Obsah (7)

§ 142§ 148§ 224§ 236§ 240§ 57§ 243b

Najvyšší súd 5 Obdo 11/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., s. r. o., J.B., IČO: X., zastúpený: Z., s. r. o., K.B., IČO: X. proti ţ

zmluvy o dielo uzavretej 28. marca 2006 medzi ţalovaným ako objednávateľom a ţalobcom ako zhotoviteľom. Ţalobca uviedol, ţe strojové omietky, ktoré mal na základe tejto zmluvy 5 Obdo 11/2012 2 o dielo pre ţalovaného zhotoviť aj zhotovil, avšak ţalovaný mu aţ do podania ţaloby neuhradil ani časť ceny diela. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na zaplatenie časti ceny diela, ktoré na základe písomnej zmluvy o dielo a čiastočne ústnych dohôd zhotovoval ţalobca pre ţalovaného na stavbe: Rekonštrukcia kultúrneho domu K.. Dielom bolo zhotovenie fasádnych omietok. Súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie diela. Predpokladom vzniku nároku na zaplatenie ceny diela je totiţ zhotovenie diela alebo jeho časti a odovzdanie diela objednávateľovi. K tomu však nedošlo. V danom prípade ţalobca ako zhotoviteľ dielo nevykonal tak, aby mohlo slúţiť svojmu účelu a aby bolo zhotovené

pokynov objednávateľa. Súd prvého stupňa mal preukázané, ţe prebehlo rokovanie, na ktorom sa zúčastnil konateľ ţalobcu, ţalovaný aj p. H.. Z výpovede p. H. vyplýva, ţe na tomto rokovaní bol konateľ ţalobcu upozornený, ţe fasádne omietky majú byť zhotovené tak, aby sa s nimi vyrovnali nerovnosti vonkajších stien stavby, a to pouţitím napr. hrubších vrstiev omietky. Neobstojí teda námietka ţalobcu, ţe nevedel o potrebe hrubšou omietkou vyrovnať nerovnosti omietaných stien.

názoru súdu, pokiaľ by aj ţalovaný dal sám ţalobcovi pokyn,

ktorého by hrúbka omietky mala byť len 1 aţ 1,5 cm, by ţalobca bol povinný upozorniť ţalovaného na nevhodnosť takéhoto pokynu. Ţalobca ako zhotoviteľ diela mal a musel vedieť, ţe dokončené dielo musí spĺňať kvalitatívne, ale aj estetické poţiadavky. Mal teda upozorniť ţalovaného, ţe nestačí pre vyrovnanie nerovností omietanej steny nanášať len ţalovaným poţadovanú vrstvu omietok 1 aţ 1,5 cm hrúbky, pretoţe takáto omietka nerovnosti omietanej steny neodstráni a výsledok nebude spĺňať základné estetické kritériá, ktoré by mali byť poţadované od kaţdej rekonštruovanej stavby. Ţalobca nepreukázal, ţe by upozornil ţalovaného ako svojho objednávateľa diela na nevhodnosť jeho pokynov na vykonanie diela. Z výpovede p. H. vyplýva, ţe omietka bola nanášaná celkovo nekvalitne, keď časť z nej odpadávala. Súd povaţoval výpovede svedkov p. K. - stavebný dozor a V.H. za vierohodné o tom, ţe pri kontrolách zhotovovania omietok zistili nedostatky v kvalite prác a v nespôsobilosti pracovníkov. Bolo tieţ preukázané, ţe ţalobcom zhotovené omietky bolo treba odstrániť. Ţalobca teda nemá právo na zaplatenie ceny diela, pretoţe nekvalitu diela zavinil priamo sám ţalobca nekvalitným vykonaním prác. Ţalovaný uplatnil u ţalobcu právo zodpovednosti za vady diela, ţiadal odstránenie vád diela opravou, avšak ţalobca vady včas neodstránil 5 Obdo 11/2012 3 a p. H. ako zhotoviteľ stavby ţalobcovi nedôveroval a ţiadal ţalovaného, aby vady odstránil iný zhotoviteľ neţ ţalobca, čo ţalovaný aj zabezpečil. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol

§ 148ods.

1 O. s. p. a na ich náhradu zaviazal neúspešného ţalobcu. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe poţiadavka na rovnosť omietnutých stien je poţiadavkou všeobecnou a prirodzenou pri realizácii omietok, pokiaľ nejde o omietky, pri ktorých je z určitých, vopred stanovených estetických alebo funkčných dôvodov, povrch omietky špeciálne upravovaný. Preto neobstojí argumentácia ţalobcu, ţe ţalovaný takúto poţiadavku na neho nevzniesol. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie omietok, nie omietok konkrétnej hrúbky, preto ak aj ţalovaný pokyn na zhotovenie omietok hrúbky 1 - 1,5 cm dal, ţalobca by za vady takto zhotoveného diela, spočívajúce v kopírovaní nerovnosti stien omietkou, v zmysle § 551 Obchodného zákonníka nezodpovedal iba v prípade, ak by ţalovaný na svojom pokyne napriek upozorneniu na jeho nevhodnosť písomne trval. Existencia takéhoto písomného pokynu v konaní nebola preukázaná ani tvrdená, preto ţalobca zodpovedá za vady diela, ktorých existenciu v konaní sám potvrdil. Skutočnosť, ţe pre vady diela bolo potrebné uţ zhotovené omietky odstrániť, v konaní bola preukázaná, a to výpoveďami svedkov D.K. a V.H., tak aj zápisom z mimoriadneho kontrolného dňa stavby z 24. augusta 2006 a záznamov v stavebnom denníku vykonaných 4. aţ 11. septembra 2006. Z okolností prípadu je tieţ nesporné, ţe ţalovaný vady diela reklamoval a ţe ţalobca poţiadavku na odstránenie nerešpektoval, resp. ich odstránenie podmieňoval úhradou časti ceny diela a novou dohodou účastníkov o celkovej cene diela. Za týchto okolností nebolo preukázané, ţe ţalobca ako zhotoviteľ splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi, zakladajúcim jeho nárok na zaplatenie ceny diela. Vzhľadom na skutočnosť, ţe dielo bolo medzičasom zhotovené tretím subjektom, ţalobca v ňom nemôţe pokračovať, pritom vylučuje vznik nároku na zaplatenie časti ceny diela napriek tomu, ţe táto

dohody účastníkov mala byť ako záloha splatnou uţ v čase po začatí diela. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 v spojení s § 151 ods. 2 O. s. p. a úspešnému 5 Obdo 11/2012 4 ţalovanému trovy odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a iné trovy mu v tomto konaní nevznikli. Proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe odvolací súd svojim rozhodnutím odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom a rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p.). Uviedol, ţe odvolací súd sa s väčšinou námietok a argumentov ţalobcu vôbec nevysporiadal, zaujal k veci stanovisko, ktoré je totoţné so stanoviskom súdu prvého stupňa, čím došlo k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivý proces a k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v tom, ţe súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, ţe ţalovaná suma je časťou ceny diela a bola vyúčtovaná pred prevzatím hotového diela objednávateľa od zhotoviteľa ako ţalovaného a zároveň konštatoval, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela vôbec, nakoľko predpokladom vzniku nároku na zaplatenie ceny diela zhotoviteľovi je zhotovenie diela a jeho odovzdanie objednávateľovi, k čomu

súdu nedošlo. Tento záver súdu je

ţalobcu v rozpore s ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretoţe v danom prípade bolo v Zmluve o dielo dohodnuté, ţe ţalovaný po začatí a pred dokončením diela zo strany ţalobcu, zaplatí ţalobcovi preddavok. Rovnako prípustnosť takejto dohody o úhrade preddavku je predpokladaná v ust. § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré je dispozitívnym ustanovením a má prednosť pred aplikáciou § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ţalobca v konaní pred súdom prvého stupňa namietal, ţe sa so ţalovaným v rámci zmluvnej dispozície zmluvných strán dohodol na tom, ţe časť ceny za dielo, t. j. preddavok, mu bude uhradený v lehote 14 dní odo dňa vystavenia zálohovej faktúry. Nárok na preddavok teda ţalobcovi nevznikol vykonaním diela, ale okamihom určeným v zmluve, pričom je irelevantné, či došlo k dokončeniu diela, podstatným je, ţe došlo k začatiu diela. S uvedenými námietkami sa odvolací súd vôbec nezaoberal. Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa išiel nad rámec predmetu konania, v ktorom mal riešiť nárok ţalobcu na úhradu preddavku, namiesto toho skúmal kvalitu ţalobcom vykonaného diela. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcom vykonané dielo bolo nekvalitné, nakoľko nespĺňalo základné kvalitatívne, ale aj estetické poţiadavky.

názoru ţalobcu súd postupoval neodborne, nakoľko nemôţe mať v tejto oblasti dostatočné odborné znalosti a stavbu nevidel. Nezaoberal sa a ani nevyhodnotil svedeckú výpoveď S.J. a v celom rozsahu sa nevysporiadal 5 Obdo 11/2012 5 s výpoveďou V.H. z

1. januára 2010 v časti týkajúcej sa ceny diela. Svedeckou výpoveďou S.J. bolo preukázané, ţe z hľadiska kvality je dostatočná hrúbka omietky o veľkosti 1 aţ 1,5 cm. Takáto hrúbka je predpokladaná v technických normách, napr. STN 72 2430-5 a STN EN 998-1 a nie je v rozpore s technologickým postupom pri aplikácii omietky HASIT. Rovnako v súvislosti so záverom súdu, ţe ţalobca nepreukázal skutočnosť, ţe ţalobca upozornil ţalovaného, ţe pri objednanej vrstve omietok nedôjde k odstráneniu nerovnosti stien, ale omietka bude len kopírovať krivosť stien, sa súd prvého stupňa nevysporiadal s výpoveďou S.J. a so skutočnosťou, ţe ak si objedná práce v cene 160 Sk/m² a dodá materiál v objeme zodpovedajúcom na nanesenie vrstvy omietky v hrúbke cca 1 - 1,5 cm, potom nie je potrebné upozorňovať na to, ţe vrstva omietky neodstráni krivosť stien. V danom prípade hrúbka omietky, napr. cca 7 aţ 8 cm, by odstránila krivosť omietaných stien tak, ako to zhodne udávajú všetci svedkovia a sporové strany, avšak na takejto vrstve omietky sa so ţalovaným nedohodol a v prípade viacvrstvovej omietky by cena diela nemohla byť vo výške 160 Sk/m², ale pri hrúbke omietky 8 cm by cena práce za omietanie mala byť dvojnásobná, t. j. 10 eur (cca 300 Sk/m²). Odvolací súd sa ďalej nezaoberal argumentom, ţe ţalovaný je v tejto oblasti plne znalý a odborne spôsobilý, má nielen vyštudovanú príslušnú odbornú školu, ale v oblasti stavebníctva má aj praktické skúsenosti, keď od roku 2000 aktívne podniká ako ţivnostník. Záver súdu prvého stupňa, ţe bolo preukázané, ţe ţalobcom zhotovené omietky bolo potrebné odstrániť a nebolo moţné pouţiť ani časť z nich, nemá ţiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Ţalobca je toho názoru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe dovolanie ţalobca podal po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
2. júna 2011, pričom dovolanie bolo podané ţalobcom
3. júla
4. Ďalšou prekáţkou na podanie dovolania ţalobcom je skutočnosť, ţe sa jedná o tzv. bagateľnú vec, vo veci ktorých nie je dovolanie prípustné. V predmetnom spore ţalobca ţaluje ţalovaného o zaplatenie peňaţného plnenia vo výške 948 eur. Minimálna mzda v deň podania návrhu na súde prvého stupňa bola na území Slovenskej republiky vo výške 295,50 eur, čo pri desaťnásobku minimálnej mzdy v obchodných veciach činí 2 955 eur. K dôvodom dovolania ţalovaný uviedol, ţe ţalobca mal dostatok času a priestoru, aby mohol na súde prvého stupňa konať, navrhovať dôkazy a dôkazmi podloţiť svoje tvrdenia.

názoru ţalovaného, odvolací súd mal dostatok listinných dôkazov 5 Obdo 11/2012 6 a svedeckých výpovedí, ktoré mu postačovali k tomu, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania. Tým odvolací súd neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.

ţalovaného nie je dôvodné ani tvrdenie ţalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Čo sa týka preddavku na cenu, je argumentácia ţalobcu zavádzajúca a neprijateľná. Tvrdenie ţalobcu, ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal svedeckou výpoveďou S.J., je zavádzajúca. Súd prvého stupňa konštatoval, z akých skutočností dospel k záveru, pre ktoré povaţuje výpoveď svedka V.H. za dôveryhodnejšiu. Ţiadna lehota splatnosti zálohy z ceny diela nebola účastníkmi zmluvy o dielo dohodnutá, nakoľko nedošlo ani k dohode o cene diela. Tvrdenia ţalobcu o hrúbke nanášaných omietok a odstránenia nerovností vo svedeckých výpovediach vyvrátili svedkovia V.H. a D.K. a tieţ zápisy v stavebnom denníku a zápis z Mimoriadneho kontrolného dňa stavby z

1. augusta
2. Súdy mali za preukázané, ţe ţalobca nepreukázal svoje tvrdenia, ţe ţalovaný napriek upozorneniu ţalobcu naďalej písomne poţadoval hrúbku omietky 1 - 1,5 cm s tým, ţe súhlasil s hrúbkou omietky, po ktorej realizácii budú steny naďalej krivé. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietol alebo aby dovolanie ţalobcu zamietol. Ţiadal, aby mu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v sume 117,72 eur za dva úkony právnej sluţby, a to prevzatie a príprava zastúpenia
3. decembra 2011 - 51,45 eur, vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu z
4. decembra 2011 - 51,45 eur, reţijný paušál 2 x 7,41 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal dovolanie ţalobcu, prejednal ho bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe dovolanie v danej veci nie je podané v zákonom stanovenej lehote.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 240ods.

1 O. s. p. účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. 5 Obdo 11/2012 7

§ 240ods.

2 O. s. p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemoţno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Z obsahu spisu vyplýva, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol právnej zástupkyni ţalobcu doručený

1. júna 2011, ţalovanému bol doručený
2. mája
3. Z uvedeného je zrejmé, ţe rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
4. júna 2011, tak ako to uviedol súd prvého stupňa v predkladacej správe.

§ 57ods.

2 O. s. p. lehoty určené

týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň.

§ 57ods.

3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. S poukazom na citované zákonné ustanovenia dovolací súd dospel k záveru, ţe lehota na podanie dovolania začala ţalobcovi plynúť

1. júna 2011, t. j. deň, kedy rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť a týmto dňom došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty na podanie dovolania. Ţalobcovi lehota na podanie dovolania v zmysle § 240 ods. 1 a § 57 ods. 2 O. s. p. uplynula
2. júla 2011 (pondelok), nakoľko
3. júl 2011 pripadol na nedeľu. Ţalobca podal dovolanie na poštovú prepravu
4. júla 2011, ako to vyplýva z pečiatky podacej pošty, teda po uplynutí lehoty na podanie dovolania. Z uvedených skutočnosti je zrejmé, ţe dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania, t. j. po uplynutí jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd preto dovolanie ţalobcu

§ 243bods.

5 O. s. p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. 5 Obdo 11/2012 8 Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j.

úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Ţalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej sluţby (príprava a prevzatie veci a vyjadrenie k dovolaniu). Ţalovaný si za jeden úkon právnej sluţby vyčíslil odmenu vo výške 51,45 eur + 7,41 eur reţijný paušál, v celkovej sume 117,72 eur. Dovolací súd ţalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) za 1 úkon právnej sluţby - vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu, odmenu vo výške 51,45 eur + reţijný paušál 7,41 eur, tak ako si ju vyčíslil, spolu trovy dovolacieho konania vo výške 58,86 eur. Dovolací súd ţalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny zástupca ţalovaného zastupoval ţalovaného v konaní aj pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, a preto bol s celou vecou oboznámený. Za tento úkon právnej sluţby súd prvého stupňa právnemu zástupcovi ţalovaného odmenu priznal. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v tomto konaní, avšak

názoru dovolacieho súdu táto skutočnosť nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia aj v dovolacom konaní. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2012 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová