1 2 1Sžd/39/2011 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) a uloţení pokuty § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. vo výške 1 000 € a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd tak rozhodol s poukazom na zistenie, ţe správne orgány v konaní dostatočne a objektívne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili a napadnuté rozhodnutie aj postup ţalovaného boli v súlade so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca bol postihnutý za odmietnutie poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta. Konštatoval, ţe ţalobca bol v čase kontroly hliadkou účastníkom cestnej premávky, pretoţe riadil motorové vozidlo a nebolo rozhodujúce, či pred kontrolou zastavil sám alebo by bol zastavil aţ na pokyn hliadky. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe parkovisko, kde ţalobca zastavil je súčasťou pozemnej komunikácie v zmysle § 1 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb., preto námietky ţalobcu, ţe len stál na parkovisku a nebol účastníkom cestnej premávky, nepovaţoval za dôvodné. Uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške, teda hoci bol povinný poslúchnuť výzvu policajta, neurobil tak a tým sa dopustil priestupku
1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie ţiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil, ţe správne orgány ani krajský súd nevykonali navrhované dôkazy (pripojenie spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 42/2011 vo veci trestného činu D., ktorý vozidlo riadil, vybavenie sťaţnosti ţalobcu na člena hliadky npráp. D.), ktoré mali
jeho názoru vyvrátiť ustálený záver správnych orgánov. Trval na tom, ţe policajt nebol oprávnený kontrolovať ho dychovou skúškou, keďţe nebol vodičom, ale vo vozidle na parkovisku len sedel. Príslušník by mal toto oprávnenie
ţalobcu len vtedy, ak by vozidlo bolo v cestnej premávke; mimo cestnej premávky by toto oprávnenie patrilo policajtovi len v prípade, ak by sa ako vodič zúčastnil na dopravnej nehode. Tvrdil, ţe nemohol porušiť pravidlá cestnej premávky a dopustiť sa priestupku, pretoţe absentoval znak skutkovej podstaty, lebo nebol účastníkom cestnej premávky, príslušník PZ nevykonával dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a nebolo vodičom vozidla. Namietal, ţe rozhodnutie bolo 3 1Sžd/39/2011 zaloţené na domnienke a nepravdivom tvrdení policajtov, ţe sledovali pohyb vozidla a to bezprostredne, čo je v rozpore so skutočnosťou. Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. augusta 2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Odvolací súd v medziach dôvodov odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca dňa 5.9.2010 v čase o 12.35 hod. viedol motorové vozidlo značky Fiat Ducato EČV P. v Bratislave po Roţňavskej ulici smerom do centra mesta, kde bol na parkovisku pred obchodným centrom R1 kontrolovaný hliadkou PZ v zloţení npráp. D. a strţm. H., pričom odmietol podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ako aj lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom krvi na zaistenie alkoholu v krvi v zdravotníckom zariadení, čím porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. 315/1996 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 8/2009 Z.z.“) a dopustil sa tak priestupku
1 písm. a/ zákona č. 372/19902 Zb. Do správy o výsledku objasňovania priestupku sa ţalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju i podpísať. Z tejto správy (z predtlače) tieţ vyplýva, ţe ţalobca bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky elektronickým 4 1Sžd/39/2011 prístrojom, o práve poţiadať o odber krvi a následne bol upozornený, ţe náklady za vykonaný odber krvi na jeho ţiadosť bude hradiť z vlastných prostriedkov a ďalej z nej vyplýva, ţe ţalobca odber krvi neţiadal a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Hliadka ţalobcom predloţený vodičský preukaz zadrţala. Správny orgán preto začal voči ţalobcovi priestupkové konanie. Skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, bol prejednaný na ústnom pojednávaní dňa 22.12.2010 pod č. ORP-DIPB-SK- 302/
