Najvyšší súd Slovenskej republiky 1So/13/2012 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. v právnej veci navrhovateľa: J., bytom S., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Divkom, advokátom v Považskej Bystrici, Šoltésovej č. 346/1, ASPC pavilón B, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/290/2008-143 zo dňa 15.7.2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/290/2008-143 zo dňa 15.7.2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trenčíne rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa 6.6.2008 v spojení so zmenovými rozhodnutiami zo dňa 11.12.2008, 12.2.2009 a 10.12.2009 vo veci starobného dôchodku navrhovateľa. O trovách 2 1So/13/2012 konania rozhodol tak, že odporkyni ich náhradu nepriznal. (O trovách súdom ustanoveného advokáta rozhodol krajský súd samostatným uznesením.) Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia odporkyne boli vydané v súlade so zákonom. Rozhodnutiami zo dňa 6.6.2008 a 11.12.2008 bol navrhovateľovi zvýšený starobný dôchodok v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutiami zo dňa 12.2.2009 a 10.12.2009 bol navrhovateľovi v zmysle príslušných zákonných ustanovení zvýšený invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok. K námietkam navrhovateľa, že odporkyňa jeho invalidný dôchodok bez jeho súhlasu prekvalifikovala na starobný dôchodok uviedol, že sa tak stalo v zmysle § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok. Poukázal aj na § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého invalidný dôchodok, ktorého poberateľ pred 1.1.2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža alebo 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1.1.2005 za starobný dôchodok. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie a opakovane žiadal posúdenie jeho invalidity od roku 1948, vrátane CT vyšetrenia a domáhal sa následného zvýšenia dôchodku z dôvodu úrazovej invalidity. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa
- augusta 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). 3 1So/13/2012 Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred
- januárom 2004, sa považujú po
- decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k
- decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do
- decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po
- júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku. Podľa § 263 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred
- januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od
- januára 2005 za starobný dôchodok. Podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného pred
- januárom 2008, sa považuje aj po
- decembri 2007 za starobný dôchodok. Zo spisu súdu prvého stupňa, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporkyne, odvolací súd zistil, že navrhovateľ dovŕšil vek 60 rokov už v roku 1995 a keďže bol poberateľom invalidného dôchodku, bol tento ex lege prekvalifikovaný od 1.1.2005 na starobný dôchodok. Táto zmena vyplýva priamo zo zákona a nevyžaduje žiaden súhlas poberateľa dávky tak, ako to opakovane namietal navrhovateľ. V tomto konaní preskúmavanými rozhodnutiami odporkyňa len zvyšovala starobný dôchodok navrhovateľa v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Tieto rozhodnutia ako aj postup odporkyne boli vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené v rozsudku krajského súdu, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). 4 1So/13/2012 K jedinej odvolacej námietke navrhovateľa, že žiadal o posúdenie invalidity od roku 1948 a to aj formou znaleckého dokazovania, odvolací súd poukazuje na skoršie konania a rozhodnutia súdov, z ktorých je zrejmé, že jeho zdravotný stav bol opakovane skúmaný a posudzovaný, a to aj znalcom, ktorý skúmal okrem iného i posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa ako aj prípadnú súvislosť medzi chorobou z povolania a invaliditou so záverom, že invalidita u navrhovateľa nenastala následkom choroby z povolania. K dôvodom opravného prostriedky navrhovateľa zo dňa 24.8.2008, v ktorých navrhovateľ poukazoval na úraz, ktorý sa mu stal v detstve a žiadal zohľadniť chorobu z povolania a z mladosti, odvolací súd dodáva, že zdravotný stav navrhovateľa bol na účely uznania invalidity a počas poberania invalidného dôchodku opakovane preskúmavaný a závery odporkyne (resp. jej predchodcu) boli v súdnych konaniach potvrdené. Navrhovateľ žiadne iné námietky smerujúce voči postupu a rozhodnutiam odporkyne neuviedol a o ich zákonnosti nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. Odporkyni zákon priznanie trov konania neumožňuje. Navrhovateľovi bol súdom ustanovený advokát, ktorý si však v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil a preto o nich odvolací súd ani nerozhodoval. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová