Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/72/2022 Identifikačné číslo spisu: 5722200839 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 352ods.

2 Obch. zák. Po vzniku vojenského konfliktu na Ukrajine odporca stratil faktické aj právne možnosti na plnenie zmluvy. Ukrajinské orgány jednostranným rozhodnutím znemožnili dodávanie elektriny cez hranicu Bielorusko-Ukrajina a odpojili ukrajinskú elektrickú sústavu od slovenskej elektrickej sústavy. Udialo sa tak krátko po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine (24.02.2022), čo predstavuje zásah (udalosť) vyššej moci. Z tohto dôvodu po 24.02.2022 odporca nemohol pokračovať v importe elektriny z Bieloruska cez ukrajinské územie. Aj napriek vojne na Ukrajine sa odporca snažil nakúpiť potrebnú elektrickú energiu na území Európskej únie, avšak za podstatne vyššiu cenu. Elektrickú energiu sa odporcovi podarilo nakúpiť vždy iba na obdobie jedného dňa, keď odporca večer nakúpil na trhu s elektrinou uvoľnené kapacity na nasledujúci deň. Z dlhodobého hľadiska však nie je možné nakupovať elektrinu vždy iba večer daného dňa na nasledujúci deň, naviac z množstva, ktoré sa náhodne uvoľní. V dôsledku uvedených skutočností odporca skonštatoval, že nie je možné dodávať navrhovateľovi elektrickú energiu v dohodnutom množstve a za dohodnutú cenu do konca kalendárneho roka, a to ani za vyššiu cenu, pretože na trhu taká elektrina nie je k dispozícii. Rovnako odporca požiadal dňa 11.03.2022 všetky tri distribučné spoločnosti o vyradenie navrhovateľa z bilančnej skupiny odporcu, pričom následne dňa 21.03.2022 navrhovateľ uzavrel nové zmluvy o združenej dodávke elektriny s troma dodávateľmi. Pre správne zistenie skutkového a právneho stavu je nevyhnutné, aby súd ustálil otázku nemožnosti plnenia odporcu vzhľadom na existenciu vis maior a preukazovanie plnenia povinností v zmysle zmluvy. Po vyradení odberných miest navrhovateľa z bilančnej skupiny odporcu sa výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie stal nevykonateľným. Rovnako aj výrok II. uznesenia súdu je nevykonateľný, keďže odporca neustále vykonáva úkony potrebné pre zabezpečenie riadneho plnenia všetkých povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy v znení Dodatku č. 1, avšak nie je zodpovedný za skutočnosť, že v dôsledku vyššej moci nemôže dodávať elektrinu. Všetky ostatné zmluvné povinnosti si odporca plní. Povinnosť dodávať elektrinu mu zanikla v dôsledku ustanovenia § 575 ods. 1 OZ. Jedná sa o klasický prípad dodatočnej nemožnosti plnenia zmluvy. Dodávka elektrickej energie v zmysle zmluvy sa v dôsledku vyššej moci (vojnového konfliktu na Ukrajine) stala nemožnou. K problematike nemožnosti plnenia v dôsledku vis maior poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/414/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/130/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/115/

2. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že navrhovateľ dňa 21.03.2022 vystavil odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo následne odporcovi doručené, pričom navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.05.2022 nepoprel skutočnosť vystavenia odstúpenia od zmluvy a jeho doručenia odporcovi. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ si neželá, aby odporca plnil akékoľvek povinnosti zo zmluvy. Navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k predmetu sporu, nakoľko pred odstúpením od zmluvy vytvoril situáciu, „pri ktorej žiadna exekúcia z titulu zmluvy nie je možná“. Navrhovateľ tiež uzavrel zmluvy o dodávke elektrickej energie s troma inými dodávateľmi, ktorí v súčasnej dobe navrhovateľovi elektrickú energiu dodávajú, takže nie je možné, aby súd bezodkladne upravoval pomery s odporcom, keď navrhovateľ si svojvoľne a sám upravil pomery s troma inými dodávateľmi elektrickej energie. Navrhovateľ sám svojím konaním (odstúpením od zmluvy) znemožnil odporcovi, aby mu dodával elektrickú energiu. Keďže navrhovateľ uzavrel zmluvy o dodávke elektrickej energie s inými dodávateľmi, je zrejmé, že žiadne právo navrhovateľa nie je ohrozené a ide o bezúspešné uplatnenie práva. Dôvody poskytnutia ochrany nariadením neodkladného opatrenia netrvajú a sú dané dôvody na jeho zrušenie.
3. K dovolaniu odporcu zaslal navrhovateľ písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol. Uviedol, že sa stotožňuje s výrokovou časťou napadnutého uznesenia, ako aj s jeho odôvodnením. Z obsahu dovolania nevyplýva, v čom má spočívať nesprávny procesný postup súdu, ktorým mal odporcovi znemožniť uskutočňovať jemu patriace procesné práva, pričom nie je ani zrejmé, o ktoré procesné práva by sa malo jednať. Dovolateľ v dovolaní tiež nešpecifikoval žiadnu právnu otázku, ktorá by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená.
4. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že „vzhľadom na skutočnosť, že v priestore Európskej únie nie je dostatok elektrickej energie, aby mohla byť na základe dlhodobého (ročného) kontraktu dodávaná tretej osobe, zabezpečil žalovaný dodávku elektrickej energie od producentov z Bieloruska“. Poukázal na to, že skutočnosť, že pôjde o ročný kontrakt, bola navrhovateľom deklarovaná už v samotnom verejnom obstarávaní, pričom pri vysvetľovaní ponuky nedošlo zo strany odporcu k namietaniu stanovenej podmienky. Naviac, táto skutočnosť odporcovi zjavne nevadila v decembri 2021, kedy s navrhovateľom dňa 29.12.2021 uzavrel Dodatok č. 1 k zmluve, predmetom ktorého bola úprava jednotkových cien elektriny podľa jednotlivých tarifných pásiem. Na vyvrátenie tvrdenia odporcu navrhovateľ predložil Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. 7693/2020/5400/025 zo dňa 30.11.2020, uzavretej so spoločnosťou MAGNA ENERGIA, a.s. ako dodávateľom, ktorej predmetom je dodávka a distribúcia tzv. „netrakčnej“ elektriny do odberných miest navrhovateľa po dobu dvoch rokov, pričom túto zmluvu dotknutý dodávateľ plní za dohodnutú cenu aj v súčasnosti. S výnimkou 3,8% zvýšenia ceny (z dôvodu zvýšenia nákladov za prevzatie zodpovednosti za odchýlku) uvedená spoločnosť navrhovateľovi riadne dodáva elektrickú energiu za ceny kontrahované v roku 2020, a to bez akéhokoľvek prerušenia a bez ďalších nárokov na zvýšenie ceny, napriek turbulentnej situácii na trhu s elektrinou v tomto roku.
5. Navrhovateľ nesúhlasil ani s tvrdením odporcu v odseku 25 dovolania, podľa ktorého „v dôsledku politických rozhodnutí však nebolo možné túto elektrickú energiu doviezť na územie Slovenska cez Poľsko, pretože poľský správca rozvodnej siete odmietol uzavrieť dohodu o prenose elektrickej energie z Bieloruska cez Poľsko na Slovensko“. Táto informácia bola zo strany odporcu prezentovaná navrhovateľovi v rámci rokovaní o navýšení ceny, prebiehajúcich pred samotným odstúpením od zmluvy. Napriek výzve navrhovateľa na preukázanie týchto skutočností napr. predložením príslušných potvrdení zo strany Poľskej republiky nebol zo strany odporcu predložený žiaden takýto dôkaz. Toto tvrdenie nepodložil odporca dôkazom ani v rámci podaného dovolania.
6. K tvrdeniam, že dodávka elektrickej energie v zmysle zmluvy sa v dôsledku vyššej moci (vojnový konflikt na Ukrajine) stala nemožnou a „z dlhodobého hľadiska nie je možné počas jedného roka nakupovať elektrinu vždy iba večer daného dňa na nasledujúci deň, navyše z množstva, ktoré sa náhodne uvoľní“ navrhovateľ uviedol, že daná situácia vznikla len z dôvodu špekulatívneho konania odporcu. Navrhovateľ s ním uzavrel zmluvu v čase, keď skutočnosti, na ktoré sa odporca v každom podaní a stupni konania odvoláva, ešte nenastali a keby vtedy odporca zabezpečil plnenie svojho záväzku voči navrhovateľovi nakúpením potrebného množstva elektrickej energie pre celé zmluvne dohodnuté obdobie (ako to napríklad urobila spoločnosť MAGNA ENERGIA, a.s,), nedošlo by k vzniku súčasnej situácie. Odporca vykonáva svoju činnosť ako podnikateľ samostatne vo vlastnom mene a ak je dôsledkom jeho konania porušenie zmluvne dohodnutých záväzkov, je povinný znášať dôsledky, ktoré v súvislosti s týmto jeho konaním nastanú. Dodávka elektriny sa nestala nemožnou z dôvodu vzniku vojnového konfliktu dňa 24.02.2022 tak, ako to tvrdí odporca. Dôsledkom bolo len to, že došlo k ukončeniu plnenia zo strany jeho zmluvného dodávateľa, avšak plnenie v zmysle zmluvy zo strany odporcu pokračovalo až do 18.03.
