Najvyšší súd 10Sžd/46/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. G., H., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-239/DI-2-2008 zo dňa
- januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/21/2009-64 z
- apríla 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/21/2009-64 z
- apríla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e I. Konanie pred orgánmi objasňujúcimi priestupok Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove z
- novembra 2008, č. p. ORP-P-839/DI-3/2008 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove č. k. KRP-239/DI-2-2008 z
- januára 2009 bol S. G. uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 2 10Sţd/46/2011 ods. 1 písm. d/, l/, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu porušenia ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/, § 50 písm. a/, § 51 ods. 2 písm. f/, § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, pretoţe
- septembra 2008 vo večerných hodinách viedol svoje osobné motorové vozidlo značky BMW, evidenčné číslo X. po Šafárikovej ulici v smere jazdy od Duklianskej ulice k Hollého ulici a pri predchádzaní vozidla VW Passat evidenčného čísla X., ktoré viedol vodič Ing. K. P., narazil pravým spätným zrkadlom do ľavého spätného zrkadla tohto vozidla a po náraze nezastavil. Za tento priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 5.000 Sk – 165,97 € a zákaz činnosti na dobu 4 mesiacov a povinnosť nahradiť trovy konania. Oba správne orgány rozhodnutia odôvodnili v podstate všeobecnou povinnosťou vodiča uvedenou v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá stanovuje, ţe vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a nevedomou nedbanlivosťou páchateľa priestupku podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. II. Konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1S/21/2009 z
- novembra 2009 zamietol ţalobu S. G. v podstate s rovnakým odôvodnením ako správne orgány. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a na jeho základe Najvyšší súd SR zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil tým, ţe krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca v ţalobe, a to najmä s tvrdením, ţe nehodu, ku ktorej malo dôjsť, vôbec nezaregistroval, z ktorého dôvodu neboli naplnené všetky 3 10Sţd/46/2011 znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22 ods. 1 , písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, najmä subjektívna stránka priestupku a neuviedol, prečo nevykonal ţalobcom navrhnutý dôkaz – vypočutie svedka za účelom, prečo následne nahlásil škodu príslušnej poisťovni, čím však neuznal svoju vinu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, z týchto dôvodov odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 212 ods. 3 a podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). III. Opakované konanie pred súdom prvého stupňa Na základe pokynov odvolacieho súdu Krajský súd v Prešove vypočul poškodeného Ing. K. P. a v rozsudku z
- apríla 2011 skonštatoval, ţe týmto výsluchom nebolo preukázané, ţe by neštandardná jazda ţalobcu bola zapríčinená pohybom osôb alebo psa v bezprostrednej blízkosti komunikácie, tak ako uţ bolo uvedené vyššie a preto súd povaţuje toto tvrdenie ţalobcu za účelové. Ďalej uviedol, ţe vzhľadom na to, ţe ţalobca nezastavil motorové vozidlo, hoci mal a mohol vedieť, ţe došlo ku kontaktu s vozidlom VW Passat, druhý vodič motorového vozidla Ing. K. P. nahlásil dopravnú nehodu vzhľadom na ustanovenie § 51 ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z., pretoţe ak škoda spôsobená pri dopravnej nehode na ţiadnom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí ani na inom majetku nedosiahla výšku ustanovenú v odseku 3, teda 10 násobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú osobitným predpisom, účastníci dopravnej nehody sú povinní postupovať podľa ods. 3, len ak sa výslovne nedohodli inak. K dohode medzi ţalobcom a Ing. K. P. nedošlo, pretoţe ţalobca opustil miesto dopravnej nehody tvrdiac, ţe nevedel o tom, ţe sa dopustil priestupku. Naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 14 písm. k/ ZP je v príčinnej súvislosti s naplnením skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V konaní nebolo 4 10Sţd/46/2011 preukázané, ţe by jazda vodiča – ţalobcu v kontaktnej blízkosti vodiča motorového vozidla Ing. K. P. bola v krajnej núdzi tak, ako to upravuje § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch. Z týchto dôvodov krajský súd ţalobu opätovne zamietol. IV. Odvolanie/vyjadrenie V posledný deň zákonnej lehoty napadol uvedený rozsudok odvolaním ţalobca a uviedol v ňom, ţe stále a opakovane tvrdí, ţe náraz dvoch zrkadiel nezaregistroval, preto nezastavil a preto sa ani nemohol dopustiť dopravnej nehody - dopravného priestupku. Uviedol, ţe krajský súd, hoci vypočul poškodeného , nevyhodnotil jeho výpoveď úplne a správne a taktieţ konanie ţalobcu po nehode nevyhodnotil úplne a vo všetkých súvislostiach, čím nielenţe nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, ale aj takto zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. Na záver odvolania zhrnul, ţe ţalobca o dopravnej nehode nevedel, nakoľko ju nezaregistroval, ani o nej nemohol a nemal ako vedieť, preto neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupkov, z ktorých bol ţalobca uznaný vinným a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe týchto konštatovaní navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie alebo alternatívne zrušiť rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, ţe vzhľadom k skutočnosti, ţe ţalobca neuvádza ţiadne nové vecné skutočnosti, zastáva nemenné stanovisko ako ho uţ uviedol vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Tvrdenie ţalobcu o nezaregistrovaní dopravnej nehody a nenaplnení ani nevedomej nedbanlivosti je jedinou oblasťou, ktorá mu môţe priniesť úspech v tomto konaní. Ţalovaný má za to, ţe ţalobca mal moţnosť registrovať túto zráţku a následne si teda aj splniť povinnosť účastníka dopravnej nehody. K zráţke došlo časťou vozidla BMW, ktorá je nepochybne v jeho zornom poli, resp. minimálne v oblasti periférneho 5 10Sţd/46/2011 videnia. Tvrdenie ţalobcu, ţe nemal vedomosť o zráţke v čase, keď sám potvrdil, ţe počul náraz, povaţuje ţalovaný za nepravdivé. Ţalovaný zastáva názor, ţe ţalobca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, pre ktorý bol uznaný vinným. Dôveryhodnosť jeho tvrdení spochybňujú aj vyslovené klamstvá o náraze kameňa, či o psovi, ktorý mal tendenciu vbehnúť na cestu. Aj nahlásenie poistnej udalosti potvrdilo, ţe ţalobca bol na mieste dopravnej nehody a zároveň si uznal zavinenie, t.j. poškodenie vozidla VW Passat. Ţalovaný povaţuje za nepravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe o dopravnej nehode nevedel, nezaregistroval ju a ani o nej nemohol a nemal vedieť. V. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§212 ods. 1 OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil dňa
- augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe vec uţ bola Najvyšším súdom SR prejednaná a rozhodnutá, avšak napriek tomu sa krajský súd opakovane i v napadnutom rozsudku dopustil rovnakých pochybení ako v prvom rozhodnutí. Pre stručnosť a jasnosť (okrem odkazu na predchádzajúce rozhodnutie sp. zn. 5Sţo 79/2010 z
- septembra 2010 a v ňom uvedených citácií zákonných ustanovení) odvolací súd konštatuje, ţe napriek doplneniu dokazovania a rozšírenia dôvodov prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí nedošlo k odstráneniu pochybností, na akom skutkovom základe krajský súd ustálil, ţe ţalobca konal v nevedomej nedbanlivosti, ţe teda nevedel, avšak vedieť mal a mohol. 6 10Sţd/46/2011 Pri konštatovaní, ţe ţalobca konal v nevedomej nedbanlivosti nepostačuje, ţe právny predpis (zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v § 4 ods. 2, písm. c/ a ďalších) stanovuje určité povinnosti vodičovi, ale je potrebné ustáliť, či aj v prípade, ak tieto povinnosti vodič nerešpektuje, koná úmyselne alebo z nedbanlivosti a následne po vyriešení a zodpovedaní tejto otázky, či takéto konanie, ak je úmyselné alebo z nedbanlivosti, zakladá skutkovú podstatu priestupku. Samotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka podľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je moţné. Na preukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku nepostačuje len konštatovanie, ţe neznalosť zákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenia povinnosti vodiča. V prerokúvanom prípade je zrejmé, ţe došlo k stretu vozidiel a poškodeniu spätného zrkadla vozidla vodiča Ing. K. P., avšak zatiaľ neexistuje jednoznačný dôkaz, či o tomto náraze a poškodení vedel aj vodič – ţalobca, a teda či porušil svoje povinnosti sledovať situáciu v cestnej premávke, pretoţe nie je objektívne moţné očakávať od ktoréhokoľvek vodiča, aby sledoval v kaţdom momente situáciu pred i za vozidlom, vedľa neho i vo vozidle, pretoţe to nie je uskutočniteľné a viedlo by to k objektívnej zodpovednosti namiesto subjektívnej. Z týchto dôvodov ustanovuje uţ článok 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ţe kaţdý, proti komu sa vedie trestné konanie, povaţuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (čo sa týka i priestupkového konania pre jeho trestnú povahu). Z tejto zásady vyplýva okrem iného i to, ţe ak nemoţno preukázať vinu, či uţ pre nedostatok, nedostupnosť, nevykonateľnosť, neopakovateľnosť dôkazov a podobne (niekedy i pre procesnú vadu, ktorou je zmarené vykonanie a vyhodnotenie usvedčujúceho dôkazu), platí, ţe obvinený sa povaţuje za nevinného a súd nemôţe konštatovať vinu. Krajský súd v Prešove nebol viazaný návrhom ţalobcu v prvom odvolaní a nič mu nebránilo vypočuť aj svedkov – policajtov, ktorí na druhý deň ráno po údajnej dopravnej nehode prišli za ţalobcom a zisťovali mieru jeho zavinenia na zráţke s vozidlom poškodeného Ing. K. P. Nebol vypočutý ani syn ţalobcu, ktorý mal otca na poškodenie auta upozorniť ako prvý. Rovnako výsluch Ing. K. P. bol na pojednávaní
- apríla 2011 vedený 7 10Sţd/46/2011 nedostatočne profesionálne bez zreteľa na to, ţe touto výpoveďou sa má ozrejmiť vedomosť, či nevedomosť ţalobcu o náraze, či uţ počas neho alebo čo i len krátko po ňom. Otázky mali byť kladené so zameraním na zistenie tejto skutočnosti, napr. či Ing. P. nejako na ţalobcu po náraze trúbil, kýval, svietil, upozorňoval, či ho nechcel dostihnúť a dávať mu znamenie, aby zastavil, ako sa správal ţalobca, keď za ním prišiel, či si bol vedomý nehody a podobne. Rovnako mali byť vypočutí i ďalší uvedení svedkovia, ak by výsluch svedka Ing. K. P. nedával dostatočné odpovede na otázky týkajúce sa zavinenia ţalobcu. Z týchto dôvodov vyhovujúc v plnom rozsahu odvolaniu ţalobcu a z dôvodov uţ uvedených i v predchádzajúcom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sţo 79/2010 z
- septembra 2010, bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Krajskému súdu v Prešove (§ 221 ods. 2 OSP). V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave
- augusta 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková