1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/18683-132362/2010/ 994159-r zo dňa 03.01.2011. Týmto rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/40642/10/Šte zo dňa 22.09.2010, ktorým správca dane vyrubil ţalobkyni rozdiel 5Sţf/63/2011 2 dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 15.754,49 eura s odôvodnením, ţe ţalobkyňa bola zaťaţená dôkazným bremenom a mala povinnosť predloţiť správcovi dane dôkazy, ktorými by odstránila pochybnosti o hodnovernosti predloţených dokladov v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Predloţené čestné vyhlásenia ani výpovede svedkov neodstránili pochybnosti správcu dane ani ţalovaného, ţe konateľ spoločnosti M&P trading, s. r. o. reálne zabezpečila výrobu a dodávku reklamných letákov a pneumatík pre ţalobkyňu, a teda, ţe dotknutý dodávateľ bol v kontrolovanom zdaňovacom období reálne fungujúcim obchodným partnerom. Krajský súd posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 a § 71 ods. 2 písm. f/ a g/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a dospel k záveru, ţe v daňovom konaní ţalobkyňa nepreukázala uskutočnenie zdaniteľných obchodov relevantnými dôkazmi. Ţalobkyňa okrem faktúr a pokladničných dokladov o úhrade hotovosti nepredloţil ţiadne dôkazy, ţe fakturovaný tovar dodala spoločnosť, ktoré faktúry vystavila. Čestné vyhlásenia svedkov P., J., ako aj konateľa spoločnosti D+D Finance, s. r. o., nie je moţné bez ďalšieho povaţovať za dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Krajský súd v konaní daňových orgánov nezistil porušenie zásad zákonnosti a rovnosti, dôkazy boli daňovými orgánmi hodnotené v súlade s ust. § 29 zákona o správe daní. Ţalobkyňa nevyuţila procesné práva, ktoré jej zákon priznáva, aby sa vyjadrila ku skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou a predloţila hodnoverné dôkazy na odstránenie pochybností o uskutočnení zdaniteľného obchodu. Preto krajský súd povaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za vecne správne a ţalobu preto zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP v spojení tak, ţe ţalobkyni, ktorá v konaní úspešná nebola ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, ţe rozsudok krajského súdu povaţuje za vecne nesprávny, vydaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zaloţený na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietala, ţe v konaní bolo preukázané, ţe ţalobkyni dodala tovar spoločnosť M&P trading, s. r. o. - konkrétne išlo o dodávku reklamných predmetov, letákov a pneumatík. Ţalobkyňa spotrebovala pneumatiky pre potreby svojho podnikania v autodoprave. 5Sţf/63/2011 3 Poukazovala na skutočnosť, ţe vo vzťahu k reklamným predmetom a letákom sa nachádzala v strede distribučného reťazca, čiţe kupovala tovar od platiteľa DPH a tento následne predávala platiteľovi DPH, čo znamená, ţe DPH za tovar mal odviesť tak dodávateľ – spoločnosť M&P trading, s. r. o. na základe faktúry vystavenej ţalobkyni (DPH na vstupe), ako aj odberateľ ţalobkyne spoločnosť D+D Finance, s. r. o., (ktorá uplatnila DPH aj na vstupe, t. j. za faktúru od ţalobkyne a na svojom výstupe). Samotná ţalobkyňa uplatnila DPH na výstupe, t. j. odberateľovi, ako aj právo na odpočet DPH na vstupe – za faktúru od spoločnosti M&P trading, s. r. o.. Išlo pritom o tri nezávislé subjekty. Dôsledkom rozhodnutia však je, ţe celú daňovú ťarchu má znášať ţalobkyňa, keď musí platiť celé DPH bez moţnosti jej zníţenia o daň na vstupe a to zrejme z dôvodu, ţe spoločnosť M&P trading, s. r. o. si svoju daňovú povinnosť nesplnila. Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe záver krajského súdu o tom, ţe obchodný vzťah bol preukázaný len formálne nepovaţuje za správny. Uviedla, ţe predloţila všetky dokumenty, ktoré sú v rámci obchodnej praxe a obchodného styku beţné a postačujúce na preukázanie takéhoto obchodného vzťahu a ţiadne osobité poţiadavky na dôkazy vyslovene neuvádzajú ani daňové predpisy. Poukazovala na to, ţe predloţila správcovi dane faktúry č. 20071010 z 10.10.2007, č. 20071010-1 z 10.10.2007 a č. 20071019 z 19.10.2007 od svojho dodávateľa M&P trading, s. r. o. na dodávku rôznych reklamných predmetov, reklamných predmetov s logom D+D Finance, s. r. o. a pneumatík, dodacie listy opatrené pečiatkou dodávateľa, ako aj doklady