zák. na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. B. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 28. septembra 2011, sp. zn. 3 T 90/2011 bol obvinený P. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
zák. na tom skutkovom základe, že dňa
zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
1, 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Ľ. M., nar. X., trvale bytom Sídlisko R., R. S. škodu vo výške 5418,75 eur.
2 Tr. por. bola poškodená Ľ. M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal obvinený P. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 11. januára 2012, sp. zn. 3 To 221/2011, ako nedôvodné
por. zamietol. Proti citovanému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený P. B. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a druhý, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ uviedol, že neporušil žiadnu zákonnú tobôž dôležitú povinnosť a nemohol predvídať príčinný priebeh nehody. Z tohto dôvodu nebola naplnená ani objektívna, ani subjektívna stránka, t.j. obligatórne znaky trestného činu ublíženia na zdraví
zák., a preto jeho konanie nie je trestným činom. Vznik zranení poškodenej je výsledkom viacerých porušení dopravných predpisov najmä zo strany otca maloletej ako vodiča osobného motorového vozidla, ktorý v rozpore s § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezastavil na pravej krajnici vozovky, ale prešiel cez ňu a zastavil v blízkosti ľavého protismerného okraja vozovky pri neprehľadnej zákrute a neosvetlenej ceste, neoznačenej vodorovným 2 Tdo 21/2012 3 dopravným značením, pričom na vozidle ponechal zapnuté diaľkové svetlá, čím porušil aj ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a/, § 23 ods. 2, § 25 ods. 1 písm. f/ a § 32 ods. 2 citovaného zákona. Rovnako pravidlá cestnej premávky porušila aj samotná poškodená a jej matka, keď z vozidla vystúpili bez toho, aby mali na sebe reflexný odev, hoci im to prikazovalo ustanovenie § 52 ods. 3 citovaného zákona. Porušením povinností spomenutým vodičom a správcom cesty
2 Tr. por. citované rozhodnutia zrušil a Okresnému súdu Rimavská Sobota prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por., v zákonnej lehote
1 Tr. por., s obsahovanými náležitosťami
1 Tr. por. a tiež s uvedením dôvodu dovolania
2 Tr. por. a prostredníctvom obhajcu ako to prikazuje ustanovenie § 373 ods. 1 Tr. por., po tom ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.), ale zároveň aj to, že dovolanie obvineného P. B. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., keďže neboli splnené ním uplatnené dovolacie dôvody. Prieskum najvyššieho súdu pri dovolacom dôvode
1 písm. i/ Tr. por. je limitovaný posúdením správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím, keďže
1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Skutok obvineného P. B. ako je popísaný v rozsudku okresného súdu, ktorý nebol žiadnym spôsobom modifikovaný rozhodnutím odvolacieho súdu poskytuje jednoznačný podklad pre použitú právnu kvalifikáciu zisteného konania obvineného ako prečinu ublíženia na zdraví
zák., a to tak z hľadiska objektívnej i subjektívnej stránky dotknutého trestného činu. Obvinený v podanom odvolaní a teraz aj v dovolaní záver o neexistencii uvedených znakov aplikovaného prečinu vyvodzuje na inom skutkovom základe než ho vyjadruje zistený skutok pri súčasnom nestotožnení sa s akýmkoľvek porušením povinností vodiča z jeho strany. V tomto smere však nejde o námietky právne, výlučne ktoré dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa, ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré naopak nie sú pri tomto dovolacom dôvode prípustné, a ktorými sa dovolací súd na dovolanie obvineného nemôže zaoberať. Napadnúť dovolaním právoplatné rozhodnutie vychádzajúce 2 Tdo 21/2012 5 zo skutkového stavu nesprávne zisteného v podstatných okolnostiach na základe vykonaných dôkazov môže len minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Tr. por.). Iba dovolanie tohto oprávneného subjektu by umožňovalo zaoberať sa správnosťou zistenia stavu, vrátane posudzovania správnosti hodnotenia vykonaných dôkazov a tým aj otázku objasnenia veci, a to aj, čo sa týka tvrdených nedostatočných podkladov pre posúdenie príčin dopravnej nehody. Vyčítané nedostatky prvostupňového konania, ktoré
názoru obvineného zostali neodstránené pred odvolacím súdom sú námietky majúce v konečnom dôsledku vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení, a preto nie sú subsumovateľné pod dovolací dôvod
1 písm. i/, ale zároveň ani
písm. c/ citovaného ustanovenia. Právo na obhajobu v zmysle ostatne uvedeného dovolacieho dôvodu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (ako tomu bolo v posudzovanom prípade pokiaľ ide o zopakovanie rekonštrukcie ešte v závere prípravného konania) zodpovedá tomuto právu uvedenému v § 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por. povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1 Tr. por.). V takejto predpísanej procesnej forme bolo rozhodnuté aj čo sa týka návrhu obvineného na zopakovanie rekonštrukcie, a preto len samotné nevyhovenie dôkaznému návrhu nemôže zakladať dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdov urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a tiež by to spochybňovalo existenciu osobitného dovolacieho dôvodu
3 Tr. por., ktorého podanie je zverené ministrovi spravodlivosti. Napokon treba uviesť, že námietka obvineného o neprimeranosti uloženého trestu zákazu činnosti nenapĺňa žiadny dovolací dôvod, osobitne dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. viažuci sa priamo k trestu, keďže tento je splnený iba v prípade uloženia trestu mimo ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženia takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. 2 Tdo 21/2012 6 Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného P. B. pre nesplnenie dôvodov dovolania (§ 371 Tr. por.)
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 09. mája 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.