← Slovensko

o zapl. 6 870,13 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 M Obdo 7/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., so sídlom U.B., IČO: X., adresa pre doručovanie: S., pobočka L., Ľ.L. proti ţalovanému: Ing. M.J., nar. X., bytom J.L., zast. Mgr. M.Č., advokátom so sídlom M.L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: K., a. s., V., Š.B., IČO: X., o zaplatenie 6 870,13 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde v Ruţomberku pod sp. zn. 6 Cb/67/2009, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo

  1. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Ruţomberok z
  2. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009- 74 v časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z
  3. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-74 v časti výroku o trovách konania v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline zo
  4. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2011-90 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Ruţomberok na ďalšie konanie v zrušujúcej časti. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd v Ruţomberku ako súd prvého stupňa rozsudkom z
  5. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-74 zamietol návrh ţalobcu, ktorý si návrhom došlým na súd prvého stupňa
  6. októbra 2009 uplatnil voči ţalovanému náhradu škody vo výške 6 870,13 eur titulom vyplatených dôchodkových dávok za obdobie od novembra 2005 do decembra 2007 p. H.J.. Ţalovaný dňa
  7. októbra 2002 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel zranenia s následkom smrti p. A.J., nar. X., v dôsledku čoho boli p. H.J. priznané dôchodkové dávky. 5 M Obdo 7/2011 2 Prvostupňový súd mal preukázané z rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 3 T 3/03 z
  8. septembra 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 2 To 603/03 z
  9. februára 2004, ţe ţalovaný spôsobil z nedbanlivosti smrť A.J., nar. X. tým, ţe porušil dôleţitú povinnosť, uloţenú mu zákonom č. 315/1996 Z. z. Taktieţ mal prvostupňový súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania to nebolo sporné, ţe ţalobca vyplatil manţelke poškodeného dôchodkové dávky za obdobie od novembra 2005 do decembra 2007 vo výške 6 870 eur. Rovnako mal súd prvého stupňa za nesporné, čo nerozporovali ani účastníci konania, ţe vedľajší účastník na strane ţalovaného plnil ţalobcovi za vyplatené dôchodkové dávky pozostalým A.J. podľa zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 650628607 sumou 4 195,20 eur, v ktorej časti ţalobca vzal ţalobu späť. Zvyšná suma predstavuje nároky za obdobie spred
  10. októbra
  11. Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú uznal aj ţalobca, súd prvého stupňa prihliadol k vznesenej námietke premlčania ako dôvodne vznesenej a ţalobu v časti 2 674,93 eur ako premlčanú zamietol, lebo ţalobca si tento nárok uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnému účastníkovi, t. j. ţalovanému. Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací rozhodol o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ruţomberok z
  12. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-74, a to v časti trov konania, uznesením zo
  13. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2011-90 tak, ţe rozsudok Okresného súdu Ruţomberok, č. k. 6 Cb/67/2009-74 zo dňa
  14. októbra 2010 v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil a ţalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe podstatou odvolacieho konania bolo vyhodnotiť, či ţalovaný bol v plnom rozsahu úspešný alebo išlo len o jeho čiastočnú úspešnosť. Ţalobca doručil na súd prvého stupňa
  15. októbra 2009 ţalobu proti ţalovanému o zaplatenie 6 870,13 eur. V priebehu konania bol uznesením súdu prvého stupňa pripustený do konania vedľajší účastník na strane ţalovaného, a to K., a. s. V., Bratislava. Ţalobca doručil prvostupňovému súdu podanie zo
  16. augusta 2010 a ţiadal ním doplnenie ţalobného návrhu tak, aby súd prvého stupňa pripustil zmenu petitu, keďţe vedľajší účastník na strane ţalovaného mu dňa
  17. júla 2010 uhradil čiastku 4 195,20 eur, podľa ktorého ţalovaný je povinný mu zaplatiť 2 674,93 eur. Prvostupňový súd pripustil zmenu ţaloby uznesením
  18. septembra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009-55 tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť 5 M Obdo 7/2011 3 ţalobcovi sumu 2 674,93 eur. Odvolací súd preto skúmal, či táto vada, keď prvostupňový súd pripustil zmenu petitu namiesto zastavenia konania v časti ţalobného návrhu, mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. sa vyţaduje splnenie dvoch podmienok, a to výlučné správanie sa ţalovaného, pre ktoré bola ţaloba vzatá späť alebo sčasti a dôvodnosť podania takejto ţaloby. Odvolací súd po skúmaní vyššie uvedených dvoch podmienok konštatoval, ţe nebola splnená jedna z podmienok, a to, ţe by k obmedzeniu ţalobného nároku došlo pre správanie sa ţalovaného. Pri zamietnutí ţaloby v sume 2 674,93 eur mal ţalovaný, ktorý úspešne uplatnil námietku premlčania, úspech v celom rozsahu a postup súdu prvého stupňa, ktorý mu priznal trovy konania, bol vecne správny. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p. proti rozsudku Okresného súdu Ruţomberok z
  19. októbra 2010, č. k. 6 Cb/67/2009 v časti výroku o trovách konania, v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline zo
  20. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2010-90 mimoriadne dovolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie uvedené rozhodnutia v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Ţalobca si voči ţalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ţaloba bola teda podaná v súlade so zákonom a jej podanie bolo dôvodné, keďţe ţalovaný napriek upomienkam nárok ţalobcu mimosúdne neuspokojil. Do konania vstúpila na strane ţalovaného ako vedľajší účastník K., a. s. V., ktorá zo zmluvného poistného vzťahu bola povinná za poistenú osobu plniť a túto povinnosť aj po dôvodnom podaní ţaloby voči ţalobcovi splnila čiastočným uhradením sumy 4 195,20 eur. Dovolateľ poukázal na postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom sporovom konaní. Pohnútkou aj procesnou podmienkou účasti vedľajšieho účastníka je, aby na úspechu účastníka, ku ktorému sa pripojil, mal osobitne kvalifikovaný záujem - právny záujem. Takýto záujem má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v konaní, opierajúc sa o jeho určité, konkrétne právo či právny vzťah k niektorému účastníkovi. Vedľajší účastník sa k účastníkovi pripája, aby mu pomohol k úspechu v konaní, prípadne, ak účastník je sám pasívny, aby ho v konaní nahrádzal. Ak vedľajší účastník urobí úkon, ku ktorému by bol aj sám účastník legitimovaný, nastávajú rovnaké procesné účinky tohto úkonu, ako by ho urobil sám účastník. Preto, ak 5 M Obdo 7/2011 4 vedľajší účastník po podaní ţaloby čiastočne ţalobcovi uplatnený nárok zaplatil, tento jeho úkon mal také účinky, ako keby bol toto plnenie vykonal ţalovaný. Ţalobca preto za takejto situácie, keď jeho uplatnený nárok bol čiastočne uhradený, oznámil túto skutočnosť súdu a navrhol upraviť ţalobu. Ţalobca takto aj konal, a to podaním zo
  21. augusta 2010, označeným ako doplnenie ţaloby v časti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto ţalobcovom návrhu pri zaistení chodu práva mal vystupovať v zmysle všeobecnej zásady iura novit curia, posúdiť tento návrh a v súlade so zákonom vyhodnotiť. Za zmenu ţaloby nemoţno povaţovať, ak ţalobca poţaduje menej, neţ uplatnil v ţalobe na začatie konania, a preto úkon ţalobcu - doplnenie ţaloby zo
  22. augusta 2010 bolo treba povaţovať za čiastočné späťvzatie ţaloby v zmysle ust. § 96 ods. 1 O. s. p. Prvostupňový súd mal teda konanie o časti ţalobného návrhu na zaplatenie 4 195,20 eur zastaviť a rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďţe ţalobca si v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Aplikácia § 146 ods. 2 veta prvá by v tomto prípade svoj účel nesplnila. Ak súd prvého stupňa uvedeným spôsobom nekonal, zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne posúdenie veci. Skutočnosť, ţe súd pripustil zmenu ţaloby a následne v dôsledku vznesenej námietky premlčania upravenú ţalobu zamietol, mala za následok, ţe nesprávne posudzoval úspech účastníkov v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. Právny záver súdu, ţe ţalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, je povrchný a nezodpovedá skutkovému stavu, pričom takéto rozhodnutie zjavne poškodilo ţalobcu a je nezákonné. Dovolateľ má za to, ţe v rozpore so zákonom postupoval aj Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa napriek jeho zjavnej nesprávnosti potvrdil. Dôvody, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia, nemajú oporu v zákone. Ďalej dovolateľ zdôraznil, ţe vo veci konajúce súdy mali povinnosť nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musela smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť nástrojom spravodlivosti, nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel právnej normy. Súdy nevzali do úvahy tú skutočnosť, ţe ţalobca, ktorý ţiadnu právnu povinnosť neporušil, bol 5 M Obdo 7/2011 5 na základe protiprávneho konania ţalovaného prinútený podať ţalobu na náhradu škody zo zákona. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostal do situácie, kedy na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom a rozhodnutím vo veci konajúcich súdov je nútený znášať ťarchu celých trov konania. Dovolateľ má za to, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania, ako aj uznesením odvolacieho súdu, ktorým bol výrok o trovách konania rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov poškodenej osoby nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Ţalobca sa písomne vyjadril k mimoriadnemu dovolaniu a uviedol, ţe s ním súhlasí a stotoţňuje sa s tvrdeniami v ňom uvedenými. Ţalovaný sa písomne k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Vedľajší účastník na strane ţalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, ţe nemá čo k podanému mimoriadnemu dovolaniu uviesť. Zo strany vedľajšieho účastníka došlo k dobrovoľnej úhrade časti ţalovanej sumy. Zvyšnú časť pohľadávky vedľajší účastník nevyplatil ţalobcovi z dôvodu jeho premlčania. Poukázal na skutočnosť, ţe
  23. júla 2010 došlo k dobrovoľnej úhrade zo strany poisťovne. Preto vedľajší účastník povaţuje rozhodnutie Okresného súdu v Ruţomberku, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané v lehote stanovenej podľa ust. § 243g O. s. p. na podnet účastníka konania (§ 243e ods. 1 O. s. p.), je odôvodnené v súlade s ust. § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O. s. p. a má náleţitosti vyţadované podľa ust. § 243h ods. 1 O. s. p., pristúpil k vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243i ods. 2 O. s. p. Ţalobca ţalobou došlou na súd prvého stupňa
  24. októbra 2009 si uplatnil proti ţalovanému náhradu škody vo výške 6 870,13 eur v zmysle § 238 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako škodu, ktorá mu vznikla výplatou dávok za obdobie od novembra 2005 do decembra 2007 p. H.J. v dôsledku spôsobenej dopravnej nehody zavinenej ţalovaným. 5 M Obdo 7/2011 6 Ţalovaný nárok ţalobcu neuznal, keďţe proti platobnému rozkazu súdu prvého stupňa z
  25. decembra 2009, č. k. 1 Rob 381/2009-17 podal odpor. Súd prvého stupňa uznesením z
  26. júla 2010, č. k. 6 Cb 67/2009-49 pripustil na návrh ţalovaného z
  27. marca 2010 vstup vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného, a to poisťovňu K., a. s. V.. Vedľajší účastník na strane ţalovaného oznámil listom dňa
  28. júla 2010 ţalobcovi, ţe mu poukazuje na jeho účet náhradu za vyplatené dávky sirotského a vdovského dôchodku pani H.J.. v sume 4 195,20 eur, a to za obdobie od
  29. októbra 2006 do
  30. januára
  31. Náhradu vyplatených dávok za obdobie od
  32. novembra 2005 do
  33. októbra 2006 vo výške 2 674,93 eur však povaţuje za premlčanú. Ţalobca v dôsledku tohto prípisu, ako aj poukázania sumy 4 195,20 eur vedľajším účastníkom konania na strane ţalovaného, navrhol súdu prvého stupňa dňa
  34. augusta 2010 zmenu petitu ţaloby tak, aby ţalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 2 674,93 eur. Súd prvého stupňa uznesením z
  35. septembra 2010, č. k. 6 Cb 67/2009-55 pripustil zmenu ţaloby tak, ako ju navrhol ţalobca. Dovolací súd sa stotoţnil s právnym názorom dovolateľa, ţe prvostupňový súd dôsledne neskúmal ţalobcove podanie zo
  36. augusta 2010, a preto ho aj nesprávne vyhodnotil. V zmysle ust. § 95 O. s. p. ţalobca môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. K zmene návrhu teda môţe dôjsť vo viacerých smeroch, a to po stránke kvantitatívnej (ţalobca ţiada viac toho istého plnenia, neţ pôvodne), kvalitatívnej (ţiada iné plnenie, neţ pôvodne alebo celkom iné rozhodnutie), prípadne, pokiaľ je účastníkov na jednej alebo druhej strane viac, môţe ţiadať rovnaké plnenie alebo solidárne plnenie. V predmetnej veci ţalobca síce poţiadal o zmenu ţalobného návrhu - jeho petitu, neţiadal však viac ako pôvodne a ani neţiadal iné plnenie, neţ ţiadal v ţalobnom návrhu, pričom jeho zmena sa nedotkla ani účastníka konania na strane ţalovaného. Dovolací súd je názoru, ţe zmenou ţaloby je vo svojej podstate tieţ čiastočné späťvzatie ţalobného návrhu, o ktorom však súd nerozhoduje podľa ust. § 95 O. s. p., 5 M Obdo 7/2011 7 ale podľa ust. § 96 O. s. p. Takto mal postupovať aj súd prvého stupňa, t. j. mal vyhodnotiť podanie ţalobcu o zmenu ţalobného petitu z pohľadu splnenia podmienok podľa ust. § 95 O. s. p. na pripustenie zmeny, ktoré neboli pre takýto postup splnené, a preto mal postupovať v súlade s ust. § 96 O. s. p. Následkom nesprávneho postupu súdu prvého stupňa došlo k pripusteniu zmeny ţalobného návrhu podľa ust. § 95 O. s. p., pričom úkon ţalobcu zo
  37. augusta 2010 - doplnenie návrhu v časti - mal prvostupňový súd po jeho preskúmaní vyhodnotiť ako čiastočné späťvzatie ţalobného návrhu o zaplatenie 4 195,20 eur, keďţe ţalobca v dôsledku čiastočného plnenia vedľajším účastníkom na strane ţalovaného týmto podaním oznámil konajúcemu súdu túto skutočnosť. Prvostupňový súd preto mal konanie v časti ţalobného návrhu o zaplatenie 4 195,20 eur zastaviť a rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., pretoţe ţalobca vzal ţalobný návrh v časti späť, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie ţalovaného. To, ţe došlo k čiastočnému plneniu zo strany vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného neznamená, ţe plnil iný ako ţalovaný, lebo ak vedľajší účastník urobí úkon, ku ktorému by bol legitimovaný aj sám účastník konania, nastávajú rovnaké procesné účinky tohto úkonu, ako by urobil sám účastník konania. V predmetnej veci teda ak po podaní ţalobného návrhu vedľajší účastník na strane ţalovaného čiastočne uhradil ţalobcovi jeho nárok, tento úkon má také isté účinky, ako keby toto plnenie vykonal ţalovaný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatoval, ţe v rozpore so zákonom postupoval aj Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací, ktorý odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania potvrdil, keď dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ţe vada konania pred súdom prvého stupňa nemala za následok nesprávne rozhodnutie veci v rovine trov prvostupňového konania, pričom však konštatuje, ţe k čiastočnému plneniu nároku ţalobcu došlo po podaní ţalobného návrhu vedľajším účastníkom konania na strane ţalovaného. Odvolací súd sa nezaoberal postavením vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného a dôsledkami, ktoré vznikli jeho čiastočným plnením za ţalovaného ţalobcovi, v dôsledku čoho nesprávne právne vyhodnotil skutkový stav veci. Dovolací súd sa stotoţnil s názorom dovolateľa, ţe vo veci konajúce súdy mali povinnosť nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia mala smerovať k spravodlivému výsledku. Je nesporné, ţe ţalobca rešpektoval zákon, v zmysle ktorého musel podať ţalobu na základe protiprávneho konania ţalovaného na náhradu škody. Ţalobca 5 M Obdo 7/2011 8 na rozdiel od vinníka - ţalovaného si v konaní počínal v súlade s právom, ale rozhodnutím vo veci konajúcich súdov napriek tomu má byť nútený znášať ťarchu celých trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v zmysle ust. § 243i ods. 2 v spojení s ust. § 243 ods. 3 O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania zo dňa
  38. októbra 2010, č. k 6 Cb/67/2009-74, ako aj uznesenie odvolacieho súdu zo dňa
  39. marca 2011, č. k. 13 Cob/24/2011-90, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu v časti trov konania potvrdený a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere a vo veci znova rozhodol, a to aj o trovách dovolacieho konania. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  40. marca 2012 JUDr. Darina Ličková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.