členov tejto hliadky sa mal F. vyjadriť, ţe vozidlo viedol napriek uloţenému zákazu z dôvodu, ţe jeho spolujazdec (ţalobca) bol značne pod vplyvom alkoholu a tieţ vypovedali, ţe pri kontrole vozidla bolo z motoriky aj z verbálneho prejavu zrejmé, ţe 5 1Sžd/39/2011 spolujazdec, teda ţalobca, bol pod vplyvom alkoholu, k čomu sa i sám priznal („...ţe vypil fľašu tvrdého alkoholu a ţe je on všetkému na vine a nech zadrţia vodičský preukaz jemu a nie vodičovi...“ – úradný záznam z výpovede nstrţm. P. zo dňa 6.10.2010) a z tohto dôvodu ho aj poučili, aby po odvedení pôvodného vodiča F. vozidlo neviedol on. Prvostupňový správny orgán na podklade takto zisteného skutkového stavu rozhodnutím č. p. ORP-DIPB-SK-302/2010 zo dňa 22.12.2010 uznal ţalobcu vinným zo spáchania priestupku
1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, ţe porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. a
2 zákona č. 372/1990 Zb. mu za to uloţil pokutu v sume 1 000 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 50 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca nesúhlasil s tým, ţe by bol porušil § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., pretoţe tento zákon platí len na ceste a nie na parkovisku, kde bol kontrolovaný. Tvrdil, ţe sa stal obeťou policajtov, ktorí svojim postupom porušili zákon, chceli ho pozbaviť jeho ľudských práv a preto sa im postavil na odpor. Namietal predovšetkým to, ţe v spise nebolo uvedené, po akej dobe po zaparkovaní ho hliadka kontrolovala. Ţalovaný v odvolacom správnom konaní doplnil dokazovanie o vysvetlenia policajtov, ktorí zistili a dokumentovali priestupok. Zo záznamov o podaní vysvetlenia oboch policajtov zo dňa 17.2.2011 vyplýva, ţe ich výpovede boli v podstate totoţné s ich výpoveďami v prvostupňovom konaní. Len spresnili, ţe v čase cca po 12.00, vyrozumeli z komunikácie s ďalšími dopravnými hliadkami, ţe na Roţňavskej bolo zastavené a kontrolované vozidlo, ktorého vodič bol zadrţaný a predvedený z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu a ţe zrejme celá posádka vozidla je pod vplyvom alkoholu. V čase okolo 12.30 hod. prechádzali sluţobným vozidlom Roţňavskou ulicou a spozorovali na čerpacej stanici odstavené spomínané vozidlo a keďţe sa následne dodávka pohla smerom do centra a oni mali podozrenie, ţe sa jedná o spomenuté vozidlo, ktorého vodič mohol byť pod vplyvom alkoholu, aby zabránili moţným nepriaznivým následkom, tak šli za dodávkou a zastavili takmer súčasne s ním na parkovisku centra R1. Obaja zhodne tvrdili, ţe vozidlo mali po celý čas na dohľad, kontrolovali ho bezprostredne po zastavení (v ţiadnom prípade to nebolo aţ po 5 minútach) a ţe po zastavení vozidla a ani počas kontroly vodič alkohol nepoţil. 6 1Sžd/39/2011 Na základe takto doplneného dokazovania ţalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupku došlo tak, ako to bolo ustálené v prvostupňovom konaní a preto ho potvrdil. Námietky ţalobcu vyhodnotil ako účelovú obranu a k sťaţnosti podanej ţalobcom na člena hliadky D. poukázal na to, ţe táto bolo sčasti vyhodnotená ako neopodstatnená a sčasti nemohla byť prešetrená. K tvrdeniu ţalobcu, ţe na parkovisku R1 stáli nejakú dobu a aţ potom boli kontrolovaní hliadkou, uviedol, ţe v tejto časti si aj samotný ţalobca odporoval, keďţe raz tvrdil, ţe to bolo 10-20 minút, inokedy 5 aţ 10 minút, no faktom ostáva, ţe ak by ţalobca v čase prejazdu hliadky Roţňavskou ulicou uţ stál na parkovisku R1 po dobu čo i len 5 minút, tak by s určitosťou nebol hliadkou kontrolovaný. Zdôraznil, ţe zákon nerieši časovú rovinu a rozdiel medzi vodičom, ktorý bol zastavený hliadkou a vodičom, ktorý vozidlo zastavil sám pred príchodom hliadky. Zásadám logiky
ţalovaného zodpovedá aj tvrdenie, ţe ţalobca najprv s vykonaním skúšky dychom súhlasil a preto bola zavolaná druhá hliadka vybavená prístrojom Dräger; ak by totiţ ţalobca skúšku odmietol hneď, druhá hliadka by bola volaná celkom zbytočne. Ţalovaný ďalej poukázal na ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c/, § 69 ods. 1 písm. d/ a § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe na parkovisku nemal byť kontrolovaný, lebo v takom prípade sa uţ nejedná o cestnú premávku, ţalovaný argumentoval znením § 2 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. v spojení s § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., z ktorých jednoznačne vyplýva, ţe parkovisko je súčasťou cestnej premávky.
2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.
