemala ţiaden zákonný dôvod naďalej ostať ani v evidencii M. S. S., š. p. Tento štátny podnik taktieţ mal podľa zákona povinnosť postarať sa aj o to, aby táto stavba uţ medzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu, ku ktorým mal právo hospodárenia, nebola evidovaná ani na liste vlastníctva S. S., š. p. na katastri (§ 14 písm. a/ zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností, resp. od
28. 1996 § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). Podľa zákona táto stavba potom po r. 1993 z uvedených dôvodov nemohla byť ani súčasťou či zloţkou toho majetku, ktorý v rámci privatizácie tohto štátneho podniku zo zákona prešiel na F. N. M. S.. Následne túto stavbu v rámci zmluvy o predaji podniku ani F. S. nemohol platne previesť do vlastníctva spoločnosti K., s.r.o., lebo ju F. S. nevlastnil a nemal k nej ani ţiadne iné právo, ktoré by ho oprávňovalo touto stavbou, ako nehnuteľnosťou, v rámci zmluvy o predaji podniku platne disponovať 6 5 Obo 84/2009 a prevádzať jej vlastníctvo. Vo vzťahu k tejto stavbe, ako nehnuteľnosti, v súvislosti s uzavretou zmluvou o predaji podniku medzi predávajúcim F. S. a kupujúcim K. s. r. o., sa neuplatňuje ani ust. § 483 ods. 3 v spojení s § 446 Obchodného zákonníka, lebo pouţitie ust. § 446 Obchodného zákonníka je v tomto prípade, pretoţe ide o nehnuteľnosť, podľa ţalobcov pojmovo vylúčené. V časti, týkajúcej sa uvedenej spornej stavby je teda Zmluva o predaji časti podniku č. X./2002 absolútne neplatná podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo ňou F. S. vo vzťahu k nej prevádzal na kupujúceho viac vlastníckych práv, neţ v skutočnosti mal. Z uvedeného podľa ţalobcov vyplýva, ţe ani spoločnosť K., s. r. o. sa podľa zákona nestala, ani nemohla stať vlastníkom tejto stavby napriek tomu, ţe ju mala zapísanú aj na liste vlastníctva. Preto aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu K., s. r. o., bola táto stavba ţalovaným, ako SKP úpadcu K., s. r. o., neoprávnene zaradená a zapísaná aj do súpisu konkurznej podstaty úpadcu (§ 6 zákona č. 328/199 1 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Ţalobcovia 1/ aţ 3/ ďalej uvádzajú, ţe počas súdneho sporu nikdy netvrdili, ţe ţalovaný oprávnene zapísal uvedenú stavbu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Takéto tvrdenie prvostupňového súdu zrejme vychádza iba z nesprávnej interpretácie výpovede právneho zástupcu ţalobcov na pojednávaní
30. 2009, kde ale bola reč iba o tom, ţe ak mal predmetnú stavbu úpadca na LV zapísanú, tak činnosť ţalovaného, ako správcu v čase jej predaja nemoţno z odbornej stránky spochybniť, lebo postupoval podľa zákona a iba neskôr sa zistilo, ţe takto predal nehnuteľnosť, ktorá v skutočnosti nepatrila úpadcovi. Napriek tomu, ţe úpadca nebol vlastníkom predmetnej stavby a k jej speňaţeniu zo strany SKP úpadcu došlo skôr, neţ mu ţalovaní oznámili, ţe oni sú jej vlastníkmi a nie úpadca, a teda ţe je neoprávnene zaradená aj do súpisu podstaty, takéto jej nadobudnutie MVDr. H. od SKP úpadcu K., s. r. o. v rámci jej speňaţenia v konkurze má podľa ţalobcov právne účinky platného prevodu vlastníctva aj voči ţalobcom, ako pôvodným vlastníkom tejto stavby (§ 27 ZKV, § 132 Občianskeho zákonníka). V takom prípade ţalobcom neostávalo iné, ako domáhať sa od SKP úpadcu ţalobou vydania uţ iba toho výťaţku, ktorý za speňaţenie uvedenej stavby do konkurznej podstaty prijal. Podľa ţalobcov tým je daná pasívna legitimácia ţalovaného, ako SKP úpadcu K., s. r. o., v tomto súdnom spore, ktorá mu inak v tejto veci vyplýva aj z ust. § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV. 7 5 Obo 84/2009 Ţaloba ţalobcov 1/ aţ 3/ o vydanie peňaţnej náhrady (surogátu) namiesto ich pôvodného nároku na vylúčenie predmetnej stavby zo súpisu podstaty úpadcu je typickou procesnou ţalobou. Takúto ţalobu majú právo ţalobcovia, ako vlastníci, takto v konkurze uţ správcom speňaţenej veci, podať kedykoľvek počas trvania konkurzu, bez ohľadu na to, či k jej podaniu uţ boli, alebo ešte neboli konkurzným súdom vyzvaní. Preto sa na rozdiel od tvrdenia ţalovaného, uvedeného v jeho odvolaní, v tomto konaní podľa ţalobcov nevyţaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. Ţalobcovia zdôrazňujú to, ţe aby súd mohol o takejto procesnej ţalobe ţalobcov konať, sa vyţaduje, aby konkurz proti úpadcovi prebiehal, resp. trval, aby ţalobcovia uplatnili u SKP úpadcu skutočnosť, ţe ich vec (nehnuteľnosť) bola ním neoprávnene zaradená (zapísaná) do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a aby lehota na podanie takejto ţaloby (ak bola súdom určená podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV) neuplynula márne ešte pred jej podaním. Ţalobcovia majú za to, ţe v danom prípade sú všetky tieto podmienky splnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalobcovia ţiadajú, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v tejto veci ako vecne správny potvrdil a zaviazal ţalovaného na náhradu trov konania ţalobcov. Ţalobcovia vyjadrením k odvolaniu ţalovaného zároveň oznámili, ţe nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci bez nariadenia pojednávania o odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu odvolateľovho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo tým, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo pouţitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemoţno pouţiť. Vec sa chápe širšie neţ výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbeţných otázok, otázok ţalovateľnosti 8 5 Obo 84/2009 nároku a dodrţiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Predmetom sporu je ţalobcami 1/ aţ 3/ uplatnený nárok na vylúčenie peňaţnej odplaty za speňaţený M. z konkurznej podstaty ţalobcu vo výške 250 000,-- Sk, po čiastočnom späťvzatí vo výške 184 500,-- Sk, t. j. 6 124,28 Eur. Ţalobcovia svoj nárok odvodzujú od tej skutočnosti, ţe správca konkurznej podstaty (ţalovaný) zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, hospodársku budovu (prasačník), leţiacu na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., za ktorú budovu ţalovaný získal a prijal do podstaty z predaja veci peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur. Ţalobcovia v konaní hodnoverným spôsobom preukázali oprávnenosť svojho nároku, teda tú skutočnosť, ţe predmetná nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve, a to na základe rozhodnutia P. Ú. v L. č. Vn X./
31. Pri tejto skutočnosti je potrebné zdôrazniť, ţe v čase zaradenia tejto nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ako aj v čase jej odpredaja, bola predmetná nehnuteľnosť vedená na liste vlastníctva úpadcu. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 55K/176/2004-90 zo dňa
33. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
35. 2005, bol vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť K., s. r. o., so sídlom F., IČO: X.. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. V., advokát, M.. Podľa ust. § 18 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa pokynov súdu s pouţitím zoznamu predloţeného úpadcom. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (ust. § 19 ods. 2 ZKV). 9 5 Obo 84/2009 Zápis M. do súpisu konkurznej podstaty deklaruje navonok skutočnosť, ţe správca konkurznej podstaty povaţuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Súpis majetku podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá, ţe je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňaţení nakladať. Za súčasť majetku konkurznej podstaty úpadcu sa povaţuje všetok majetok, o ktorom správca konkurznej podstaty vykonal súpis, a ktorý z tohto súpisu nebol vylúčený. V prípade, ţe nastane nevyvrátiteľná domnienka správnosti súpisu vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt do konkurznej podstaty, je správca konkurznej podstaty osobou oprávnenou takýto majetok speňaţiť. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je vylučovacia (excindačná) ţaloba podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Legitimácia k vylučovacej ţalobe je daná tým, ţe vec bola správcom zaradená (zapísaná) do súpisu podstaty. Vylučovacia ţaloba je svojou povahou ţalobou procesnou, prostredníctvom ktorej ţaloby sa pre dobu trvania konkurzu konečným spôsobom vymedzuje príslušnosť určitého majetku ku konkurznej podstate. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe správca konkurznej podstaty (ţalovaný) zapísal do súpisu konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, hospodársku budovu (prasačník), leţiacu na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., ktorú následne aj speňaţil. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ v konaní preukázali, ţe predmetná nehnuteľnosť bola ich vlastníctvom, ktorú skutočnosť preukázali rozhodnutím P. Ú. v L. č. Vn X./93, pričom údaj o vlastníckom práve úpadcu k tejto nehnuteľnosti, vyplývajúci z listu vlastníctva, bol nesprávny. Ţalobcovia 1/ aţ 3/ však proti tomuto spísanému majetku nepodali vylučovaciu ţalobu podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, ţe aţ do dňa podania ţaloby zo dňa
37. 2008, neboli ţalobcovia 1/ aţ 3/ konkurzným súdom vyzvaní na podanie takejto ţaloby podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, preto ani konkurzným súdom určená lehota na jej podanie v prípade ţalobcov ani nemohla začať plynúť, z ktorej skutočnosti vyplýva, ţe ak ani nezačala plynúť, tak ju ţalobcovia ani nemohli zmeškať. V čase po speňaţení dotknutej nehnuteľnosti, ţalobcovia z titulu svojho vlastníckeho práva uţ nemôţu vznášať ţiadne nároky proti osobe, ktorá následne tento majetok nadobudla od správcu konkurznej podstaty v dôsledku jeho speňaţenia. Ţalobcom 1/ aţ 3/ v predmetnom 10 5 Obo 84/2009 prípade neuplynula lehota na podanie vylučovacej ţaloby podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, pričom ţalobu na vylúčenie hospodárskej budovy (prasačník), leţiacej na pozemku PK X. a KN parcela č. X. v katastrálnom území V., uţ ţalobcovia podať ani nemôţu, nakoľko tento majetok. uţ netvorí konkurznú podstatu úpadcu, lebo bol speňaţený. V takomto prípade majú ţalobcovia 1/ aţ 3/ oprávnenie uplatniť ţalobu o vylúčenie peňaţnej odplaty za speňaţený majetok z konkurznej podstaty úpadcu podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, ktorú ţalobu ţalobcovia 1/ aţ 3/ dňa
39. 2008 aj podali. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, keď napadnutým rozhodnutím uloţil ţalovanému povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu K., s. r. o. v konkurze, peňaţnú odplatu v sume 6 124,28 Eur, získanú a prijatú do podstaty z predaja veci tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V odvolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo ţalobcom 1/ aţ 3/ (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalobcovia 1/ aţ 3/ si vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd ţalobcom 1/ aţ 3/ ich náhradu ţalovaným nepriznal s poukazom na ust. § 150 O. s. p. Dôvody osobitného zreteľa odvolací súd videl v tom, ţe ţalobcovia opomenutím nemali svoje preukázané vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti riadne evidované v katastri nehnuteľností, čo viedlo k tomu, ţe správca konkurznej podstaty riadne si vykonávajúci povinnosti správcu, predmetnú nehnuteľnosť zapísal do súpisu konkurznej podstaty bez toho, aby zápis ţalobcovia napadli vylučovacou ţalobou, a úspešne v konkurznom konaní odpredal, ktorému postupu vzhľadom na okolnosti zistenia vlastníctva nehnuteľnosti a časovej následnosti nemoţno vytknúť nesprávnosť. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
40. februára 2011 11 5 Obo 84/2009 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová