1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. KSÚBB- 2010-603/897-1:OŠSS zo dňa 25. mája 2010, ktorým ţalovaný ako príslušný správny orgán rozhodol o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Mesta Banská Bystrica č. RV-73041/07/1/Boj zo dňa 08.02.2010, ktorým ţalobcovi nariadil odstránenie stavby ţalobcu „sklad – montovaný prístrešok“ na pozemku KN-C č. X., k. ú. U. v Banskej Bystrici. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246a OSP) preskúmajúc rozhodnutie ţalovaného
druhej hlavy piatej časti OSP citujúc ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 1 a 2, § 57 ods. 2, § 88b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“) a § 12 ods. 6 a 9 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej len „vyhláška č. 55/2001 Z. z.“), odôvodnil svoj rozsudok tým, ţe ţalobca v ţalobných dôvodov (rozsahom ktorých je pri súdnom prieskume súd viazaný), neuviedol ţiadne skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli byť podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, 3 OSP). Zdôraznil, ţe je pri preskúmavaní zákonností rozhodnutia správneho orgánu viazaný dôvodmi uvedenými v ţalobe (§ 247 a nasl. OSP) a nemôţe dôvody ţaloby za ţalobcu dopĺňať a ani z neurčitých tvrdení ţalobcu si dôvody nezákonnosti domýšľať. Krajský súd to zdôraznil preto, ţe v tomto prípade ţaloba obsahuje ako dôvody ţalobcovo vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím bez konkretizácie, aký to má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp. bez uvedenia konkrétnych zo zákonom rozporných skutočností. K prvému dôvodu ţaloby krajský súd uviedol, ţe stavebný zákon v ustanovení § 88a upravuje v konaní o dodatočnom povolení stavby jednotný postup bez ohľadu na to, aké boli príčiny, ţe ide o stavbu nepovolenú. Výnimkou je len prípad, ktorý spĺňa znaky uvedené v § 88b stavebného zákona alebo prípad
poslednej vety § 88a ods. 1 stavebného zákona. Potom práve dovolávať sa odlišného prístupu, napriek tomu, ţe na predmetnú stavbu bolo potrebné stavebné povolenie, ktoré nebolo vydané, je v rozpore so zákonom. Stavebný úrad, t. j. obec pri výkone prenesenej štátnej správy, musí postupovať výlučne v medziach 3 5Sţp/28/2011 zákona a na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, ţe takto uplatnený dôvod ţaloby neobstojí. K druhý ţalobný dôvod, ktorý ani nebol formulovaný ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, krajský súd povaţoval za nepodloţené tvrdenie nesúladné s obsahom správneho spisu bez konkretizácie, aký predmetné informácie majú mať vzťah k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ani tretí dôvod ţaloby
krajského súdu neobstojí, nakoľko nie je moţne dospieť k záveru o súlade stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ak je stavba v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou. Ustanovenie § 88a ods. 1 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umoţňuje dodatočne povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom. Krajský súd vyslovil názor, ţe ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom; po takomto zistení uţ nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Na záver krajský súd uviedol, ţe ako dôvody ţaloby nemôţu obstáť tvrdenia ţalobcu o jeho budúcich zámeroch, či dokonca o konaniach začatých po vydaní napadnutého rozhodnutia. Pre súd pri prieskume správnych rozhodnutí je v zmysle § 250i ods. 1 OSP podstatný skutkový stav ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Preto na posúdenie, či bolo správne rozhodnutie vydané súlade so zákonom alebo nie, logicky nemôţu mať ţiadny vplyv skutočnosti, ktoré nastali po jeho vydaní. Takto potom Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k právnemu záveru, ţe preskúmavaním ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona, konštatujúc, ţe správny orgán rozhodol na základe dostatočne zisteného stavu veci, vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie obsahovalo náleţitosti
ustanovenia § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené, súd v postupe správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť vydaných rozhodnutí. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca domnievajúc sa, ţe krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Ţalobca vo svojom odvolaní s poukazom na ustanovenie § 140 stavebného zákona a ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku namietal, ţe uţ v pôvodnom ţalobnom návrhu 4 5Sţp/28/2011 uviedol, ţe v danom prípade sa nejednalo o klasickú „čiernu stavbu“, ktorú by ţalobca zriadil vedome v rozpore s obsahom jednotlivých ustanovení stavebného zákona, ale o nepovolenú stavbu sa začalo jednať aţ v dôsledku zásahu orgánov prokuratúry. Je preto nepochybné, ţe vzniknutú situáciu spoluzavinil stavebný úrad svojim nesprávnym rozhodnutím v správnom konaní. Keďţe sa nedopustil porušenia zákona v čase zriadenia nepovolenej stavby, ale stalo sa tak ex post – po jej vybudovaní za súhlasného stanoviska stavebného úradu, bolo potrebné zohľadniť uvedené skutkové špecifikum aj pri celkovom hodnotení skutkového stavu a pri pomenovaní pričinenia ţalobcu na existujúcom stave.