1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť 7 1Sžd/39/2011 vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu v intenciách podaného odvolania a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia ţalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadováţili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náleţite zistili skutkový stav a výkladom relevantných zákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, ţe konaním ţalobcu, tak ako bolo konkretizované v napadnutom rozhodnutí, sa ţalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. Námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré sa v podstate zhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v ţalobe neboli
názoru odvolacieho súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný sa nimi dôsledne zaoberal a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí. S jeho záverom v ich posúdení sa súd prvého stupňa stotoţnil dôvodne, pretoţe aj
názoru odvolacieho súdu, bolo moţné k nemu dospieť vyhodnotením obsahu správy o objasňovaní priestupku zo dňa 5.9.2010, úradných záznamov zo dňa 5.9.2010, 4.10.2010 a 5.10.2010, záznamov o podaní vysvetlenia zo dňa 6.10.2010 (J., nstrţm. P.) a zo dňa 17.2.2011 (npráp. D., nstrţm. H.), ktoré si správny orgán zabezpečil pre účely objasnenia skutkového stavu. Ţalobca v odvolaní nenamietal druh a výšku uloţených sankcií, preto sa týmito skutočnosťami odvolací súd nezaoberal. V predmetnom konaní sa zameral na odvolacie námietky ţalobcu týkajúce sa priebehu skutku kladeného mu za vinu. V súvislosti s priestupkom, ktorého sa mal dopustiť dňa 5.9.2010, ţalobca namietal, ţe nebol daný ţiaden dôvod na to, aby bol podrobovaný dychovej skúške, keď sedel v odstavenom vozidle na parkovisku, lebo nebol vodičom a neuţíval cestu, diaľnicu, miestne ani účelovú komunikácie. Toto oprávnenie by policajtom prináleţalo len vtedy, ak by bol účastníkom dopravnej nehody. 8 1Sžd/39/2011 Tieto námietky ţalobcu nemoţno povaţovať za relevantné v tomto konaní a to vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovi sa za vinu kladie priestupok, ktorého sa dopustil tým, ţe sa ako vodič odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, teda ako účastník cestnej premávky porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. Oprávnenie policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu vyplýva priamo z § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. Ţalobca pritom aj
názoru odvolacieho súdu jednoznačne bol vodičom vozidla a účastníkom cestnej premávky. Jednak viedol vozidlo na parkovisko, čo ani on sám nespochybňoval (pričom hliadka sa aj v súvislosti s predchádzajúcou kontrolou uvedeného vozidla vykonanou inou hladkou odôvodnene domnievala, ţe posádka vozidla bola uţ v tom čase pod vplyvom alkoholu a preto ho nasledovala na parkovisko) a jednak je parkovisko súčasťou miestnych komunikácii, ktorých uţívanie je jednoznačne súčasťou cestnej premávky. Tvrdením ţalobcu, ţe dychovú skúšku odmietol vykonať, pretoţe si po zaparkovaní vozidla vypil a aţ po nejakej dobe bol kontrolovaný hliadkou, sa ţalobca nemôţe vyviniť zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Tomuto tvrdeniu odporujú viaceré skutočnosti, ktorých logickým výkladom nemoţno dospieť k inému záveru, ako k tomu, ţe ţalobca sa odmietol skúške podrobiť z dôvodu, ţe bol pod vplyvom alkoholu uţ v čase keď jazdil. A to konkrétne skutočnosť, ţe vozidlo viedol F., ktorý mal odňatý vodičský preukaz a bolo by tak nelogické, aby vedome riskoval stíhanie pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, pokiaľ by len týmto nechcel predísť moţným horším následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by jazdil ţalobca, ktorý bol
F., i
členov prvej hliadky silne pod vplyvom alkoholu a k tejto skutočnosti sa hliadke aj priznal a preto bol aj vyzvaný, aby po odvedení F. vozidlo sám neviedol. Ďalej tieţ skutočnosť, ţe hliadka nasledovala dodávku ţalobcu po tom, čo ţalobca po odvedení F. ako vodič viedol auto na parkovisko – ak by hliadka nemala podozrenie, ţe ide o vozidlo, ktorej posádka
predchádzajúcich zistení bola zrejme pod vplyvom alkoholu, hliadka by nemala ţiaden dôvod sledovať toto vozidlo na parkovisko a podrobiť ho následnej kontrole. Uvedené závery moţno vyvodzovať aj z toho, ţe hliadka ţalobcovi umoţnila vykonať aj 2 skúšky s určitým časovým odstupom, čím by sa mohlo potvrdiť jeho tvrdenie, ţe pil aţ po zaparkovaní vozidla – ţalobca však toto odmietol, a je za daných okolností je na mieste sa domnievať, ţe tak urobil práve 9 1Sžd/39/2011 z dôvodu, ţe pil uţ skôr a vozidlo neviedol triezvy, tak ako to tvrdil. V danej veci je teda nepochybné, ţe ţalobca odmietnutím výzvy policajta podrobiť sa dychovej skúške porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. a dopustil sa tým priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. Odvolací súd dospel k záveru, ţe nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými ţalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil, aj náleţitým spôsobom odôvodnil. Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie náhrady trov konania neumoţňuje. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 14. augusta 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.