Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Oboer/2/2022 Identifikačné číslo spisu: 1411205464 Dátum vydania rozhodnutia: 01.03.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1411205464.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v exekučnej veci oprávnenej McGrath & Arthur s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 962 836, zastúpenej Advokátska kancelária Tomáš Petko s. r. o., so sídlom Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, IČO: 50 218 107, proti povinnej O. D., narodenej X. K. XXXX, bytom I. XX, XXX XX D., zastúpenej občianskym združením Centrum správnej pomoci, so sídlom Silvánska 11, 841 04 Bratislava, IČO: 51 937 573, o vymoženie istiny 2.282,61 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 21CoE/44/2018-90 z
- júla 2018, takto rozhodol: I. Dovolanie o d m i e t a. II. Oprávnenej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 16Er/1553/2011-41 z
- septembra 2017 zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona SNR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do
- marca
- Na odvolanie povinnej Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 21CoE/44/2018-90 z
- júla 2018 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/287/2010-45 z
- novembra 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.01.2011 a vykonateľnosť 24.01.
- Pokiaľ povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v odvolaní namietala, že predmetné rozhodnutie jej nebolo doručené, odvolací súd poukázal na to, že v spise sp. zn. 10Cb/287/2010 sa nachádza doručenka, ktorá preukazuje, že rozhodnutie bolo povinnej doručované na adresu uvedenú v registri obyvateľov, pričom zásielka sa vrátila s poznámkou pošty „neprevzatá v odbernej lehote“. Podmienkou aplikácie fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, čo znamená, že tam skutočne býva a má možnosť osobne si zásielku prevziať. V zmysle záverov, ku ktorým dospel Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa
- júna 2011, dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán, a tiež, že na unesenie tohto dôkazného bremena nepostačuje iba čestné vyhlásenie adresáta, že sa v čase doručovania v mieste bydliska nezdržiaval, ale je potrebný aj objektívny dôkaz, že v kritickom čase bol na inom mieste. Odvolací súd poukázal na to, že povinná k podanému návrhu na zastavenie exekúcie a ani k odvolaniu nepripojila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa v čase doručovania rozhodnutia na vyššie uvedenej adrese nezdržiavala. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd tiež povinnou vznesenú námietku premlčania, s poukazom na to, že v exekučnom konaní nie je možné namietať premlčanie práva oprávnenej, ktoré vzniklo porušením povinnosti povinnej z ich záväzkovo-právneho vzťahu, keďže túto skutočnosť mohla povinná (žalovaná) namietať v pôvodnom konaní. Po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu začala ohľadom práva v ňom priznaného plynúť nová premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, a to odo dňa vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Oprávnená svoj návrh na vykonanie exekúcie podala v takto ustanovenej lehote a po podaní návrhu premlčacia doba v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neplynie, keďže exekučné konanie naďalej prebieha. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 CSP, keď oprávnenej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie, navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP, lebo odvolací súd jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedený nesprávny procesný postup videla v tom, že odvolací súd na prejednanie jej odvolania nenariadil pojednávanie, hoci nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad podľa § 177 ods. 2 CSP. Opätovne namietala nevykonateľnosť exekučného titulu, a tým aj nezákonnosť vedenia exekúcie, s poukazom na to, že rozhodnutie nebolo doručované na adresu povinnej, na ktorej sa zdržiava. Z opatrnosti tiež vzniesla námietku premlčania, s poukazom na to, že oprávnená nepodala žalobu v trojročnej premlčacej lehote.
- K dovolaniu povinnej zaslala oprávnená vyjadrenie, na ktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky pre jeho oneskorené podanie neprihliadal (v zmysle druhej vety § 436 ods. 2 CSP). Z doručenky na č. l. 127 spisu vyplýva, že dovolanie povinnej spolu s výzvou súdu prvej inštancie na vyjadrenie sa k nemu v lehote 10 dní boli oprávnenej doručované do elektronickej schránky advokátskej kancelárie MCGA legal, s.r.o., ktorá oprávnenú zastupovala v doterajšom priebehu konania. K doručeniu došlo v stredu
- novembra
- Posledný deň súdom určenej 10-dňovej lehoty pripadol na sobotu
- decembra 2020, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu lehoty na podanie vyjadrenia do pondelka
- decembra
- Vyjadrenie k dovolaniu povinnej, ktoré v mene oprávnenej podal nový splnomocnený zástupca Advokátska kancelária Tomáš Petko s. r. o., však bolo do elektronickej schránky súdu prvej inštancie odoslané až
- decembra 2020, t. j. oneskorene.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) najskôr skúmal, či povinná podala dovolanie v zákonom určenej lehote. Vychádzal pritom z ustanovenia prvej vety § 427 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Aplikoval tiež ustanovenie § 121 ods. 3 CSP, podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Podľa § 121 ods. 4 CSP platí, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
- Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že lehota na podanie dovolania je dvojmesačná a počíta sa od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, teda subjektu oprávnenému na podanie dovolania v zmysle § 424 CSP. Keďže ide o lehotu určenú podľa mesiacov, pre jej počítanie platí pravidlo vyjadrené v ustanovení § 121 ods. 3 CSP, ktoré upravuje nielen koniec, ale aj začiatok (prvý deň) plynutia lehoty. V zmysle uvedeného pravidla je prvým dňom lehoty „deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty“, v danom prípade je ním deň doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu povinnej. Posledným dňom lehoty je potom (s odstupom dvoch mesiacov) „deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty“.
- V prejednávanej veci bolo dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 21CoE/44/2018-90 z
- júla 2018 doručované účastníkom exekučného konania prostredníctvom doručujúceho orgánu - poštového podniku, pričom ako vyplýva z doručenky pripojenej na liste spisu číslo 95, povinná si zásielku prevzala
- augusta
- Týmto dňom podľa § 427 ods. 1 CSP začala povinnej plynúť dvojmesačná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania, ktorej koniec pripadol na stredu
- októbra
- Ako vyplýva z obsahu spisu (č. l. 104), dovolanie povinnej bolo na e-mailovú adresu podateľne Okresného súdu Bratislava IV doručené až dňa
- októbra 2018, to znamená po uplynutí zákonom predpokladanej dovolacej lehoty. Dovolací súd preto dovolanie povinnej odmietol ako oneskorene podané podľa § 447 písm. a/ CSP bez toho, aby sa zaoberal jeho prípustnosťou a dôvodnosťou.
- V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vznikol voči povinnej nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu oprávnenej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, lebo na jej vyjadrenie k dovolaniu sa neprihliada, dovolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj R 72/2018).
- Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.