o úhrade týchto faktúr. Ďalej ţalobkyňa uviedla, ţe dodanie tohto tovaru potvrdil vo svojej výpovedi konateľ dodávateľa ako aj svedok K., ktorý uviedol, ţe videl dodávku a vykládku tovaru, pričom konateľ ţalobkyne pán Nemček spomínal reklamné predmety. Ţalobkyňa v tejto súvislosti upozorňovala na časový odstup niekoľkých rokov medzi uskutočnením obchodov a daňovou kontrolou, a preto nemoţno objektívne poţadovať vedomosť a detaily o kaţdom obchodnom prípade tak, ako to ţiada správny orgán. Záver krajského súdu povaţovala ţalobkyňa za nesprávny a v rozpore s beţnou obchodnou a súdnou praxou. Ďalej poukazovala na to, ţe krajský súd sa vôbec nevysporiadal s tým, ţe ţalobkyňa predloţila aj vzorky letákov a uviedla, ţe pneumatiky pouţila na motorové vozidlá, keďţe prevádzkuje autodopravu. Taktieţ namietala, ţe súd sa nevysporiadal s tým, ţe následné dodanie týchto predmetov zo strany ţalobkyne potvrdil ich konečný odberateľ, a to spoločnosť D+D Finance, s. r. o.. Taktieţ tento odberateľ obdrţal od ţalobkyne faktúru, ktorú zaplatil a odviedol z nej DPH. Rovnako
ţalobkyne krajský súd ponechal bez povšimnutia skutočnosť, ako mala potom ţalobkyňa nadobudnúť tovar, ktorý so ziskom predala, vyúčtovala ho faktúrou, z tejto faktúry odviedla DPH a tieţ zaplatila daň z príjmov. 5Sţf/63/2011 4 Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe správca dane ako aj krajský súd sa nevysporiadali správne s predloţenými dôkazmi, tieto neboli vyhodnotené kaţdý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Poukazovala na to, ţe poskytla dodacie listy, faktúry ako aj doklady o ich úhrade, hlavnú knihu a účtovný denník 2007. Z toho je jednoznačne zrejmé, ţe plnenie z predmetných faktúr od spoločnosti M&P trading, s. r. o. má ţalobkyňa náleţite zaúčtované ako svoj náklad. Následne reklamné predmety a letáky so ziskom predala a vyúčtovala spoločnosti D+D Finance, s. r. o.. Ţalobkyňa tieţ namietla, ţe nesplnenie povinnosti zo strany iných osôb nemoţno spájať s povinnosťami kontrolovaného subjektu. Postup, keď namiesto vyberania dane od spoločnosti M&P trading, s. r. o. správca dane postihuje a sankcionuje ţalobkyňu, je zo strany krajského súdu povaţovaný za správny. Tento postup je
názoru ţalobkyne v rozpore s právom. Ţalovaný ako aj krajský súd opomínajú, ţe nezaplatenú DPH je predovšetkým potrebné vymáhať od spoločnosti M&P trading, s. r. o.. Touto námietkou sa krajský súd vôbec nezaoberal. Ďalej ţalobkyňa namietala, ţe krajský súd sa nevysporiadal s vadami daňového konania, konkrétne išlo o výhrady k porušeniu zásady zákonnosti a rovnosti a zásady objektívneho hodnotenia dôkazov a touto námietkou sa krajský súd nezaoberal a v tomto smere ani dostatočne neodôvodnil. Ţalobkyňa tvrdila, ţe existencia faktúry a uplatnenie dane z pridanej hodnoty jej platiteľom za zdaniteľné plnenie sú jedinými zákonnými predpokladmi na odpočet DPH. Ţiadne iné podmienky zákon nestanovuje, a preto krajský súd
názoru ţalobkyne neaplikoval zákon správne. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2011 na odvolanie ţalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, ţe sa pridrţiava svojho stanoviska uvedeného vo vyjadrení k ţalobe. Uviedol, ţe uskutočnenie zdaniteľného plnenia
zákona o DPH v konkrétnom prípade nadobudnutie reklamných predmetov, letákov a pneumatík od spoločnosti M&P trading, s. r. o. sa rozumie stav faktický a nie formálne vykázaný. Nestačí preto
ţalovaného predloţiť riadne doklady so všetkými predpísanými náleţitosťami, doklady o prijatí úhrady v hotovosti so všetkými zákonom poţadovanými náleţitosťami a riadne zaúčtované, ani letáky ani čestné vyhlásenie odberateľa spoločnosti D+D Finance, s. r. o., keď správca dane ako aj ţalovaný vyhodnotili zistenia o spoločnosti M&P trading, s. r. o. a nedostačujúce, ktoré nepreukázali, ţe deklarovaná spoločnosť tento tovar skutočne nadobudla a ţalobkyni aj dodala. Bývalý konateľ tejto spoločnosti P. uviedol len skutočnosti známe z faktúr predloţených ţalobkyňou, nevedel však uviesť ţiadne podrobnosti o tom, ako zabezpečoval u subdodávateľa výrobu letákov, nevedel 5Sţf/63/2011 5 od koho kúpil pneumatiky na nákladné vozidlá, nevedel uviesť u koho objednal letáky, kto navrhol, schválil matrice letákov, nevedel uviesť kto ich vyrobil ani ako prebiehalo schránkovanie letákov. Taktieţ svedok K. nepotvrdil, ţe videl dodanie konkrétnej dodávky letákov, nakoľko ţalobkyňa pouţíva výpoveď tohto svedka ako dôkaz pre zdaniteľný obchod za zdaňovacie obdobie I. aj IV. štvrťroka 2007. Naviac tento svedok uviedol, ţe letáky boli zabalené v zmršťovacej fólii, kým svedok M. uviedol, ţe letáky boli zabalené v kartónoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/18683-132362/2010/994159-r zo dňa 03.01.2011, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/40642/10/Šte zo dňa 22.09.2010, ktorým správca dane vyrubil ţalobkyni rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 15.754,49 eura. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú 5Sţf/63/2011 6 kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu 5Sţf/63/2011 7 daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákon o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou
odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobkyňa v konaní nepredloţila relevantný dôkaz o tom, ţe tovary fakturované faktúrami č. 20071010 z 10.10.2007, č. 20071010-1 z 10.10.2007 a č. 20071019 z 19.10.2007 od svojho dodávateľa M&P trading, s. r. o. boli skutočne dodané touto spoločnosťou, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH
r. o. nevznikla daňová povinnosť, pretoţe nedodala tovary, ktoré fakturovala) a tieţ nebola splnená podmienka
2 písm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodané sluţby). Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet 5Sţf/63/2011 8 uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané spoločnosťou M&P trading, s. r. o. ako dodávateľom. Ţalobkyňa v konaní okrem vyššie označených faktúr a dokladov o ich úhrade nepredloţila ţiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Vo čestných vyhláseniach svedkov K. a M. sú rozpory, ich vyhlásenia neodstránili pochybnosti, ţe obchodná spoločnosť M&P trading, s. r. o. skutočne zabezpečila výrobu a dodávku reklamných predmetov, letákov a pneumatík. Bývalý konateľ dodávateľa P. nevedel uviesť ţiadne podrobnosti o predmetnom obchode, keď uviedol len všeobecné údaje známe z predloţených faktúr, nevedel uviesť kde zabezpečil výrobu reklamných predmetov, od koho ich nakúpil ani od koho nakúpil fakturované pneumatiky. Jeho výpoveď preto nemá ţiadanú preukaznú hodnotu. Taktieţ výpoveď svedka K., ktorý
svojho vlastného vyjadrenia bol len náhodne prítomný pri vykládke tovaru, nepotvrdzuje bez akýchkoľvek pochybností, ţe k dodávke fakturovaných plnení skutočne došlo. Taktieţ čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti D+D Finance, s. r. o. je len všeobecné a nepreukazuje, ţe spoločnosť M&P trading, s. r. o. fakturovaný tovar aj v skutočnosti dodala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa aj najvyšší súd stotoţnil s názorom ţalovaného ako aj krajského súdu, ţe ţalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní namietala nedostatočne zistený skutkový stav krajským súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva ţalobkyni do pozornosti, ţe v konaniach o ţalobách (§ 247 a nasl. OSP) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta druhá OSP). Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva, ktorý je stanovený v § 244. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, 5Sţf/63/2011 9 ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý (s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii - § 250i ods. 2 OSP) posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobkyne, ţe predloţila všetky dokumenty, ktoré sú v rámci obchodnej praxe a obchodného styku beţné a postačujúce na preukázanie takéhoto obchodného vzťahu a ţiadne osobité poţiadavky na dôkazy vyslovene neuvádzajú ani daňové predpisy. Ako uţ bolo vyššie uvedené na uplatnenie odpočtu DPH, nepostačuje iba predloţenie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však k takémuto preukázaniu bez akýchkoľvek pochybností nedošlo. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH), Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk). Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. 5Sţf/63/2011 10 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, odvolací súd
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné . V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.