Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/364/2021 Identifikačné číslo spisu: 5716202895 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP žalobca odôvodnil tým, že odvolací súd zamietol žalobu z dôvodu, že nepreukázal dobrú vôľu, keď postavil stavbu bez stavebného povolenia, preto pre nedostatok dobromyseľnosti na jeho strane vo vzťahu k dodržaniu administratívnych predpisov nemožno mu priznať právnu ochranu. Nesprávnym je potom právne posúdenie významu dobromyseľnosti pri realizácii stavby bez stavebného povolenia vo vzťahu k riešeniu pomerov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Posúdenie dobromyseľnosti vo vzťahu k uskutočneniu stavby bez stavebného povolenia však podľa jeho názoru vychádzajúc zo znenia a účelu § 135c Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na usporiadanie pomerov medzi sporovými stranami a nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby. O tejto právnej otázke dovolací súd ešte nerozhodoval. 3.

1. Žalobca súčasne podal návrh na odklad vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) z obsahu spisu zistil, že pôvodná žalovaná 1/ D. A., naposledy bývajúca v Y., L. ulica XXX/XX, dňa X.X.XXXX (t. j. počas dovolacieho konania) zomrela. 4.
3. Z osvedčenia o dedičstve vydaného dňa
4. septembra 2022 notárkou JUDr. J. J. ako súdnou komisárkou sp. zn. 17D 410/2022, Dnot 215/2022 vyplýva, že na základe schválenej dohody dedičov spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach nadobudla do vlastníctva H. Z. (súčasná žalovaná 1/). 4.
5. Na základe uvedenej právnej skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle § 64 v spojení s § 438 ods. 1 CSP o pokračovaní v dovolacom konaní s právnou/nástupkyňou pôvodnej žalovanej 1/, ktorá v priebehu dovolacieho konania zomrela.
6. Podľa § 444 ods. 1, 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti a právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1, 2 CSP, a preto v súlade s doposiaľ ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, avšak nie je dôvodné.
9. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).
11. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].
12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

§ 420písm.

e/ CSP

1. Dovolateľ úvodnú časť svojho dovolania venoval ním vznesenej námietke zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Ladislavom Mejstríkom, ktorý ako člen senátu rozhodoval o jeho odvolaní, o vylúčení ktorého sa dozvedel až v čase podania dovolania, u ktorého sú dané pochybnosti o tom, či nemá určitý záujem na spôsobe a výsledku skončenia tohto sporu (bližšie pozri bod 3.1.). 12.
2. V súvislosti s posúdením opodstatnenosti tejto námietky dovolací súd poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu publikované ako judikát R 59/1997, v zmysle ktorého neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. e/ CSP posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval. V danej veci skúmal dovolací súd opodstatnenosť uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e/ CSP najmä vo vzťahu k ustanoveniu § 49 v spojení s § 52 a § 53 CSP, keďže námietka zaujatosti bola podaná až v dovolacom konaní (bola súčasťou dovolania žalobcu). 12.
3. Dovolací súd vzhľadom na obsah námietok uvádzaných dovolateľom vychádzal z ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Tomu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu k sporu alebo jeho osobného vzťahu k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na spor a preto objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k sporu je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia v spore. 12.
4. Dovolací súd akcentuje, že obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu nestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). V tejto súvislosti je nevyhnutné tiež zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor sporovej strany, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. 12.
5. V danom prípade dovolací dospel k záveru, že len zo skutočnosti existencie priameho príbuzenského vzťahu medzi zákonným sudcom JUDr. Ladislavom Mejstríkom a advokátom JUDr. Ladislavom Mejstríkom, ktorý zastupoval pôvodnú žalovanú 3/ v inom súdnom spore, voči ktorej žalovanej, v danom spore právne zastúpenej iným advokátom, bolo konanie v predmetnej právnej veci zastavené ešte v prvoinštančnom konaní pre späťvzatie žaloby voči nej, nemožno automaticky vyvodzovať preferenciu či negatívny vzťah zákonného sudcu v odvolacom konaní ku tej-ktorej strane sporu (tu k žalobcovi), či jeho pomer k prejednávanej veci. Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti, vychádzal najvyšší súd z judikatúry ESĽP, ktorá vyžaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Predmetný príbuzenský vzťah medzi advokátom, ktorý zastupoval duplicitnú vlastníčku pozemkov pod jeho stavbou v inom vzájomnom spore so žalobcom, ktorá vlastníčka nie je stranou daného sporu a sudcom zákonného senátu odvolacieho súdu dovolací súd nepovažoval za takú okolnosť, ktorá by svojou povahou, obsahom a intenzitou bola z objektívneho hľadiska spôsobilá založiť pochybnosť o nezaujatosti, resp. schopnosti zákonného sudcu prejednať a rozhodnúť vec nestranne. 12.
6. Nič na tom nemôže zmeniť ani hypotetická obava žalobcu, založená na tom, že predseda senátu odvolacieho súdu JUDr. Mejstrík, ktorý v danej veci rozhodoval, žije v obci Y. a je aktívnym členom poľovníckeho združenia, čo mu umožňuje získať informácie od ostatných obyvateľov obce a členov poľovníckeho združenia a ovplyvniť jeho mienku o ňom, keď v obci Y. žije aj syn predsedu senátu - advokát JUDr. O. D., a bezprostredne v blízkosti stavby, ku ktorej žiada vo veci zriadenie vecného bremena sa nachádzajú pozemky, na ktorých má postavenú stavbu, ktorú užíva na bývanie. Tu je potrebné zdôrazniť, že i sudcovia (ako ústavní činitelia povolaní rozhodovať spory a iné právne veci iných osôb) sú ľudia, ktorí bežne prichádzajú do kontaktu s rôznymi ľuďmi, z ktorých každý je potenciálnou (resp. i aktuálnou) sporovou stranou, prípadne známy sporovej strany. Na uvedenom pritom nič nemení, že tento kontakt môže byť založený i na záujmových aktivitách (napr. členstvo v občianskom združení) alebo na sociálnom základe (napr. priateľské vzťahy medzi obyvateľmi obce) a do určitej miery môže vykazovať znaky kontaktu opakujúceho sa, ale len to, či intenzita kontaktu (vzťahu) pripúšťa objektívne existujúcu možnosť, žeby nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci takejto osoby mohla byť ovplyvnená (či už z dôvodu, že by tu mohla byť aj neuvedomovaná si tendencia stranu sporu v konaní zvýhodniť alebo naopak znevýhodniť), čo v danom prípade na základe žalobcových ničím nepodložených (hypotetických) tvrdení neobstojí. Práve u sudcov vzhľadom na osobitosť ich postavenia (pozri § 30 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich) sa totiž predpokladá na jednej strane uvedomenie si dôležitosti nestrannosti (a to už v podobe dojmu verejnosti o nestrannosti) súdov (a sudcov) a na strane druhej potreba relatívne vyššej miery odolnosti voči vplyvom spôsobilým spochybniť nezaujatosť sudcov (pričom naplneniu uvedených predpokladov slúži aj odborná príprava sudcov a ďalšie ich vzdelávanie), takže možným dôvodom vylúčenia sudcu budú spravidla len také okolnosti, ktoré skutočne môžu objektivitu sudcu spochybniť. 12.
7. Vzhľadom na to, že dovolací súd nevzhliadol iné skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie predsedu senátu odvolacieho súdu JUDr. Ladislava Mejstríka, ktorého senát rozhodoval o odvolaní v prejednávanej veci, považoval tvrdenie žalobcu o existencii vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. e/ CSP za neopodstatnené.

§ 420písm.

f/ CSP

1. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.
2. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 13.
3. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdeným vadám zmätočnosti. 13.
4. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 13.
5. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 13.
6. Pojem „procesný postup" nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 8Cdo/56/2017). Dovolací súd pripomína, že aj podľa aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu (R 24/2017) nesprávne právne posúdenie, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Pokiaľ „postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní, „postupom súdu" nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (3Cdo/173/2017, 7Cdo/150/2017, 8Cdo/49/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup súdu" posudzoval ústavný súd napríklad v konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018, v ktorých podané sťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.
7. Žalobca v dovolaní podľa § 420 písm. f/ CSP ako prvé (vychádzajúc z obsahu dovolania podľa § 124 CSP) namietal prekvapivosť a nepredvídateľnosť napadnutého rozsudku, založenú na tom, že odvolací súd vyvodil svoj iný záver zo skutočností, ktoré súd prvej inštancie výslovne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v jeho neprospech, v dôsledku čoho nemal možnosť sa k týmto tvrdeniam vyjadriť a prípadne predložiť dôkazy, ktoré by pre posúdenie jeho dobromyseľnosti či „spravodlivého vyriešenia sporu" mohli byť relevantné. Odvolaciemu súdu žalobca vytýka aj to, že počas nariadeného súdneho pojednávania nevykonal, nezopakoval a nedoplnil dokazovanie vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vo svojom rozhodnutí posúdil diametrálne odlišne. Takýmto procesným postupom odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou zmätočnosti. 14.
8. K danej námietke najvyšší súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil odvolacie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa
9. júla 2021, na ktoré pojednávanie predvolal oboch zástupcov sporových strán, ktorý sa pojednávania zúčastnili. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že odvolací súd zopakoval dokazovanie, z čoho je zrejmé, že reagoval na odvolacie námietky žalovaných. Z odvolania a prednesu zástupcu žalovaných na pojednávaní bolo zrejmé, že žalovaní od odvolacieho súdu žiadajú prehodnotenie výsledku dokazovania, s tým že nevyhovením ich odvolaniu by nelegitímne vznikol precedens do budúcna, kedy by si mohol každý zriadiť stavbu na cudzom pozemku a žiadať upraviť pomery k pozemku a stavbe v prospech stavebníka. Za tejto situácie, z ktorej bolo jasné, že sa procesom zopakovania dokazovania pokračuje v riešení skutkového sporu, muselo byť i žalobcovi zrejmé, že jeho výsledkom môže byť i skutkový záver o tom, že jeho tvrdenie akceptované prvoinštančným súdom bude považovať odvolací súd za nepodložené. Preto nemožno dospieť k záveru, že by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prekvapivé. Za podstatné možno považovať aj to, že právna zástupkyňa žalobcu - advokátka odvolací súd nepožiadala, aby jej uviedol predbežné právne posúdenie veci, ktorý procesný inštitút nie je právnou úpravou pre odvolacie konanie vylúčený. Práve predbežné právne posúdenie ako osobitý komunikačný nástroj materiálneho vedenia sporu prispieva nielen k efektivite konania, ale aj k predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a v konečnom dôsledku k naplneniu základných práv strán sporu. Svoje miesto má predovšetkým na začiatku konania, no jeho aplikáciu nemožno vylúčiť ani v neskoršom štádiu konania, odvolacie konanie nevynímajúc (§ 378 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 2 CSP). Pri zopakovaní dokazovania by aj odvolací súd mal dať stranám najavo, akú skutkovú otázku a z akého dôvodu rieši. To však môže vyplynúť aj z jeho postupu, ktorý nadväzuje na úkony strán tak, ako tomu bolo v spore žalobcu, ktorý mal aj v konaní o odvolaní dostatočný priestor na to, aby identifikoval a reagoval na rozhodujúcu a skutkovo spornú okolnosť.
10. Za zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f/ CSP žalobca považoval nesprávne zvolený procesný postup odvolacieho súdu, keď žalobu zamietol. Je presvedčený, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami. 15.
11. Najvyšší súd k žalobcom nastolenej námietke zmätočnosti predovšetkým uvádza, že žalobca ňou v zásadnom argumentuje v súvislosti s neprávnym právnym posúdením viazanosti súdu žalobným návrhom, keď podľa dovolateľa bol odvolací súd vzhľadom na charakter sporu, v ktorom si uplatňuje právo, ktoré vyvodzuje z § 135c Občianskeho zákonníka povinný rozhodnúť tak, že upraví vzťahy medzi sporovými stranami, preto jeho žaloba nemohla byť zamietnutá, čomu napokon svedčí aj následný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Pritom - ako je uvedené už vyššie (bod 13.5.) - nesprávne právne posúdenie nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
12. Námietky dovolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces preto nemožno považovať za dôvodné, čo zakladá dôvod pre odmietnutie dovolania pre neprípustnosť v zmysle § 447 písm. c/ CSP.

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP

1. Žalobca podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, a to pre odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky - „viazanosti súdu žalobným návrhom (zásada ne ultra petitum)" (bod 3.2.). V tejto súvislosti v podstate namietal spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý žalobu o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena podanú opierajúc sa o ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka zamietol, pričom v danom spore bol uplatnený nárok z právneho vzťahu, pre ktorý uvedené zákonné ustanovenie prikazuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu sporových strán. Odvolací súd preto žalobu nemal zamietnuť, i keď dospel k záveru o nedôvodnosti ním navrhovaného spôsobu vysporiadania vzťahu sporových strán podľa žalobného návrhu, ale mal zvoliť iný zákonom predpísaný spôsob pre daný vzťah. Žalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu 6MCdo/44/2012 a 5Cdo/410/2013, od ktorých sa mal odvolací súd - podľa názoru dovolateľa - odkloniť.
2. So zreteľom na nastolenie právnej otázky a v situácii, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 421 ods. 1 CSP, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je v danom prípade procesne prípustné. Následne preto skúmal, či je podané dovolanie i dôvodné (či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci „výlučne" predmetnej právnej otázky, vzhľadom na viazanosť dovolacím dôvodmi - pozri § 440 CSP).
3. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
4. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby"). (ods. 1) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (ods. 2) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. (ods.3)
5. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/410/2013 ako rozhodujúce uviedol, že „Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka sa vzťahuje výlučne na usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku (rozsudok najvyššieho súdu z
6. apríla 2014 sp. zn. 6MCdo/44/2012). To znamená, že pre označenie stavby ako ,,neoprávnenej,, nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade sním, ale len to, či stavebník (ne)mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ teda stavebník nemá žiadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka a usporiadať tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami.", z rozhodnutia tiež vyplýva, že „Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob riešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide o zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene tak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku (,,na návrh vlastníka" a tiež ,,na náklady vlastníka stavby") je celkom zrejmé, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o odstránenie stavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťažko predstaviteľné, že samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2 citovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom pozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby v prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri rozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre takýto spôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže nikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. ... Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia ako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom zákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2, za predpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj vlastník stavby.".
7. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/44/2012 vyplýva konštatovanie, že: „.Citované zákonné ustanovenie (§ 153c Občianskeho zákonníka) upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle § 135c OZ nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka pri zachovaní zákonom stanoveného poradia....".
8. Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka usporiadal pomery medzi žalobcom (vlastníkom neoprávnenej stavby) a žalovanými (spoluvlastníkmi pozemku) zriadením vecného bremena v prospech žalobcu tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Podľa najvyššieho súdu odvolací súd zamietnutím žaloby zvolil právne konformný spôsob rozhodnutia o žalobnom návrhu žalobcu v postavení vlastníka neoprávnenej stavby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže mu vyhovieť nemohol. Odvolaciemu súdu neprislúchalo vec posúdiť podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože usporiadať pomery medzi sporovými stranami všetkými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi určenými v § 135c Občianskeho zákonníka (spôsobom podľa odsekov uvedeného zákonného ustanovenia zostupne), i bez viazanosti žalobným návrhom, mohol iba na návrh vlastníka pozemku. Žalobu v danej veci podal vlastník stavby a nie vlastníci pozemku, ktorému vlastníkovi stavby rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/410/2013 priznalo aktívnu legitimáciu iba na podanie žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (čo žalobca využil), preto odvolaciemu súdu nič nebránilo, aby žalobu žalobcu zamietol (ako opozitum toho, že jej nemohol vyhovieť), byť pritom viazaný žalobným návrhom.
10. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho preto nevykazuje v neprospech žalobcu odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu reprezentovanej označenými rozhodnutiami žalobcom (bod 21., 22.).

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP

1. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania aj v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, keď podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (bod 3.3.).
2. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
3. Citované ustanovenie upravuje predpoklady prípustnosti dovolania, ak sa dovolanie podáva z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre všetky prípady uvedené pod písmenom a/ až c/ ustanovenia § 421 ods. 1 CSP platí, že dovolanie je prípustné vtedy, ak 1/ smeruje proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak 2/ dovolateľom nastolená otázka je otázkou právnou (nepripúšťa sa riešenie skutkových otázok) a ak 3/ ide o takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie je splnený niektorý z týchto predpokladov prípustnosti dovolania, nie je možné podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaciemu prieskumu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Ak takáto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu súdu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.
4. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
5. Žalobca v súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP reagoval na odvolacím súdom vyslovené závery, „že žalobca nepreukázal dobrú vôľu, keď postavil stavbu bez stavebného povolenia, preto pre nedostatok dobromyseľnosti žalobu vo vzťahu k dodržaniu administratívnych predpisov nemožno žalobcovi priznať právnu ochranu.". V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „Posúdenie dobromyseľnosti vo vzťahu k uskutočneniu stavby bez stavebného povolenia však podľa nášho názoru vychádzajúc zo znenia a účelu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na usporiadanie pomerov medzi žalobcom a žalovanými a nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby.". 30.
6. Z takto formulovaného dovolania dovolací súd ani výkladom nezistil (§ 124 ods. 1 CSP), akú konkrétnu právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je takto dovolateľom naformulovaná otázka dostatočne jasná a určitá, keď je naformulovaná príliš všeobecne a nie je z podaného dovolania (ani podľa jeho obsahu) možné ustáliť, akú konkrétnu právnu otázku mal dovolateľ na mysli. 30.
7. K spôsobu, ktorým žalobca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania (bod 3.4.), najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. 30.
8. Žalobcom v dovolaní takto vymedzená otázka (či dobromyseľnosť vo vzťahu k uskutočneniu stavby bez stavebného povolenia má vplyv na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom takejto stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka) však nekorešponduje s právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na nosných záveroch, že žalobe žalobcu nemôže vyhovieť preto, lebo ide o stavbu nielen neoprávnenú ale i nepovolenú (postavenú bez stavebného povolenia), preto je potrebné ochrániť vlastníka pozemku. Odvolací súd už len nad rámec poukázal aj na nedobromyseľné správanie sa žalobcu, ktorý vedome porušoval a ignoroval právne normy a rozhodnutia správnych orgánov, preto nemôže očakávať „spravodlivé riešenie" vo svoj prospech. 30.
9. Dovolací súd tak dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nevyplýva.
10. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.
11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
13. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.