1 Tr. zák. v znení účinnom do
b/ Tr. por. dovolanie obvineného M. S. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava uznesením z
4 Tr. zák. vyslovil, že odsúdený ml. M. S. sa v skúšobnej dobe stanovenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo 16. novembra 2005, sp. zn. 3T/160/2005, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, neosvedčil a uvedený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov sa vykoná. Pre výkon tohto trestu ho zaradil
8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu obvinený podal v zákonnej lehote sťažnosť. Krajský súd v Trnave uznesením zo 16. marca 2010, č. k. 5Tos/37/2010-138,
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. S. zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený 12. mája 2011 dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V jeho odôvodnení uviedol dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá, že zásadným spôsobom bolo porušené právo obvineného na obhajobu a druhý, že hlavné pojednávanie 2 Tdo 31/2012 2 alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Obvinený uplatnil ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, pretože
jeho názoru vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku (§ 374 ods. 3 Tr. por.). Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. obvinený videl v tom, že súd zrušil ustanovenie obhajcu po jeho prepustení z väzby na slobodu.
jeho názoru súd ho zrušiť nemal, resp. mal mu ustanoviť nového obhajcu potom, ako bol vzatý do väzby v cudzine. Druhý dovolací dôvod odôvodnil jeho neprítomnosťou na verejnom zasadnutí, na ktorom sa rozhodovalo o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, a to napriek tomu, že v čase jeho konania bol vo väzbe v inej trestnej veci. A keďže nadriadený súd nenapravil nezákonné konanie prvostupňového súdu, dovolateľ uplatnil aj posledný dovolací dôvod v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por. Uviedol tiež, že súd pochybil, keď mu napadnuté rozhodnutie nedoručoval do cudziny. V závere vyslovil názor, že súd napriek tomu, že sa zo zákona osvedčil, rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Dovolateľ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ale nenavrhol ako má tento rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie obvineného nebolo podané spôsobom aký sa vyžaduje v ustanovení § 373 ods. 1 Tr. por.,
ktorého obvinený môže podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Nebolo však žiaduce ani účelné postupovať
4 Tr. por. a odstraňovať tento nedostatok, lebo bolo zrejmé, že v danom prípade nie sú splnené podmienky dovolania predpokladané v § 371 ods. 2 Tr. por.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu (uvedenému v ods. 2 citovaného ustanovenia), ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. 2 Tdo 31/2012 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) skúmal, či dovolanie je podané oprávnenou osobou, či je prípustné a či je podané v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať. Zároveň na neverejnom zasadnutí (§ 381 Tr. por.) zistil, že dovolanie obvineného je podané neoprávnenou osobou, a preto ho
b/ Tr. poriadku odmietol. Z obsahu dovolania obvineného je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, ktorým je uznesenie Okresného súdu Trnava z
4 Tr. zák. tak, že odsúdený ml. M. S. sa v skúšobnej dobe stanovenej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo 16. novembra 2005, sp. zn. 3T/160/2005, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, neosvedčil a uvedený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov sa vykoná. Pre výkon tohto trestu ho zaradil
8 Tr. zák. a § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z ustanovenia § 371 ods. 2 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti, a to na podnet (§ 369 ods. 1 Tr. por.). Obvinený zo zákona tak nie je aktívne legitimovaným na podanie takéhoto dovolania. Vzhľadom k vyššie uvedenému musel Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. S.
b/ Tr. por. odmietnuť, keďže bolo podané neoprávnenou osobou. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. júna 2012 JUDr. Igor B u r g e r, v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.