Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 M Cdo 17/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M., proti povinnému F., IČO: 36 318 779, pre 19,42 € s príslušenstvom

uznesením Krajského súdu v Trenčíne z

1. februára 2011 sp.zn. 16 CoE 46/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Trenčín z
2. novembra 2010 č.k. 49 Er 3375/2007-12 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z
3. februára 2011 sp.zn. 16 CoE 46/2011 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trenčín uznesením z
4. novembra 2010 č.k. 49 Er 3375/2007-12 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil. Súdnej exekútorke JUDr. E.Š. náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, nakoľko bola vyhlásená za neprípustnú z iného dôvodu, 2 5 M Cdo 17/2011 pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Za tento iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, považoval súd skutočnosť, že povinný, ktorý bol právnickou osobou, bol po začatí exekúcie dňa
5. mája 2009 vymazaný z obchodného registra, zanikol bez právneho nástupcu, nakoľko povinný, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, bol zrušený uznesením Okresného súdu Trenčín z
6. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37 bez likvidácie, čím stratil ako povinný procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať náhradu trov exekúcie. Konštatoval, že samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nemožno považovať za zavinenie oprávneného. Súdny exekútor je poverený na vykonanie exekúcie, je podnikateľským subjektom, ktorý nesie riziko výkonu svojej činnosti. Týmto rizikom je aj neuspokojenie všetkých nárokov pri výkone exekúcie, ktoré je do značnej miery kompenzované výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o trovách exekúcie, uznesením z
7. februára 2011 sp.zn. 16 CoE 46/2011 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol vecne správne. Poukázal na tú skutočnosť, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnej exekútorke JUDr. E.Š.
8. septembra 2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým bol zvýšený platobný výmer Mesta Trenčín č. X. zo dňa
9. decembra 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
10. júla
11. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke vydané dňa
12. októbra
13. Z výpisu z obchodného registra považoval za zrejmé, že povinný ako obchodná spoločnosť po tom, čo Okresný súd Trenčín uznesením z
14. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15. apríla 2009, zrušil spoločnosť bez likvidácie, zanikol bez právneho nástupcu dňa
16. mája 2009 výmazom z obchodného registra ex offo a stratil tak spôsobilosť byť účastníkom konania. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade aplikácia § 203 ods. l Exekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie; exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku povinného bez právneho nástupníctva, ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. 3 5 M Cdo 17/2011 Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu súdnej exekútorky napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom vyslovil názor, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie a spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. b/, c/ O.s.p.). Uviedol, že súdy nesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania. V prípade, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku) a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako nesprávne vychádzali súdy nižších stupňov. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín z
17. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37 vyplýva, že povinný bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 6 písm. a/ a f/ Obchodného zákonníka, a dňa
18. mája 2009 vymazaný z obchodného registra, nakoľko nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia povinného a jeho vymazanie z obchodného registra súdy mali pri zastavení exekúcie postupovať podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady trov exekúcie aplikovať § 203 ods. 2 vetu prvú Exekučného poriadku a priznať súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného. Oprávnený a súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza (a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu mimoriadneho dovolania), že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Aj keď mimoriadny dovolateľ ako 4 5 M Cdo 17/2011 dôvod dovolania uvádza aj ustanovenie § 243f ods.1 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie) spočívajúce v nezohľadnení uznesenia Okresného súdu Trenčín z

1. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37, jedná sa o dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. 5 5 M Cdo 17/2011 S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Právne závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať bez zohľadnenia dôvodov, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín z
2. februára 2009 č.k. 36 CbR 193/2006-37 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za vecne nesprávne. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich rozhodnutiach sp.zn. 4 MCdo 14/2006 zo dňa
3. marca 2007 a sp.zn. 3 MCdo 10/2011 zo dňa
4. novembra
5. Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré nepovažuje dovolací súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. 6 5 M Cdo 17/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. februára 2012 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 7 5 M Cdo 17/2011 Kanc.! A/ uznesenie opíš a doruč: 1/ Generálny prokurátor SR Štúrova č. 2 812 85 Bratislava 1 2/ Mesto Trenčín Mierové námestie 2 911 64 Trenčín 3/ JUDr. Eva Šteinerová, súdna exekútorka Exekútorský úrad Lipová 7 915 01 Nové Mesto nad Váhom B/ - po návrate doručeniek vyznač právoplatnosť, založ NO - 1 exemplár uznesenia pre evidenciu NS SR - 3x senátu, ktorý rozhodol - 1 exemplár predsedovi občiansko-právneho kolégia - 3x spis NS SR - Pri vyznačovaní do počítača- 5 MCdo 17/2011, U, zrušené, vrátené, trovy konania pri E, zánik povinného výmazom, § 57 ods.1 písm. h/, § 203 ods.2 Exekučného poriadku, - spis spolu s uznesením vráť Okresnému súdu Trenčín 8 5 M Cdo 17/2011 V Bratislave
3. februára 2012 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu