§ § 382a, 386 ods. 1, 2 a 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por. účinného do
1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Tr. zák.“) a pre pomoc k tomu istému trestnému činu
1 písm. c/, 160a ods. 1, 2 Tr. zák., R. S. v bode III. rozsudku z trestného činu podplácania
1, 2 Tr. zák. a H. a D. B. v bode IV. rozsudku zo spolupáchateľstva trestného činu podplácania
2, 161a ods. 1, 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe Obvinený Mgr. D. M. I. obţalovaný Mgr. D. M., ako obhajca obvinených, S. S., nar. X., bytom B., ul. M. B. X. a P. S., nar. X., bytom B., ul. S. X., stíhaných vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004, za trestný čin výtrţníctva a trestný čin vydierania po tom, čo boli obaja obvinení vzatí do väzby uznesením Okresného súdu Brezno č. Tp 58/04, z
2, 160a ods. 2, 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov, na výkon ktorého ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
1, 54 ods. 3 Tr. zák. i peňaţný trest vo výmere 500 000 Sk (16 596,96 eur) a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Tresty odňatia slobody obvinenému R. S.
2, 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo výmere dva roky, na výkon ktorého bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny a obvineným H. a D. B.
§ §161a ods. 2, 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo výmere dva roky, na výkon ktorých boli zaradení do prvej nápravnovýchovnej skupiny. 6 1 Tdo V 16/2011 Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť 13. decembra 2010, kedy odvolací súd
por. odvolania obvinených Mgr. D. M., R. S., H. a D. B. zamietol. Špecializovaný trestný súd predloţil
písm. g/, h/, a j/. Obvinený Mgr. D. M. v dovolaní poukázal na to, ţe záver o neopodstatnenosti odvolania je založený na extrémnom nesúlade so skutkovými a právnymi zisteniami, na nevysporiadaní sa s námietkami, na nerešpektovaní základných ústavných princípov platiacich pre trestné právo, na ich deformácii, na svojvoľnej interpretácii a aplikácii noriem trestného práva a na absolútnej nespravodlivosti. Odvolací súd svojvoľne vykladal a aplikoval predpisy, v dôsledku čoho naplnil dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. Zásadným spôsobom porušil právo na obhajobu pri výsluchu svedkov K., rovnako aj vo vzťahu k svedkovi S., M., utajenému svedkovi, tým, že porušil zásadu zákazu tzv. deformácie dôkazu, keď vyvodil skutkové zistenia, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, pri hodnotení dôkazov neprihliadol na zásady in dubio pro reo a prezumpcie neviny. Zo skutku pod bodom I. a II. nie je jasné, či sa naplnila skutková podstata kvalifikovaného trestného činu, opomína objektívnu a subjektívnu stránku a súd sa na preukazovaní viny neprípustne podieľal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy. Došlo tým k naplneniu aj dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Prítomný je aj dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., lebo rozhodnutie je založené na nezákonne vykonaných, dôkazoch (výsluch svedkov K., utajeného svedka, peňažného denníka). Súdy mali aplikovať ustanovenia o pokračujúcom trestnom čine a nie o opakovaní trestného činu, čím došlo k nesprávnemu použitiu asperačnej zásady, uloženiu trestu mimo zákonnej trestnej sadzby a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je opreté o zákonné dôvody, čím sú dané tiež dovolacie dôvody
1 písm. h/ a j/ Tr. por. Navrhol, aby najvyšší súd po vyslovení porušenia zákona z uvedených dôvodov zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal špecializovanému trestnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. 7 1 Tdo V 16/2011 Obvinení H. a D. B. poukázali na to, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nemajú zákonné náležitosti a sú nepreskúmateľné. Mali odňatú možnosť konať pred súdom a porušené ústavné právo na spravodlivý proces. Odvolanie „vybavil“ argumentačne odvolací súd tromi vetami. Dovolanie opierajú o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por. Obidva súdy rozhodnutia o vine založili na jednom dôkaze, a to obsahu výpovedi utajeného svedka č. 2, i napriek tomu, že tento svedok ich neusvedčuje. Spôsob, akým bol utajený svedok č. 2 vypočúvaný súdom prvého stupňa, a to, že odsúdenie dovolateľov je založené len na jeho výpovedi, je porušením práva na obhajobu. Utajený svedok nebol vypočutý v prítomnosti sudcu a obhajcov a nebol dôvod na jeho utajenie. Odvolací súd neuviedol, ako overoval a overil vierohodnosť utajeného svedka č. 2. Skutočnosť, že ten sa nachádzal v kritickom čase vo väzbe, je dôvodom na pochybnosti o jeho vierohodnosti. Nie je v súlade so zákonom a požiadavkou spravodlivosti, aby výpoveď svedka v utajení s kriminálnou prítomnosťou bola jediným usvedčujúcim dôkazom pre odsúdenie bezúhonných osôb. Upozorňujú aj na judikatúru súdov a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Peniaze odovzdali obhajcovi ich syna s úmyslom a vedomím, že platia trovy za úkony právnej služby. Označený dovolací dôvod spočíva v nesprávnom právnom posúdení skutku ustáleného súdmi. Mgr. D. M. nebol osobou, ktorá obstarávala vec všeobecného záujmu. Právna veta rozsudku,
ktorej dovolatelia „priamo poskytli úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu“ nemá oporu v skutkovej vete.
nej sa na rozdelení úplatku mal dohodnúť obvinený Mgr. M. so sudcom JUDr. M. Zo skutkovej vety nevyplýva, že o rozdelení úplatku mali vedomosť. Naopak, zo skutku vyplýva, že „...na nezistenom mieste požiadal obvinený Mgr. M. obvinených H. a D. B. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo im prisľúbil, že im vybaví na krajskom súde prepustenie z väzby N. B....“ Pokiaľ odovzdala dovolateľka Mgr. M. úplatok v nezistenej výške nebolo to s úmyslom, aby ho dal sudcovi, ale preto, aby svojim vplyvom pôsobil (...vybavil..) na výkon právomoci sudcu. Tento záver plynie zo skutkovej vety rozsudku. Zo žiadneho dôkazu a ani z rozsudku nevyplýva, že to bol práve sudca JUDr. M., ktorý mal konať a konal v trestnej veci syna dovolateľov, a ktorý aj rozhodoval o jeho prepustení z väzby. V skutku nie je označená ani spisová značka, pod ktorou bol v administratívnych pomôckach súdu vedený zberný spis súvisiaci s trestnou vecou syna dovolateľov. Naopak, z dôkazov možno dôvodne predpokladať, že sudca JUDr. M. mal byť len ďalším sprostredkovateľom a ani on nebol v danej veci osobou obstarávajúcou vec všeobecného záujmu. Ak dovolateľka odovzdala úplatok Mgr. M., aby svojim vplyvom pôsobil na výkon právomoci sudcu nemohla sa dopustiť trestného činu podplácania, ale len nepriamej korupcie. Zo skutku nie je možné identifikovať ich protiprávne konanie. S poukazom, na 8 1 Tdo V 16/2011 ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa nedomáhajú prieskumu správnosti a úplnosti zisteného skutku, ale namietajú, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení súdom zisteného skutku. Pri správnom posúdení skutku nie je možné konanie dovolateľov podriadiť pod žiadnu skutkovú podstatu trestného činu, resp. môže byť kvalifikované ako trestný čin nepriamej korupcie. Navrhli, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v ich neprospech v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por., zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal špecializovanému trestnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V zmysle § 376 Tr. por. sa ţiadna z procesných strán k dovolaniu v určených lehotách, nevyjadrila. Dovolací súd (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolania proti napadnutému uzneseniu sú prípustné (§ 368 ods. 1, 2 písm. h/ Tr. por.), boli podané oprávnenými osobami (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. účinného do 31. augusta 2011), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 2 Tr. por. účinného do 31. augusta 2011). Spĺňajú podmienky uvedené v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti v § 374 Tr. por. Po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí a preskúmaní spisového materiálu dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolania sú dôvodné, lebo uplatnené dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 v danej veci naplnené boli, keď uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2010, sp. zn. 2 Toš 1/2009, u obvinených Mgr. D. M., H. a D. B. a R. S. a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § § 319, 213 ods. 3 Tr. por., § 89 ods. 19 Tr. zák. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v ich neprospech.
por. účinného od 1. septembra 2011 dovolací súd môţe rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por. 9 1 Tdo V 16/2011 V zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako ţalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“). Garantovaná je v takých významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor.
čl. 50 ods. 3 Ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvinených na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. 10 1 Tdo V 16/2011 Vychádzajúc z toho, obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vţdy reálnu moţnosť realizovať právo na obhajobu a je len na ňom, či ho vyuţije. Obvinený tak môţe urobiť aţ potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Iba všeobecné poučenie obvineného a jeho obhajcu o moţnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov
1, 3 Tr. por. nemoţno povaţovať za dostatočné, pretoţe takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť policajta vyplývajúcu mu z ustanovenia § 213 ods. 3 Tr. por. a ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka/spoluobvineného, vyplývajúce z ustanovenia § 263 ods. 3, 4 Tr. por. Tieto ustanovenia úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane. Iba tak moţno docieliť, aby výsluch svedka bol v súlade s Trestným poriadkom, ale aj s Dohovorom. Obvinený, resp. jeho obhajca sa môţe vzdať práva účasti na úkone, podmienkou však je, ţe o tomto úkone musí byť riadne a včas upovedomený, čo znamená, ţe v prípade výsluchov svedkov im vyšetrovateľ musí oznámiť deň a konkrétny čas výsluchu, miesto a meno osoby, ktorú bude vypočúvať. Ak tak policajt nepostupuje, koná v rozpore s čl. 6 ods. 3 Dohovoru i § 213 ods. 3 Tr. por.
čl. 6 ods. 3 Dohovoru, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: písm. b/ mať primeraný čas a moţnosti na prípravu svojej obhajoby, písm. c/ obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu
vlastného výberu alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujem spravodlivosti vyţaduje, písm. d/ vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. Z judikatúry ESĽP vyplýva bezpodmienečná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu rešpektovať právo obvineného na obhajobu tým, ţe mu musí dať moţnosť zúčastniť sa výsluchu svedka tak, aby tento úkon zodpovedal požiadavkám kontradiktórnosti konania. Obvinený musí mať moţnosť spochybniť argumenty a vypočúvať svedkov (Unterpertinger proti Rakúsku, rozsudok ESĽP z
zák. 12 1 Tdo V 16/2011 V danej veci nesplnenie zákonných povinnosti policajtov pre nich vyplývajúcich z ustanovenia § 213 ods. 3 Tr. por. nie je moţné zhojiť ich svedeckou výpoveďou, ktorou sa má dokázať, ţe si ich splnili. Dovolací súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, a to zhodne s dovolacími námietkami obhajoby, že výpovede svedkov K. z prípravného konania vykonané v neprítomnosti obhajcov, ktorí neboli príslušníkmi policajného zboru riadne vyrozumení o vykonávaní týchto úkonov, sú zásadným porušením práva na obhajobu, lebo tieto úkony viedli priamo k rozhodnutiu vo veci. Svedkyňa K. bola z dôvodu vznesených námietok pred prvostupňovým súdom opätovne vypočutá, súd sa však s touto jej „nepresvedčivou a nedôveryhodnou“ výpoveďou v odôvodnení rozsudku (str. 10) náleţitým spôsobom nevysporiadal a nevysvetlil, aké skutočnosti ňou uvádzané povaţoval za dokázané. Následne (str. 12 rozsudku) bez zohľadnenia predchádzajúcich zistení uvádza, ţe obrana (správne obhajoba) obvinených bola vyvrátená a vina preukázaná vykonanými dôkazmi, medzi nimi aj spochybnenou výpoveďou K. z prípravného konania. Ak v trestnom konaní vypovedá svedok, ktorého totoţnosť je utajená a táto výpoveď je získaná zákonným spôsobom nezakladá to samo o sebe dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 31. augusta 2011. Hranicou vyuţitia dôkazov zaloţených na výpovediach anonymných svedkov v trestnom konaní sa zaoberá ESĽP, ktorý zaujal stanoviska v podobe viacerých rozhodnutí v rámci posudzovania súladu vyuţitia takého dôkazu s právom na spravodlivý proces (fair trial)
čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru. Právo na spravodlivé súdne konanie má popredné miesto v spoločnosti a nemoţno ho obetovať účelovosti (Delcourt proti Belgicku, rozsudok ESĽP z
1 písm. i/ Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
6 Tr. por., pretoţe to sú otázky upravené normami procesného a nie hmotného práva. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo 15 1 Tdo V 16/2011 byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.). Tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný a nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Najvyšší súd zo spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (str. 18) zistil, ţe pri ukladaní trestu odňatia slobody obvinenému Mgr. D. M. síce uloţil úhrnný trest
2 Tr. zák., nezaoberal sa však otázkou posúdenia toho, či ide o opakovanie alebo pokračovanie v trestnej činnosti. Ani v právnej vete rozsudku nevyjadril, či ide o pokračovací trestný čin alebo reálny súbeh trestných činov. To, ţe súd hodnotil trestné činy ako reálny súbeh moţno usudzovať len z pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. S tým úzko súvisí posúdenie súbehu trestných činov (prípadne aj otázka vylúčenia súbehu) a ukladanie trestu
zásad v ustanoveniach §§ 35 aţ 37 Tr. zák. Pre nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia potom môţe nastať situácia, ţe obvinenému je uloţený trest mimo zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Súd prvého stupňa mal preto povinnosť skúmať, či sú v danej veci naplnené znaky pokračovacieho trestného činu, teda či je preukázaná subjektívna súvislosť, spočívajúca v jednotnom zámere páchateľa, ktorý jednotlivými čiastkovými útokmi napĺňa skutkovú podstatu rovnakého trestného činu a objektívna súvislosť, spojená rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania, blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku, samozrejme len za situácie, ak by bolo preukázané, ţe došlo k spáchaniu skutku (resp. skutkov). Znak subjektívnej súvislosti spočíva v postupnom uskutočňovaní jednotného zámeru, ktorý musí byť daný od počiatku pokračovania v trestnom čine, t. j. pri prvom čiastkovom útoku, pretoţe jediný trestný čin musí vyplývať z jedinej vôle páchateľa. Rozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine, ktorý ho odlišuje od opakovania trestného činu (od rovnorodého viacčinného súbehu), spočíva v tom, ţe jednotlivé útoky, z ktorých kaţdý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jediným a tým istým zámerom v tom zmysle, ţe páchateľ uţ od začiatku zamýšľa aspoň v najhrubších rysoch uskutočniť i ďalšie útoky, pričom z hľadiska objektívnej stránky sa tieto 16 1 Tdo V 16/2011 jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie uvedeného jediného zámeru páchateľa (R. č. 3/1972 Zb. rozh. tr.). Jednotný zámer je nutné odvodzovať zo všetkých komplexne zistených okolností a je moţné ho posudzovať z rovnorodého spôsobu konania páchateľa, či z ďalších objektívnych súvislostí, akými sú čas, miesto a spôsob spáchania jednotlivých činov páchateľom, ktoré sú rovnako dôleţité aj pre záver, či sa nejedná o opakovanie trestného činu (R. č. 47/1967 Zb. rozh. tr.). Pre splnenie podmienky rovnorodosti prevedenia jednotlivých útokov sa nevyţaduje úplná totoţnosť spôsobu spáchania, ale postačí podobnosť spôsobu spáchania jednotlivých útokov, pričom túto podmienku je treba vykladať v súvislosti s obsahom spoločného zámeru. Z hľadiska naplnenia formálneho znaku „blízkej časovej súvislosti“ pokračovania v trestnom čine, dovolací súd ešte dodáva, ţe je nutné vziať do úvahy všetky konkrétne okolnosti prípadu. Ak ide najmä o majetkovú trestnú činnosť, potom za splnenia ďalších podmienok uvedených v § 89 ods. 19 Tr. zák., je potrebné pri tomto znaku všeobecne vychádzať z toho, ţe čím je dlhšia celková doba páchania pokračovacej trestnej činnosti, čím je väčší počet čiastkových útokov behom nej spáchaných, čím vyššia je spôsobená škoda na cudzom majetku a čím vyššie je obohatenie páchateľa, tým dlhšia môţe byť i doba medzi jednotlivými čiastkovými útokmi. Na prekáţku záveru, ţe sa jedná o pokračovanie za týchto okolností nemusí byť zistenie, ţe medzi jednotlivými útokmi uplynula doba niekoľkých mesiacov. Súdy oboch stupňov v posudzovanej veci sa týmito kritériami nezaoberali, preto bude potrebné, aby sa po vrátení veci na ďalšie konanie, špecializovaný trestný súd vysporiadal v naznačených súvislostiach s vytýkaným pochybením pri posudzovaní viny obvinených. V tomto smere je nutné upozorniť aj na právo na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru a z neho vyplývajúcu judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej sa vyţaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti súdu vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, zreteľne vyvoláva účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkovi konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej 17 1 Tdo V 16/2011 kvalite, pričom výklad a pouţívanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru (čl. 46 ods. 1 Ústavy). Dovolací súd sa zásadne zaoberá len otázkou správnosti právneho posúdenia skutku vo vzťahu k tomu skutkovému stavu, ktorý zistili niţšie súdy. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin alebo, ţe išlo o iný trestný čin. Treba uviesť, ţe ak úplatok prijíma alebo ţiada páchateľ v súčinnosti s verejným činiteľom a pre neho, iba vtedy sa dopúšťa účastníctva na trestnom čine prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1 Tr. zák., § 160a ods. 1, 2 Tr. zák. (prípadne § 160b Tr. zák., § 160c Tr. zák.). Pokiaľ páchateľ iba predstiera, ţe bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, popr. na činnosť osoby, ktorá obstaráva veci všeobecného záujmu, ale pre vybavenie veci nič nepodnikne ani nemá v úmysle podniknúť, dopúšťa sa trestného činu podvodu
zák., prípadne jeho pokusu
zák., § 250 Tr. zák., keď o úplatok poţiadal, ale neprijal ho (R. č. 32/1987 a č. 16/1981 Zb. rozh. tr.). Zo skutkových zistení obidvoch súdov vyplývajú zásadné nedostatky týkajúce sa zisťovania základných náležitostí právneho posúdenia veci, t.j., či v konaní obvineného Mgr. D. M. sú preukázané všetky znaky trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
1 Tr. zák. a pomoci k tomuto trestnému činu
1 písm. c/, 160a ods. 1, 2 Tr. zák., resp., či nejde o inú trestnú činnosť. Rovnako to platí aj u ostatných obvinených, keďţe skutková podstata trestného činu podplácania
zák. je len zrkadlovým obrazom trestného činu prijímania úplatku. Dovolací súd konštatuje, ţe v spise sa nenachádza ani jeden relevantný dôkaz o súčinnosti sudcov Krajského súdu Banská Bystrica s obvineným obhajcom Mgr. D. M. v tom smere, ţe peniaze, ktoré prevzal od klientov (resp. ich príbuzných) boli pouţité, alebo mali byť pouţité na uplácanie sudcov tohto súdu, ktorí rozhodovali v trestných veciach M. K. 18 1 Tdo V 16/2011 a spol., P. S. a S. S., teda táto časť skutkového deja nebola doposiaľ hodnoverným spôsobom preukázaná, hoci má zásadný význam pre zákonu zodpovedajúce posúdenie veci. Sudca JUDr. M. M. v trestnej veci obvinených M. K. a spol., v ktorých mal údajne intervenovať obvinený Mgr. D. M., nemal rozhodovať ako samosudca, ale v senáte ako predseda s rovnakými hlasovacími právomocami ako ďalší dvaja členovia. Vo veciach obvinených P. S., S. S., sudca M. nerozhodoval. Zatiaľ nie je zrejmé, či obvinený mal reálnu moţnosť ovplyvniť výkon právomoci verejných činiteľov, nestotoţnených sudcov, ktorí v daných trestných veciach rozhodovali a či konal s nimi v súčinnosti. Ak Mgr. D. M. nemal moţnosť ovplyvniť rozhodovanie verejných činiteľov a iných osôb (R. S., S. S., H. a D. B., M. M., Ľ. K.) rozličnými náznakmi takúto moţnosť len predstieral, aby ich uviedol do omylu, alebo ak nemal úmysel vyuţiť svoj vplyv, aby ovplyvnil výkon právomoci verejného činiteľa a peniaze za to predsa prijal, mohlo by jeho konanie naplniť znaky trestného činu podvodu
zák. Súdom obidvoch stupňov je potrebné vytknúť, ţe napriek skutkovým zisteniam obsahovo nadväzujúcich na vykonané dôkazy, sa potom podrobne nezaoberali právnym posúdením skutku aj z pohľadu, tohto trestného činu. Samotný fakt, ţe došlo k prepusteniu z väzby niektorých obvinených (bod I, 1 a 2 rozsudku) ešte neznamená, ţe sa tak muselo stať v dôsledku uvedenej súčinnosti, či ovplyvňovania výkonu právomoci verejných činiteľov, ako o tom uvaţuje prvostupňový súd (str. 14 rozhodnutia). Na podklade toho prichádza do úvahy otázka posúdenia údajného pôsobenia obvineného Mgr. D. M. na všetkých sudcov, ktorí konali a rozhodovali v trestných veciach osôb, pre ktoré mali ich blízke osoby podplácať. Rovnako je potrebné objasniť aj otázku úmyslu Mgr. D. M. pôsobiť na verejných činiteľov, jeho moţnosti vplyvu ako aj jeho postavenie, prípadne určiť akcesoritu a mieru účasti tohto obvineného vo vzťahu k sudcovi JUDr. M. M., najmä podrobne posúdiť ich súčinnosť (dohody
skutkovej vety). V prípade preukázania súčinnosti obvineného Mgr. D. M. s verejnými činiteľmi prvostupňový súd musí dôsledne zváţiť charakter konania v rámci zistených súvislostí, ktoré uţ teraz výrazne naznačujú, ţe by mohlo ísť u tohto obvineného, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, o pokračovací trestný čin.
čl. 6 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, 19 1 Tdo V 16/2011 verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Je nutné uviesť, ţe ani dovolacie konanie nestojí mimo rámca práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného článkom 6 Dohovoru. Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby uplatneným právam bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Spravodlivý proces spočíva nielen v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite aj dostať.
por. ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obţalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobţalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vţdy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obţalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby. Predpokladom tohto postupu však je, ţe o všetkých obţalovaných sa rozhodlo v tom istom konaní tým istým rozsudkom.
čl. 7 ods. 5 Ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Zásadu beneficium coahesionis vyjadrenú v § 324 Trestný poriadok umoţňuje uplatňovať len v odvolacom konaní. V danom prípade však vzhľadom na princípy spravodlivého súdneho konania (čl. 6 Dohovoru) a na skutočnosť, ţe skutok označený ako bod III v preskúmavanom rozhodnutí je de facto identický s bodom I/1 obvineného Mgr. D. M. a rozsudok súdu prvého stupňa bol o tomto výroku zrušený, bolo nevyhnutné pouţiť túto zásadu aj v dovolacom konaní u obvineného R. S., ktorý síce dovolanie nepodal, ale zrušenie rozhodnutí súdov oboch stupňov je aj v jeho prospech z dôvodu, pre ktorý došlo k ich zrušeniu v prospech obvineného Mgr. D. M.. Inak by vznikla nelogická situácia spočívajúca v tom, ţe identický skutok u jednej osoby by bol zrušený, ale u druhej by ostal právoplatný. Nepochybne by to vyvolalo v budúcnosti ďalšie opravné konanie u obvineného R. S.. Najvyšší súd preto volil postup uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, s prihliadnutím aj 20 1 Tdo V 16/2011 na to, ţe v novom konaní z tohto dôvodu tomuto obvinenému nehrozí zhoršenie jeho postavenia. Najvyšší súd na základe § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvinených Mgr. D. M., R. S., H. a D. B..
2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu rozhodnutia súdov oboch stupňov, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaniach v prospech obvinených Mgr. D. M., H. a D. B., ktoré boli podané v lehote (v § 370 ods. 2 Tr. por.) a na základe uţ v rímskom práve uplatňovanej zásady beneficium coahesionis v súlade s čl. 6 Dohovoru u obvineného R. S. V rámci nového prerokovania veci musí prvostupňový súd reagovať na námietky obsiahnuté v dovolaní, pokiaľ ide o zásadné porušenie práva na obhajobu obvinených týkajúce sa výpovedi utajovaného svedka č. 2, posúdiť jeho vierohodnosť a bliţšie špecifikovať dôvody utajenia tohto svedka s uvedením moţného ohrozenia alebo nebezpečenstva, ktoré svedkovi hrozilo, a to najmä, ak ide iba o jediný usvedčujúci dôkaz pre uznanie viny obvinených H. a D. B. a vyvodiť z judikatúry ESĽP zákonné konzekvencie. Na základe vykonaných dôkazov bude potrebné vyhodnotiť aj všetky súvislosti týkajúce sa moţných vzťahov medzi obvinenými B. a utajovaným svedkom č. 2. Najvyšší súd konštatuje, ţe podané dovolanie je dôvodné aj pokiaľ ide o námietky vzťahujúce sa na dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia (Obvinený Mgr. D. M. tento dôvod nesprávne subsumoval pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.). V zmysle toho bude nevyhnutné, aby sa prvostupňový súd v naznačených súvislostiach, bliţšie špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia, vysporiadal s vytýkaným pochybením. Rovnako sa tento súd musí podrobne zaoberať aj právnou kvalifikáciou, najmä preukázať súčinnosť obvineného s verejnými činiteľmi. 21 1 Tdo V 16/2011 Špecializovaný trestný súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Vzhľadom na to, ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolaní podaných v prospech obvinených, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v ich neprospech (§ 391 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Dovolacie dôvody
1 písm. g/, h/, j/ Tr. por. dovolací súd v posudzovanej veci nezistil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. júna 2012 JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.