1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
názoru ţalobcu dôjsť aj tým, ţe súd prvého stupňa sa neriadil § 118 ods. 2 a 4 O.s.p. a neumoţnil mu na záver pojednávania zhrnúť jeho návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, ako aj k návrhom na dôkazy, pričom odvolací súd túto námietku povaţoval za nedôvodnú. Nakoniec namietal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť aj tým, ţe súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy (výsluch jeho exmanţelky I. K. a znalkyne Ing. J. D. a pracovníčky pobočky Prvej stavebnej sporiteľne), čím došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces a zásady rovností zbraní. V závere namietal, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odôvodnenia rozsudkov sú zmätočné, arbitrárne, vnútorne protirečivé a v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie 4 5 Cdo 117/2011 prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je
1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
f/ O.s.p., t.j. ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť pred ním konať. Ţalobca vytýkal, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe 1/ nemohol sa zúčastniť výsluchu svedkov, ktorých vypočul doţiadaný súd Okresný súd Košice-okolie
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod. 5 5 Cdo 117/2011 Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). K takémuto procesnému právu účastníka nepochybne patrí aj byť prítomný na vykonaní dôkazu urobeného prostredníctvom doţiadaného súdu alebo na vykonaní dôkazu mimo pojednávania.
2 O.s.p. totiţ platí, ţe ak je to účelné, moţno o vykonanie dôkazu doţiadať iný súd alebo predseda senátu môţe vykonať dôkaz z poverenia senátu mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania
a 153a ods. 4 O.s.p.
sa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Citovaným zákonným ustanovením sa teda zabezpečuje procesné právo účastníka zúčastniť sa na dokazovaní vykonávanom doţiadaným súdom alebo konajúcim súdom mimo pojednávania, a tým zároveň základné právo účastníka na prerokovanie veci v jeho prítomnosti zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V praxi sa uvedené právo účastníka premieta do povinnosti doţiadaného súdu oboznámiť účastníkov alebo ich zástupcov o čase a mieste vykonania dôkazu doţiadaným súdom, resp. do povinnosti konajúceho súdu oboznámiť účastníkov o vykonaní dôkazu mimo pojednávania. Iba týmto spôsobom moţno totiţ zabezpečiť, aby účastníci mali reálnu moţnosť vykonania dôkazu sa zúčastniť. Ak si doţiadaný súd alebo konajúci súd túto povinnosť nesplní, má to za následok odňatie moţnosti konať pred súdom tomu účastníkovi, ktorý nemal o vykonaní dôkazu doţiadaným súdom vedomosť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 38/04 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2007). Za riadne splnenie tejto povinnosti moţno povaţovať iba také, ktoré je urobené včas v zmysle ustanovenia § 115 O.s.p. V posudzovanej veci z obsahu spisu je zrejmé, súd prvého stupňa poţiadal o vykonanie dôkazu výsluchom svedkov T. M. a G. Ţ. Okresný súd Košice-okolie. Okresný súd Košice-okolie stanovil termín výsluchu svedkov na
názoru dovolacieho súdu povinnosť súdu umoţniť účastníkovi konania, aby sa vyjadril ku kaţdému dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý môţe obsahovať zistenia významné pre rozhodnutie súdu (I. ÚS 76/96). Zásadu priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov, ako jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania, zaručuje nielen ústava (čl. 48 ods. 2), ale aj dohovor (čl. 6 ods. 1). V širšom chápaní je totiţ táto zásada súčasťou práva účastníkov na spravodlivé prejednanie veci týkajúcej sa ich občianskych práv a záväzkov a zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti sporového konania. O takéto vymedzenie práv účastníka konania sa opiera aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý opakovane vyslovil, ţe súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať účastníci nielen právo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré povaţujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloţeným s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu (viď rozsudky ESĽP vo veciach Niderróst – Huber v. Švajčiarsko, 1997 – I, 7 5 Cdo 117/2011 s. 108, Mantovanelli v. Francúzsko, 1997 – II, s. 436, Krčmár v. Česká republika r. 3. marca 2000 a pod.). Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 118 ods. 4 stanovuje, ţe ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Toto právo nemoţno účastníkovi odňať a súd je povinný účastníkovi umoţniť realizáciu tohto práva a dať mu príleţitosť k tomuto záverečnému vyjadreniu. Znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený, je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. zakladajúcou prípustnosť dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu a aj dovolací dôvod
2 písm. a/ O.s.p., na ktorú vadu musí dovolací súd vţdy prihliadnuť ( 49/1998 ZSP). Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Kaţdé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94). Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe súdy na oboch stupňoch v prejednávanej veci zaťaţili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozhodnutia vydané v takomto konaní vţdy zrušiť; rozhodnutia vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôţu byť povaţované za správne. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudky súdov oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 3 O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudky súdov oboch stupňov, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní, resp. vecným prieskumom rozhodnutia. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 8 5 Cdo 117/2011 V Bratislave 1. marca 2012 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.