8. K odstúpeniu od zmluvy navrhovateľ uviedol, že sa pokúšal doručiť oznámenie o odstúpení odporcovi osobne dňa 21.03.2022, avšak odporca predmetný dokument odmietol prevziať. Navrhovateľ preto pristúpil k doručovaniu oznámenia o odstúpení prostredníctvom poštového podniku.
9. Zmluvy o dodávke elektrickej energie s troma inými dodávateľmi nadobudli účinnosť dňa 22.03.2022, teda v období od 19.03.2022 do 21.03.2022 navrhovateľ nemal žiadneho dodávateľa elektriny, čím bezodkladnosť úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom bola nevyhnutná. K tvrdeniam odporcu k postaveniu nových troch dodávateľov, ktorí podľa neho mali postavenie tzv. dodávateľa poslednej inštancie, navrhovateľ uviedol, že predmetné zmluvy boli uzavreté s vyššie špecifikovanými dodávateľmi elektrickej energie, avšak nie ako s dodávateľmi poslednej inštancie. Odporca sa svojím konaním pokúsil zbaviť svojho záväzku len voči navrhovateľovi, nie však voči ostatným svojim odberateľom, čím neboli splnené podmienky pre postup podľa § 18 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Navrhovateľ preto oslovil vyššie špecifikovaných dodávateľov elektrickej energie a podpísal s nimi zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie na preklenovacie obdobie, t. j. do obstarania nových dodávateľov, pretože to boli najväčšie a zavedené spoločnosti na trhu, čím chcel minimalizovať riziko možného nedodania elektrickej energie a tým možného obmedzenia železničnej dopravy, vykonávanej vo verejnom záujme. Zmluvy boli uzavreté na tri mesiace a v súčasnosti navrhovateľovi dodáva trakčnú elektrickú energiu spoločnosť Stredoslovenská energetika, a.s. na základe zmluvy uzavretej dňa 17.06.
10. K argumentácii odporcu o nevykonateľnosti neodkladného opatrenia navrhovateľ opätovne zdôraznil, že k zániku zmluvy a z nej vyplývajúcich záväzkov nedošlo v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (16.03.2022), a preto konanie navrhovateľa bolo dôvodné.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.
12. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
15. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j., aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.
16. Pri skúmaní prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z toho, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, vydané v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom práve povaha napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí) predstavuje kľúčový aspekt pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania.
17. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 76/2018, 5Cdo/154/2018, 1Obdo/54/2021) vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP len vtedy, ak má charakter rozhodnutia vo veci samej, teda ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok v zmysle § 325 ods. 1 CSP) alebo v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP. V týchto prípadoch rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samu.
18. V posudzovanom prípade dovolací súd súhlasí s názorom odporcu, že dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z obsahu ďalšieho spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovateľ podal alebo mienil podať žalobu vo veci samej. Rovnako ani súd prvej inštancie osobitným výrokom podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 18.03.2022 vyplýva, že súd prvej inštancie považoval navrhnuté neodkladné opatrenie za také, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a teda „konzumujúce vec samu“ (ods. 3 odôvodnenia).
19. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. f/ CSP dovolací súd uvádza, že dovolateľ nijako nekonkretizoval nesprávny procesný postup odvolacieho súdu a ani procesné práva sporovej strany, z ktorých realizácie mal byť týmto postupom vylúčený. Dovolateľ rozhodnutiu odvolacieho súdu vytýka arbitrárnosť, avšak z obsahu dovolania je zrejmé, že v skutočnosti spochybňuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia. V podstate tvrdí, že neboli splnené predpoklady pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, nariadené neodkladné opatrenie nemá oporu v skutkovom stave a bola naplnená skutková podstata pre aplikáciu § 575 ods.