ţalobcu skutkovým okolnostiam prípadu nezodpovedá preto premisa opakovane konštatovaná v prvostupňovom rozhodnutí, ţe nebolo sporu medzi účastníkmi konania o charaktere predmetnej stavby, ako nepovolenej (čiernej) stavby. Ďalej ţalobca v odvolaní uviedol, ţe nespochybňuje samotnú aplikáciu príslušných ustanovení stavebného zákona na ďalší postup stavebného úradu v tomto prípade, jeho námietka sa týkala skutočnosti, ţe z vyššie uvedených dôvodov nepostupoval správny orgán v súlade so zákonom, keď okolnosti známe v čase rozhodovania ţalovaného správneho orgánu vyhodnotil jednostranne a v rozpore s ich skutočným obsahom. Nakoľko prvostupňový súd posudzoval postup ţalovaného správneho orgánu výlučne z hľadiska úzko formulovaného verejného záujmu, bol
názoru ţalobcu porušený právny záväzok Slovenskej republiky, zakotvený v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolu č. 3, 5, 8 – právo na spravodlivý proces, v dôsledku čoho trpí konanie na krajskom súde inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
ţalobcu vzhľadom na špecifickú skutkovú situáciu správny orgán nepostupoval v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku správne, keď dôkazným bremenom zaťaţil výlučne ţalobcu. Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe samotné konanie o odstránení stavby nebolo začaté z jeho podnetu, ale bolo iniciované zásahom prokuratúry a aj z tohto dôvodu nemoţno prenášať dôkazné bremeno výlučne na neho. V danom prípade bolo
ţalobcu potrebné prihliadnuť aj na vyhľadávaciu zásadu, v zmysle ktorej bol správny orgán povinný aj sám zabezpečovať dôkazy tak, aby prispeli k úplnému zisteniu skutkového stavu, ako aj všetkých ostatných skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie. V rozpore so zásadou zákonnosti a proporcionalnosti kaţdého zásahu orgánu štátnej správy do súkromného vlastníctva dotknutého subjektu (ne)bol vyhodnotený postup stavebného úradu pri vybavovaní ţiadosti ţalobcu o povolenie zariadenia staveniska pre budúcu výstavbu rodinných domov. Iné verejné záujmy ako rozpor s platnou územne - projektovou dokumentáciou (ďalej aj „ÚPD“) sa nehodnotili, preto bolo dôvodné venovať náleţitú pozornosť aj otázke, ktorá 5 5Sţp/28/2011 mala podstatný vplyv na zmenu právnej kvalifikácie z nepovolenej stavby na povolenú dočasnú stavbu (zariadenie staveniska ), pričom ţalobca sa snaţil upozorniť na argument, ţe v prípade dodrţania zákonných lehôt pri vybavovaní jeho ţiadosti by právne hodnotenie nepovolenej stavby neprichádzalo do úvahy. Ţalobca teda mal za to, ţe príslušný správny orgán tým, ţe nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal ústne konanie ani miestne zisťovanie a nedostatočne posúdil konkrétne skutkové okolnosti prípadu, rozhodol v rozpore s § 3 ods. 1, 2, 3, 4, § 32 ods. 1 a 2, a § 46 správneho poriadku ako aj v rozpore s § 88 ods. 1 písm. b/ vo väzbe na § 88a stavebného zákona. Nie je preto
ţalobcu pravdivé konštatovanie prvostupňového súdu, ţe ţalobca v čase vydania rozhodnutia disponoval len tvrdeniami, keďţe v tomto čase mal k dispozícii minimálne stanovisko UH č. 731/2010 zo dňa 06.05.2010, ktoré správny orgán vo svojom rozhodnutí nijako nezohľadnil a rovnako naň neprihliadol súd vo svojom rozsudku. Uvedené stanovisko ovplyvnilo hlavný argument o rozpore existujúcej stavby s platnou ÚPD v tom smere, ţe zmenilo východzie právne postavenie ţalobcu v porovnaní so stavom pred vydaním tohto stanoviska Hoci krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, ţe ako dôvod ţaloby nemôţu obstáť tvrdenia ţalobcu o jeho budúcich zámeroch, je nepochybné, ţe správny orgán je v súvislosti so zásadami správneho konania povinný zohľadňovať aj kritérium účelnosti. V danom prípade bolo preto
ţalobcu potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ţe predmetný sklad predstavoval len dočasnú stavbu, ktorá sa nijako negatívne nedotýkala príslušných zloţiek ţivotného prostredia, a ţe ţalobca avizoval jej vyuţitie ako zariadenie staveniska pre plánovanú výstavbu nízko – podlaţných domov. Z vyššie uvedeného ţalobca povaţuje rozsudok prvostupňového súdu za nesprávny z dôvodu, ţe krajský súd nezohľadnil argumentáciou ţalobcu a jednostranne vychádzal z nesprávnych právnych záverov ţalovaného. Konaniu o odstránení stavby musí predchádzať samostatné konanie v zmysle § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby. Len v prípade ak by sa v konaní a dodatočnej legalizácii preukázalo, ţe nepovolená stavba bude v rozpore s verejnými záujmami, potom začne stavebný úrad konať v zmysle § 88 stavebného zákona. Ţalobca bol toho názoru, ţe v celom doterajšom konaní sa dostatočne objektívne nepreukázalo, ţe stavbu nie je moţné dodatočne povoliť.
ţalobcu rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd riadne nevyhodnotil všetky podstatné skutočnosti obsiahnuté v ţalobnom návrhu, najmä sa nedostatočne zaoberal postupom ţalovaného v súvislosti so získaním všetkých dôkazov a podkladov potrebných 6 5Sţp/28/2011 pre rozhodnutie vo veci samej, predovšetkým či bol zo strany správneho orgánu dodrţaný postup v zmysle § 32 ods. 1 a ďalších súvisiacich ustanovení správneho poriadku. Na základe ţalobcom uvedených skutočností ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/70/2010-129 zo dňa 31.08.2011 zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSÚBB-2010-603/897-1:OŠSS zo dňa 25.05.2010 a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s konštatovaním krajského súdu, ţe v prvom rade obsah ţaloby z hľadiska námietok voči napadnutému rozhodnutiu bol v tomto smere dosť všeobecný, nekonkrétny, a ţe súd dôvody ţaloby za ţalobcu nevyhľadáva. Ţalobca viac-menej odkazuje na námietky vyslovované v priebehu správneho konania, resp. uvedené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Napriek tomu sa krajský súd týmito námietkami podrobne zaoberal a vyhodnotil ich v súlade so záverom ţalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu o „čiernej stavbe ex post“,
ţalovaného takýto termín neobstojí, pretoţe nie je rozhodujúca vedomosť, resp. úmysel, ale právny stav veci. Ţalobca bol vyzvaný na doplnenie ţiadosti o dodatočné povolenie stavby, ale v určenej lehote nepredloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, a ako konštatuje ţalobca v odvolaní, ani aplikácia príslušných zákonných noriem ţalovaným. Ţalovaný sa nestotoţnil ani so záverom ţalobcu, pokiaľ argumentuje „len nesúladom s platnou ÚPD“, alebo ţeby „v prípade dodrţania lehôt pri vybavovaní jeho ţiadosti právne hodnotenie nepovolenej stavby neprichádzalo do úvahy“, pretoţe takýto závaţný nesúlad nemoţno prehliadnuť a rozhodujúci je právny a skutkový stav v čase vydania rozhodnutia, pričom nie je moţné sa dovolávať na podmienku neurčitú, ktorá sa vôbec nestať nemusela, ale len mohla. Potom samotná účelnosť nie je pojmovým znakom, ktorý by predchádzal preukázaniu súladu a z tohto dôvodu potom neobstojí tvrdenie ţalobcu o prenesení dôkazného bremena na správny orgán. Ţalobca ţiadal opätovne o predĺţenie lehoty na predloţenie poţadovaných dokladov, pričom mu správny orgán vţdy vyšiel v ústrety a lehotu mu zakaţdým predĺţil o 30 dní. Keďţe ani v týchto dodatočných lehotách ţalobca nepreukázal súlad s verejným záujmom a cieľmi a zámermi územného plánovania, bolo rozhodnuté zákonne, pretoţe ţalobca nepreukázal ohrozenie jeho subjektívnych práv. 7 5Sţp/28/2011
ţalovaného krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a jeho závery zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a poţiadavkám zákona. Z uvedených dôvodov povaţuje Krajský stavebný úrad v Bratislave podané odvolanie za nedôvodné a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/70/2010-129 zo dňa
nich v rozsudku krajský súd presne vystihol podstatu veci, ţe „ak je stavba v rozpore s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi.“. Mali za to, ţe právne zastúpený ţalobca v odvolaní len naruby prekrúca právnu úpravu a opakuje nepravdivé a zavádzajúce údaje. Podaním odvolania dosiahol na ďalšie mesiace ochranu poskytovanú mu uţ 15-ty mesiac uznesením prvostupňového správneho súdu z 06.08.2010 o odklade vykonateľnosti rozhodnutia ţalovaného. Namietali však, ţe krajský súd tak ako pri vydávaní uznesenia z 06.08.2010 o odklade vykonateľnosti, aj pri vydávaní uznesenia z 31.08.2011, ktorým po ôsmich mesiacoch zamietol ich návrh na zrušenie uznesenia o odklade vykonateľnosti, postupoval v rozpore 8 5Sţp/28/2011 s právnou úpravou, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 23/01, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/475/2009 a ďalšími). Na záver poukázali na ţalobcom spomenutú draţbu, čo
nich môţe byť právne významnou skutočnosťou v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Asi mesiac visí na plote areálu oznam Draţobnej spoločnosti, a. s. o draţbe.
neho si uvedený účastníci na internetovej stránke Notárskeho centrálneho registra draţieb našli oznámenie o dobrovoľnej draţbe uskutočňovanej na návrh záloţného veriteľa ktorej I. kolo sa má konať 07.11.2011 a jej predmetom sú všetky nehnuteľnosti zapísané aj nezapísané na LV č. X. k. ú. U. a ich príslušenstvo. Právna úprava na jednej strane pod hrozbou sankcie zakazuje uskutočnenie, aj uţívanie nelegálnej stavby (čo je logické vzhľadom na ochranu ţivota, zdravia, ţivotného prostredia, majetku atď...) a na druhej strane doposiaľ nezakazuje porušiteľovi stavebného zákona nadobudnúť do vlastníctva výsledok svojho protiprávneho konania – nelegálnu stavbu, ani právne nástupníctvo. Nelegálna stavba sa však nedá zapísať do katastra nehnuteľnosti, preto sa z LV ani nedá zistiť zmena jej vlastníka. Ak dôjde k zmene vlastníka skôr neţ rozhodne odvolací súd, mohlo by to byť pre rozhodnutie právne významné. Účastník konania v
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). 10 5Sţp/28/2011 Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Nie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náleţitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní. Pokiaľ ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe sa bez náleţitého zdôvodnenia a vyhodnotenia dôkazov na vec sa vzťahujúcich stotoţnil s názorom ţalovaného, najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe správny súd je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. 11 5Sţp/28/2011 Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a stavebného zákona.
1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu
2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predloţených v stavebnom konaní.
2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote : a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
1 aţ 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, ţe bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Na opakované konanie o ţiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú § 58 aţ § 66.
9 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. podkladoch je v obytnom území možné umiestňovať len nevyhnutne prislúchajúce zariadenia ako garáže, stavby občianskeho 12 5Sţp/28/2011 vybavenia, verejné technické vybavenie miestneho významu, detské ihriská a zeleň. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, ţe dôkazné bremeno preukázať, ţe ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďţe sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným vyuţitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah poţadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zloţiek ţivotného prostredia a iných osobitných záujmov
toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba uţívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, ţe ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďţe sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Pri stavbách postavených bez povolenia stavebného úradu alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vţdy najskôr skúmať, či takáto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. 13 5Sţp/28/2011 Konanie o dodatočnom povolení, resp. o odstránení stavby začína stavebný úrad o odstránení stavby začína stavebný úrad z vlastného podnetu „ex offo“ oznámením v spojení s § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a stavebného zákona. Vlastník nepovolenej stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady z hľadiska preukázania súladu s verejným záujmom, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, správcov sieti a technického vybavenia územia, ako aj obce ako samosprávneho orgánu, potrebné pre posúdenie súladu stavby s verejnými záujmami. Rozsah poţadovaných dokladov vychádza najmä z § 126 stavebného zákona, ktorý sa týka ochrany zloţiek ţivotného prostredia a iných osobitných záujmov
toho o aký druh stavby ide. Posúdenie súladu nepovolenej stavby s verejnými záujmami
predloţených podkladov je vo výlučnej pôsobnosti stavebného úradu v súčinnosti s dotknutými orgánmi, a to v konaní o dodatočnom povolení stavby, resp. o odstránení stavby. Stavebný úrad môţe upustiť i od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a ţiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby (§ 61 ods. 2 stavebného zákona). Následne
výsledku konania stavebný úrad rozhodne, či je moţné stavbu dodatočne povoliť, alebo či je potrebné nariadiť jej odstránenie. Najvyšší súd zo súdneho a administratívneho spisu mal za preukázané, ţe ţalobca ţiadosťou zo dňa 13.11.2007 poţiadal o dodatočné povolenie na stavbu „sklad – montovaný prístrešok“ na pozemku KN-C č. X., k. ú. U. (ďalej len „predmetnú stavbu“), kde bol následne vyzvaný mestom Banská Bystrica na doplnenie ţiadosti o dodatočné povolenie stavby v súlade s § 88a stavebného zákona a doklady o tom, ţe dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a stanovil lehotu na doplnenie dokladov. Súčasne prerušil konanie a v rozhodnutí upozornil ţalobcu, ţe ak nepredloţí poţadované doklady v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáţe rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona. 14 5Sţp/28/2011 Ţalobca opakovane poţiadal o predĺţenie lehoty a táto mu aj bola opakovane predĺţená, a to posledne do 27.10.2009. Ţalobca ani v predĺţenej lehote na doplnenie podania nepredloţil ţiaden relevantný doklad. Stavebný úrad v konaní zistil, ţe predmetná stavba sa nachádza na pozemku, ktorý
platného ÚPN-A, B Banská Bystrica schváleného Vládou Slovenskej republiky č. 262/1976 zo dňa 15.09.1976 sa nachádza v zóne obytných plôch s nízko-podlaţnou zástavbou.
9 vyhlášky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladoch v obytnom území je moţné umiestňovať len nevyhnutne prislúchajúce zariadenia ako garáţe, stavby občianskeho vybavenia, verejné technické vybavenie miestneho významu, detské ihriská a zeleň. Ďalej zo stanoviska oddelenia územného plánovania a bytovej politiky Mesta Banská Bystrica zistil, ţe umiestnenie skladu nie je vhodné nielen z hľadiska funkcie, ale aj z hľadiska urbanistického osadenia objektu v súvislosti s verejne prerokovanou urbanistickou štúdiou. V zmysle uvedeného udelenie súhlasu pre dodatočné povolenie predmetnej stavby je v rozpore s platným ÚPN ako aj s vyhláškou č. 55/2001 Z. z.. Na základe uvedených zistení stavebný úrad oznámil 17.12.2009 začatie konania o odstránení stavby
2 a § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona z dôvodu, ţe ţalobca nepredloţil poţadované doklady v určenej lehote a na základe vlastných zistení odboru výstavby a ţivotného prostredia, oddelenia územného plánovania a bytovej politiky Mesta Banská Bystrica zo dňa 09.10.2009 sa preukázal rozpor stavby s verejným záujmom (zároveň konštatoval, ţe v danej lokalite bytová výstavba nie je predmetom ţiadneho konania). Dodatočné povolenie stavby, pri ktorej nebolo sporné, ţe bola postavená bez stavebného povolenia by bolo v rozpore s § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, a teda s verejnými záujmami chránenými právnym poriadkom. Pre tento dôvod bolo nariadené odstránenie stavby. Z vyššie uvedeného opisu skutkového stavu je zrejmé, ţe ţalobca svojim konaním (správaním) nepreukázal, ţe uvedená stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, jeho ničím nepodloţené námietky bez konkretizácie, resp. jeho nepodloţené tvrdenia v uvedenom smere, ako správne skonštatoval i krajský súd, sú vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu správnych orgánov bez právnej relevancie. K námietke ţalobcu ohľadom spornosti charakteru stavby ako nepovolená („čierna“) stavba, treba zdôrazniť, ţe nepovolená stavba vţdy znamená, ţe stavebník nemal na stavbu 15 5Sţp/28/2011 oprávnenie
verejnoprávnych predpisov, ktorá skutočnosť v danej veci bez akýchkoľvek pochybností nastala. K námietke ţalobcu ohľadom posúdenia postupu ţalovaného výlučne z hľadiska úzko formulovaného verejného záujmu, ktorým bol
názoru ţalobcu porušený právny záväzok Slovenskej republiky, zakotvený v Dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolu č. 3, 5, 8 – právo na spravodlivý proces, v dôsledku čoho trpí konanie na krajskom súde inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, treba uviesť, ţe nie je moţné dospieť k záveru o súlade stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ak je stavba v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou, čo nesporne vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností umoţňuje dodatočne povoliť len takú stavbu, ktorá nie je v rozpore s územným plánom.