§ 352ods.

2 Obch. zák., keďže plnenie zo zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, sa stalo nemožným z dôvodu vzniku vojenského konfliktu na Ukrajine dňa 24.02.

1. V skutočnosti teda nejde o námietku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ale o námietku inú, vo väzbe na otázku vecnej správnosti skutkových a právnych záverov, na ktorých odvolací súd (a predtým súd prvej inštancie) založil napadnuté rozhodnutie. Uvedené závery však dovolací súd nie je oprávnený podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP), keďže v dovolacom konaní dovolací súd nie je oprávnený vykonávať dokazovanie a ani prehodnocovať dôkazy vykonané súdmi nižšej inštancie. Dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 431 CSP v spojení s § 420 písm. f/ CSP nie je vymedzený tak, ako to vyžaduje zákon, keďže dovolateľ konkrétne neuviedol, v čom spočíva vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP, čo predstavuje dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP.
2. Dovolateľ zároveň prípustnosť dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke nesprávneho právneho posúdenia nemožnosti plnenia z dôvodu vis maior v zmysle § 575 ods.

§ 352ods.

2 Obch. zák. tvrdiac, že plnenie zo zmluvy zo strany odporcu sa stalo nemožným v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine dňa 24.02.

1. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v posudzovanom prípade nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, čo expressis verbis vyplýva z odseku 2 citovaného ustanovenia, podľa ktorého dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP. V danom prípade ide o rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 357 písm. d/ CSP (odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), preto dovolanie proti takémuto rozhodnutiu podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné (viď sp. zn. 1Obdo/62/2019, 1Obdo/87/2019, 3Obdo/35/2021, 5Obdo/54/2019).
2. Keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a tiež z dôvodu uvedeného v odseku 31 odôvodnenia tohto rozhodnutia, dovolací súd dovolanie odporcu odmietol podľa § 447 písm. c/ a písm. f/ CSP. S poukazom na uvedené sa dovolací súd už nezaoberal skúmaním dôvodnosti podaného dovolania.
3. Ako úvahy obiter dictum dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa odporca domnieva, že dôvody poskytnutia ochrany nariadeným neodkladným opatrením už netrvajú, má možnosť navrhnúť zrušenie neodkladného opatrenia (§ 334 CSP).
4. V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi dovolací súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
5. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.