najvyššieho súdu nie je pri tejto ţalobcovej námietke ani celkom namieste, ak sa ochrany ľudských práv dovoláva niekto, kto vedome porušil zákon a svojim konaním ho porušuje aj naďalej. K zákonnosti postupu správnych orgánov najvyšší súd povaţuje za potrebné dodať, ţe
stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a dôsledne vyţadovať plnenie povinností.
3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade 16 5Sţp/28/2011 s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve riadne objasnenie taktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom
slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo moţné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy
slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodrţiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.). Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb. Na ţalobcove námietky na nevykonanie ústneho konania a miestneho zisťovania v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení a uvedených zásad treba uviesť, ţe neovplyvnilo zákonnosť konania a nebolo potrebné aj s poukazom na predchádzajúce podanie (ohlásenie) stavebnému úradu ţalobcom o zrealizovaní drobnej stavby zo dňa 09.08.2006, ktoré bolo v rozpore zo zákonom. Vychádzajúc zo skutočnosti, ţe pôvodne stavebný úrad v rozpore so zákonom oznámením č. ÚR 1610/00 zo dňa 08.09.2006 zaslal 17 5Sţp/28/2011 ţalobcovi vyjadrenie o tom, ţe voči stavbe nemá námietky, ktoré opatrenie na základe protestu prokurátora bolo zrušené a vec je právoplatne skončená, potom nie je sporné, ţe stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a stavby, a preto upustenie od miestneho zisťovania a od ústneho pojednávania je v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 stavebného zákona. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu pritom tieţ vyplýva, ţe ţalobcovi bola v konaní pred správnymi orgánmi daná dostatočná moţnosť vyjadriť sa a uplatniť svoje práva. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa stanoviska Útvaru hlavného architekta Mesta Banská Bystrica, ide o stanovisko, ktorým sa schválilo dopracovanie urbanistickej štúdie, na základe čoho ţalobca poţiadal dňa 15.06.2010 stavebný úrad o dodatočné povolenie stavby, zariadenia staveniska na KNC parc. č. X., k. ú. U.. Ide teda o aktivitu ţalobcu po vydaní napadnutého rozhodnutia. Táto námietka je preto irelevantná jednak vzhľadom na zhora uţ citované ustanovenie § 250i ods. 1 OSP a tieţ s ohľadom na to, ţe z okolností prípadu je dostatočne zrejmé, prečo stavbu nie je moţné dodatočne povoliť. Najvyšší súd v zhode s právnym názorom krajského súdu budúce zámery ţalobcu, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní, tieţ povaţuje za právne irelevantné, z dôvodov, ako uviedol krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj s odkazom na ustanovenie § 250i ods. 1 OSP.
názoru najvyššieho súdu námietky ţalobcu vznesené v odvolaní neboli spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktorými by ţalobca bol preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázal, ţe neboli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle ustanovenia § 88a stavebného zákona, a ţe by správne orgány pri hodnotení dôkazov či odôvodnení rozhodnutia porušili ustanovenia správneho poriadku (§ 140 stavebného zákona). Nesúhlas ţalobcu s právnym posúdením veci krajským súdom a jeho neprijateľnosť pre ţalobcu nie je právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu. Najvyšší súd nedospel ani k záveru, ţe by krajský súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a ţe by jeho 18 5Sţp/28/2011 postupom boli porušené základné práva ţalobcu (k tomu pozri bliţšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 04.05.2010). Keďţe
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie ţaloby ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne a keďţe najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku povaţujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí ţiadny rozpor so stavebným zákonom a vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, rozsudok krajského súdu
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď ţalovanému ani ostatným účastníkom konania náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. júla 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.